Otázky + odpovede

Kedze zjavne nepoznam elektrikarsku nasobilku tak sa opytam opat raz to iste na co som nedostal este odpoved :

- uzavrie sa elektricky obvod pri uplnom lome kolajnice / pri chybajucej prepojke a pod. cez zem mimo tohto prerusenia kolajnice alebo sa obvod neuzavrie a tym padom v danom napajacom useku budu vsetky rusne bez napatia? Tu predneseny stav ze sa obvod neuzavrie si dovolim aj s mojou neznalostou elektrikarskej nasobilky spochybnit.

- uzavrie sa pri lome (alebo inom preruseni kolajnice) obvod cez susednu TNSku a cez zem sa "vrati" do tej spravnej meniarne? Podla mna nie, lebo sucastou hranice napajacich usekov je podla mna aj izolovany styk v kolajniciach.

- ked sa tu spominal odpor kolajnice voci zemi a uvadzali sa tam akesi prinizke hodnoty odporu, dovolim si otazku - v tratovakom vlozenych udajoch sa hovori o KOLAJI nie o kolajnici. Nebude ten odpor 0,67 ohm odpor medzi stykom KOLAJ (teda cela zostava) - ZEM a nie odpor medzi kolajnicou a zemou? Podla mna su to dve rozne veci. PYTAM SA PRETO LEBO TOMU NEROZUMIEM, nic nespochybnujem, len sa pytam, aby som si to ujasnil.

- spominal sa tu "akysi" (pardon, stratil som sa v tom ze aky) el. odpor medzi kilometrom trate a zemou a porovnaval sa s el. odporom cloveka. Pre ucely, o ktorych sa tu ale bavime, si myslim ze je pre porovnanie el. odporu medzi kolajnicou a zemou v porovnani s odporom cloveka podstatnejsia nejaka ina velicina, kde sa s nejakymi absolutnymi cislami da ten odpor aj porovnat, pretoze 0,67 ohm a 1Mohm rozhodne uz aj na zaklade znalosti zo zakladnej skoly nemozu byt hodnoty, ktore by mohli byt porovnavane a vyvodeny z toho nejaky zaver.

A co sa tyka celkovej debaty - nechcem byt protivny, ale vela veci sa tu napisalo stylom ze jeden den niekto nieco tvrdil a na druhy den to v inom priklade poprel.
Len tak namatkovo - jeden den boli kolajnice kontinualne spojene so zemou a par dni neskor uz boli izolovane. Jeden den sa lom (nedokonaly nevodivy spoj) prechodom vlaku zazvara oblukom (cize el prud tade musi tiect), druhy den uz cez lom elektrina neprejde a vsetko za lomom bude bez napatia. Z toho mam pocit ze nie len my neznali bez povedomia o elektrikarskej nasobilke v tychto veciach mame medzery nedalo mi to nenapisat aj tento "dovetok"

Max
Na elektrifikovyných, ještě k tomu střídavých, by jednopásové KO vůbec nefungovaly. ... Aby totiž trakční proud mohl procházet z obvodu do obvodu a neovlivňoval zabezpečovací zařízení, musí být středy vinutí kolejových transformátorů... vzájemně propojeny a právě tudy prochází trakční proud.
Maxi, na jednopásových KO žádné stykové transformátory nejsou! Pro vedení zpětného proudu jsou zřizovány kosé propojky.
Jednopásy byly používány tuším na trati Veselí - Jihlava.

Persing
ze tak ako je pri TNS / spínacích staniciach vzdušné delenie, je delenie aj v koľajniciach a uzavretie obvodu cez susednu TNS-ku nie je teda mozne.
Tak to nefunguje. I pokud by se udělal extra styk u měnírny, tak samozřejmě musí být podélně průchozí pro trakční proud (např. při výluce této měnírny nebo kvůli topení z motorové loko). Často se ale používá nějaký blízký už existující styk.

Cmelak, OT
Já to nepoužil jakkoliv politicky, jen se mi toto zaslechnuté porovnání strašně líbilo. Jestli byl od komunistů nevím, prý ho v kampani použila jakási recesistická strana. Tím bych tuto OT větev ukončil.

