Otázky + odpovede
Toto téma je založeno pro dotazy (mnohdy velmi specifické), pro které nemá cenu zakládat nové konkrétní téma.
Jaj s cmelakom sa bavím, sorry.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802041/
A keď už sme pri tom mojom nechápaní.
Ten odpor je 0,64 Ohmov, ale na 1 km, nie? Človek nemá ale 1 km...
A tiež nerozumiem tomu, prečo 20 m pole musí mať odpor 27 kiloohmov, ale 75 iba 7. V prvom prípade na 1 m poľa pripadá 1,35 "kO", v druhom 0,09 "kO".
Priznávam sa bez mučenia, že v škole som to mal naposledy hádam pred 20 rokmi a v praxi to riešiť nepotrebujem, takže som z toho ozaj blbý...
Ten odpor je 0,64 Ohmov, ale na 1 km, nie? Človek nemá ale 1 km...
A tiež nerozumiem tomu, prečo 20 m pole musí mať odpor 27 kiloohmov, ale 75 iba 7. V prvom prípade na 1 m poľa pripadá 1,35 "kO", v druhom 0,09 "kO".
Priznávam sa bez mučenia, že v škole som to mal naposledy hádam pred 20 rokmi a v praxi to riešiť nepotrebujem, takže som z toho ozaj blbý...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802037/
Prechodový odpor závisí od prítlačnej sily kontaktov. Aj som to meral (na akademickej pôde), ale labák sa mi veľmi hľadať nechce. :)
Nie je to výrazná zmena a pri určitom tlaku už je kontaktná plocha veľká a odpor sa už ďalej neznižuje.
A pre názornosť odporúčam aspoň okom zmerať odrazivosť povrchov pod HDV a na zberači+TV.
Nie je to výrazná zmena a pri určitom tlaku už je kontaktná plocha veľká a odpor sa už ďalej neznižuje.
A pre názornosť odporúčam aspoň okom zmerať odrazivosť povrchov pod HDV a na zberači+TV.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802035/
v prípade ak nepretlačí, tak nepretlačí, potom sú ti na prd všetky veličiny
Veď to je ono.
Ak prítlak zberača nepretlačí sneh a koleso mašiny nepretlačí pryž, tak aký je v tom rozdiel?
Ten prímer by som pochopil, keby šlo o to, že na zberači je 5 cm snehu, ktorý zberač nepretlačil vs. 5 cm snehu na koľajnici, ktorý mašina s prehľadom rozpučí na kašu... To je rozdiel prítlak zberača a hmotnosť mašiny.
Veď to je ono.
Ak prítlak zberača nepretlačí sneh a koleso mašiny nepretlačí pryž, tak aký je v tom rozdiel?
Ten prímer by som pochopil, keby šlo o to, že na zberači je 5 cm snehu, ktorý zberač nepretlačil vs. 5 cm snehu na koľajnici, ktorý mašina s prehľadom rozpučí na kašu... To je rozdiel prítlak zberača a hmotnosť mašiny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802032/
Cmelak - ja som ich odrecitoval pre tých, ktorí tomu rozumejú a zaujímalo by ich to. Ja im rozumieť nepotrebujem. Ja zavolám "laboratoř", oni odmerajú, dajú mi protokol, ten vložím do dokladov a žijem spokojne ďalej... Rozumieť potrebujem iným veciam...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802031/
Cmelak: aj cez tie stovky ohmov niečo potečie, zanedbateľné, ale potečie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802029/
No lebo pri tých 10GN už ho možno pretlačí.
Kukni, v prípade ak nepretlačí, tak nepretlačí, potom sú ti na prd všetky veličiny. Ale prítlak dôležitý je. Už len k tomu, že dvojsystémové rušne 363 a 350 majú zberače univerzálne na oba systémy. Je tam totiž sersám hore pri nich, ktorý zabezpečí zmenu prítlaku toho zberača. Na jednosmernom má vyšší prítlak skrz vyššie prúdy. A v zime keď bol ztuhnutý na striedavine a nešiel hore, tak sme mu zvykli pomôcť oklamaním ho, že je na jednosmernom a zvýšiť prítlak. Ale to je fuk, podstata je v tom, že pri nejakom prechodovom odpore medzi dvomi plochami ho znížiš práve prítlakom.