Tratovak
Ten odpor je 0,64 Ohmov, ale na 1 km
Na začátek bych opravil, že 1.5 S není 0.64, ale 0.67 ohmu (jen pro přesnost)
A pokračujme:
No to je právě to blbé pochopení. 0,67 ohm/km v člověku vzbudí dojem, že na 2 km to bude 1,33 ohm. Ale ouha, ono to na 2 km to bude 0,33 ohm.
Ona ta jednotka NENÍ ohm/km, ale (1/ohm)/km. No a to (1/ohm) je siemens :-)
Tudíž 1.5 S/km je pak správně pochopeno jako 3S / 2km, a ty 3 S je 0,33 ohmu.
Jestli má mít (nové?) pole 27 kohm na 20 m, pak je to vodivost zhruba 1.85 uS/m. 75 m pole pak podle stejné úměry má 75 * 1.85 = 140 uS, což je odpor ... tramdadadáááá ... 7200 ohmu.

Ondro
O aky typ diody sa jedna?
Ona to není dioda v pravém slova smyslu (dvě nožičky a tělíčko), ale poskládané prstence z polovodivého materiálu. Charakteristiku to má stejnou jako diak (zavolejte strejčka Gúgla a tetičku Wiki, ale pozor - diak je i středověký ruský vyšší úředník, tak toho nezkoumejte :-)

Tratovak: som elektrikar a som blbec... Rad by som nejake technicke vysvetlenie, aby som tym blbcom nezostal, ale asi nim zostanem.

Z celej debaty mam dojem, ze za moje 2+5+4 roky studia elektrotechniky a mikroelektorniky a 20 rokov posobenia vo firme, ktora automatizuje rozvodne, drazne napajacky, tunely a co ja viem, co este, ma naucili dajaku inu elektrotechniku. Holt, na drahe asi vladnu ine fyzikalne zakony, ktorym nerozumiem.
Rad by som si ich nechal vysvetlit.

Tratovak: nie si elektrikár - si blbec. Neboj, ani cmelak tomu nerozumie, on si len myslí že hej...

Ja som ani jednym slovom nepovedal, ze si blbec, tvoj mily kamarát vsak vsetkym povedal, ktori uz tu niekolko dni chcu ti vysvetlit veci, ze sme aroganti. Takze takych blbcov ako je tvoj kamarat ani ty velmi nepotrebujes, nanajvys na zaplatenie piva.
Islo o to, ze v pripade spojenia dvoch odporov paralelne ich vysledny odpor bude mensi a nie väcsi, ako si to spocital. Nic viac a to je obycajny ohmov zákon. Ty nechces verit nikomu, kto ti tu chcel nieco vysvetlit a povedat, ale arogantnemu kamarátovi a podobnym uveris vsetko.
Na to, aby si nieco pochopil musis akceptovat dve veci - bud sa naucis potrebne veci z knih, alebo to nechas vysvetlit, tomu vsak potrebujes a pozriet si zakladne veci v danom odbore. Vyhovorka, ze nie si elektrikár neplati - aj v krcme musis mat základy z matematiky, aby si vedel rátat co mas platit - alebo aj tam sa vyhovoris, ze nie si matematik?
Tym so skoncil tuto temu.

Cmelak - lenže Miro to vystihol.

Keď to, čo neviem, je tak triviálne, že na to stačí záklaná škola, tak už si mi to dávno mohol triviálne vysvetliť. Miesto toho mi opakovane píšeš, že som blbec. To viem aj bez Teba.

Myslím si, že mi to vysvetliť ani nevieš...

Moj drahy priatel. Co su to za vyrazy? Si na verejnom fore a nie v krcme po 20 pivách. Ak sa nevies slusne vyjadrit zbal to a odchod!
Inak velmi tazko sa vam nieco vysvetluje ked aj obycajnu nasobilku spochybnujete.

Tratovak: kašli nato, tieto arogantné hovadá Ti nič nepovedia, vedľa budú fňukať jak im upadá fórum a odpovedať normálne na jednu otázku im robí problémy. Toto isté je aj na IT fórach, kde sa niekto neznalý niečo spýta a miesto odpovede len arogantné poznámky typu toto vie aj blbec. Chlapci si myslia o sebe veľa a skutočnosť je od toho vzdialená na hony....

Tratovak vsak uvadzal zvod do zeme na kilometer.

V prvom rade neviem, čo som uvádzal. Citoval som články predpisu, ktorým nerozumiem.

A tiež sa priznám, že zo základnej školy si nepamätám ani všetky vybrané slová a ani z chémie všetky -ný, -natý, -ičitý, ...

Mám sa ísť pre to hodiť do Labe?

Takže ďakujem

Ani on to nevie co ten odpor znamena. ..

Nechajte to, nic sa nevyriesil ale bola dobra diskusia. ..

tak ja nie som traťovák aby som rozumel zvršku. Ale predpokladám, že pri výpočte zvodového odporu sa uvažuje so sériovým spojením a súčtom dvoch odporov..odporu koľajnice a potom odporu vzduchu a štrku v nejakom pomere v závislosti trebárs od vlhkosti vzduchu

SplinterX

Tvoj vypocet bol spravny keby tu niekto hovoril o mernom odpore ro. Tratovak vsak uvadzal zvod do zeme na kilometer.

splinterX: Uff, lopatisticka a technicky spravna odpoved.
Dakujem.

Pri napätí v nastaviteľnom rozmedzi 20-550 V by sa mala otvoriť prierazka na najbližšom stĺpe. Za predpokladu, žeby základ stĺpu bol dobre uzemnený a hlavne žeby tá prierazka nebola tyristorová, polarizovaná len pre smer toku stožiar-koľajnica. Čiže aby som nasral ostatných, v princípe diódová!

Prosim o vysvetlenie principu diodovej prierazky.

O aky typ diody sa jedna? (Usmernovacia, zenerova, lavinova, Gunnova, Schottkyho, kapacitna alebo tunelova? LED to asi nebude, ze?) Ako sa nastavuje napatie takej prierazky?
Diodova prierazka nie je polarizovana?

P.S. Ja sa nenasieram.... Rad by som vsak k tvrdeniu mal aj to presne vysvetlenie funkcie. Aby to prinieslo nieco aj ostatnym.

Vzorevc pre výpočet odporu R = ró x (dĺžka/prierez alebo plocha)

ró je merný elektrický odpor v ohmmetroch čo je konštanta závislá od materiálu

0,64 Ohm/km je odpor koľajnice, čím dlhšia dĺžka koľajnice tým vyšší odpor koľajnice
27kOhm/20m je odpor styku koľajnica-zvršok kde sa uplatňuje plocha stojiny (spodku koľajnice alebo ako sa to správne volá), keďže prierez styku koľajnica - zvršok je v menovateli, tak s rastúcou dĺžkou koľajnice klesá zvodový odpor

Takže záver, s rastúcou dĺžkou koľajnice rastie celkový odpor vlastnej koľajnice a zároveň klesá zvodový odpor styku koľajnica - zvršok

Tratovak

Ked 1km je 0,64 Ohmov tak 10 km nie je 6,4 ale naopak 0,064 Ohmov. - ale to su len zaklady elektrotechniky zo základnej skoly - tusim ze sa im hovori Ohmov zákon.

Dobru noc chlapci.

Toľko hádam ešte rozumiem, že keď je rýchlosť 100 km/h, že to dotyčné nepojde iba jednu hodinu.

Podľa toho by mi vychodilo, že 1 km = 0,64 Ohmov. 10 km = 6,4 Ohmov. Ale podľa tých polí to tak nevychodí... Som z toho voľaaký zmätený... Idem radšej spať. Ak si tu ráno nájdem vysvetlenie, ale prosím polopatistické, aby to pochopil aj človek v živote iba dvakrát 230V kopnutý, tak budem ozaj vďačný...

Jaj s cmelakom sa bavím, sorry.

Miro

Skorej by si mal zacat pocitat, predtym nez take otazky predkladas verejne...

Lenze ta kolajnica nieze ma km ale aj viac, a naviac paralelne su spojene tie kilometre.