Kukni, v prípade ak nepretlačí, tak nepretlačí, potom sú ti na prd všetky veličiny. Ale prítlak dôležitý je. Už len k tomu, že dvojsystémové rušne 363 a 350 majú zberače univerzálne na oba systémy. Je tam totiž sersám hore pri nich, ktorý zabezpečí zmenu prítlaku toho zberača. Na jednosmernom má vyšší prítlak skrz vyššie prúdy. A v zime keď bol ztuhnutý na striedavine a nešiel hore, tak sme mu zvykli pomôcť oklamaním ho, že je na jednosmernom a zvýšiť prítlak. Ale to je fuk, podstata je v tom, že pri nejakom prechodovom odpore medzi dvomi plochami ho znížiš práve prítlakom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802027/
SŽDC ďalej uvádza medzi koľajou a zemou max. 1,5 S/km.
Tie hodnoty nielen recitivat treba, ale aj pochopit. 1,5 S = 0,64 Ohmov
Ludske telo ma odpor radovo stovky ohmov, preco by mal tiect nejaky prud cez ludske telo, ked stokrat - tisickrat mensi odpor ma medzi kolajnicou a zemou?
Tie hodnoty nielen recitivat treba, ale aj pochopit. 1,5 S = 0,64 Ohmov
Ludske telo ma odpor radovo stovky ohmov, preco by mal tiect nejaky prud cez ludske telo, ked stokrat - tisickrat mensi odpor ma medzi kolajnicou a zemou?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802024/
Chápem za jazdy, keď potrebuje mať nepretržitý kontakt. Ale keď stojí?
Aký rozdiel je v tom, že tlačí silou 10GN a ten sneh nepretlačí alebo tlačí 1N a ten sneh nepretlačí?
Aký je rozdiel, či na tej podložke, ktorá sa stlačí na cca 2 - 3 mm je náprava 1t alebo 100t?
Len tú slamu prosím mláťte, nech neumrem blbý...
Aký rozdiel je v tom, že tlačí silou 10GN a ten sneh nepretlačí alebo tlačí 1N a ten sneh nepretlačí?
Aký je rozdiel, či na tej podložke, ktorá sa stlačí na cca 2 - 3 mm je náprava 1t alebo 100t?
Len tú slamu prosím mláťte, nech neumrem blbý...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802023/
Ale je Peter, prítlak je veľmi dôležitá veličina v tomto.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802017/
tak to asi ideálne z hladiska odporu kolajnice-zem nebude
Veru tak a tam, kde to už začne robiť naozaj neplechu, tak sa vymýšľajú riešenia "co dům dal". Videl som rozne "opatrenia"...
Veru tak a tam, kde to už začne robiť naozaj neplechu, tak sa vymýšľajú riešenia "co dům dal". Videl som rozne "opatrenia"...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802016/
Je rozdiel trolej a zberac a 100 tonova masina na zemi.......
A podľa mňa je to jedno. Je snáď jedno akou silou sa čo k čomu tlačí, doležité je, ako je to od seba ďaleko a aký izolant je medzi tým. A niekoľko mm pryže je isto lepší izolant ako niekoľko cm snehu...
Tie pryžové podložky nepodceňuj. Musia vydržať desiatky milionov zaťažovacích cyklov a ich životnosť je niekoľko desaťročí. To nie sú žiadne žuvačky...
A podľa mňa je to jedno. Je snáď jedno akou silou sa čo k čomu tlačí, doležité je, ako je to od seba ďaleko a aký izolant je medzi tým. A niekoľko mm pryže je isto lepší izolant ako niekoľko cm snehu...
Tie pryžové podložky nepodceňuj. Musia vydržať desiatky milionov zaťažovacích cyklov a ich životnosť je niekoľko desaťročí. To nie sú žiadne žuvačky...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802015/
Teoreticky drevený podval ideálny izolant, betónový tiež slušný izolant, suchý a čistý štrk v lôžku tiež izoluje. Lenže pri pohľade na naše trate, kde sú rôzne blaťáky a v štrku rastie už vegetácia, tak to asi ideálne z hladiska odporu kolajnice-zem nebude.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802010/
Kukám ten maxipsov obrázok a tak mi vŕta v hlave, čo keby spoluobčan pajcol zrovna ten prepojovací kus?
Viem, už sme s tým otravní.
Viem, už sme s tým otravní.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802008/
Ak by to niekoho ešte zaujímalo, tak som pozrel zvrškársky predpis ŽSR a SŽDC.
Medzi dvomi koľajnicovými pásmi v koľaji s KO je merná zvodová admitancia (prevrátena hodnota odporu) pri novostvbe max. 0,33 S/km (SŽDC) resp. 0,5 (ŽSR) a 0,67 S/km u oboch, u SŽDC v určitých prípadoch 0,5.
SŽDC ďalej uvádza medzi koľajou a zemou max. 1,5 S/km.
Ďalej napr. bet. podvaly musia mať odpor min. 1 megaohm. U drevených to záleží od teploty pri ktorej sa meria. Koľajové polia na bet. podvaloch musia mať min. odpor podľa dĺžky, 20m - 27 kiloohmov; 75 m - 7 kiloohmov.
Hodnoty sa vyžadujú iba v prípade KO a/alebo DC.
Ešte jedna poznámka - ak sú KO a/alebo DC, tak sa štrk nesmie dotýkať koľajnice.
Medzi dvomi koľajnicovými pásmi v koľaji s KO je merná zvodová admitancia (prevrátena hodnota odporu) pri novostvbe max. 0,33 S/km (SŽDC) resp. 0,5 (ŽSR) a 0,67 S/km u oboch, u SŽDC v určitých prípadoch 0,5.
SŽDC ďalej uvádza medzi koľajou a zemou max. 1,5 S/km.
Ďalej napr. bet. podvaly musia mať odpor min. 1 megaohm. U drevených to záleží od teploty pri ktorej sa meria. Koľajové polia na bet. podvaloch musia mať min. odpor podľa dĺžky, 20m - 27 kiloohmov; 75 m - 7 kiloohmov.
Hodnoty sa vyžadujú iba v prípade KO a/alebo DC.
Ešte jedna poznámka - ak sú KO a/alebo DC, tak sa štrk nesmie dotýkať koľajnice.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/802001/
Ad Ales
OT
Zásadne más pravdu s kolajami, len posledna veta je obycajny politicky bonmot ( co pocut hlavne od kommunistov typu Asselborn, Schulz, Junkers ci Gyurcsany - Ten zobral pred kamerami dokonca zopar domov, aby ich potom po tyzdni vyhodil).
Vlani v auguste a v septembri cez 100 tisic migrantov presiel Madarsko niektori tyzden stanovali pred Keleti. Len slepi a politicky podplateni ich nevideli ( pre nich boli mimozemcania)
OT
OT
Zásadne más pravdu s kolajami, len posledna veta je obycajny politicky bonmot ( co pocut hlavne od kommunistov typu Asselborn, Schulz, Junkers ci Gyurcsany - Ten zobral pred kamerami dokonca zopar domov, aby ich potom po tyzdni vyhodil).
Vlani v auguste a v septembri cez 100 tisic migrantov presiel Madarsko niektori tyzden stanovali pred Keleti. Len slepi a politicky podplateni ich nevideli ( pre nich boli mimozemcania)
OT
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/801978/
Aleš_Liesk.
ak by to išlo cez susednu meniaren, zem a tade do správnej meniarne, tak tým by bol vlastne celý prípad vyriešený. Domnievam sa ale, naozaj ale len domnievam, skutocnost nepoznam, ze tak ako je pri TNS / spínacích staniciach vzdušné delenie, je delenie aj v koľajniciach a uzavretie obvodu cez susednu TNS-ku nie je teda mozne. Nikdy som to ale neskumal, vzdy som to bral tak, ze k vzdusnemu deleniu vzdy prislucha aj izolovany styk v kolajniciach, mylim sa?
ak by to išlo cez susednu meniaren, zem a tade do správnej meniarne, tak tým by bol vlastne celý prípad vyriešený. Domnievam sa ale, naozaj ale len domnievam, skutocnost nepoznam, ze tak ako je pri TNS / spínacích staniciach vzdušné delenie, je delenie aj v koľajniciach a uzavretie obvodu cez susednu TNS-ku nie je teda mozne. Nikdy som to ale neskumal, vzdy som to bral tak, ze k vzdusnemu deleniu vzdy prislucha aj izolovany styk v kolajniciach, mylim sa?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/801977/