ŽSR 143: Trenčín - Chynorany

História

 Prvé plány na výstavbu železnice spájajúcej údolia Váhu a Nitry pochádzajú z roku 1865, keď gróf Keglevich predložil projekt železnice Komárno - Nitra - Trenčín. K uskutočneniu ale kvôli nedostatku financií nedošlo. Neskôr boli viacerým záujemcom udelené povolenia na predbežné práce na totožnej trase. 17. júla 1870 bola pre Henricha B. Strousberga vydaná koncesia na výstavbu a prevádzku železnice vedenej z Komárna cez Nové Zámky, Nitru a Bánovce do Trenčína, dokončenie celej trate bolo plánované na rok 1878. K začatiu výstavby ale opäť nedošlo, Strousberg predal koncesiu bankám a nakoniec bol v októbri 1875 zatknutý za finančné podvody pri stavbách v celej Európe. Železnicu Ponitrím postavila Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch 1874 - 1884, kvôli hospodárskej kríze však trať končila vo Veľkých Bieliciach. Pokračovanie do Prievidze bolo postavené až po dvanástich rokoch ako miestna trať, na ktorej bola zahájená prevádzka 18.4.1896.

Na konečnej realizácii spojenia Ponitria s Považím mali najväčšiu zásluhu podnikatelia z hornej Nitry, ktorí potrebovali spojenie s Považskou a Košicko - bohumínskou železnicou. Trať mala byť pôvodne vedená z Bošian cez Žabokreky, kvôli odporu miestneho veľkostatkára Zsambokréthyho však bola presmerovaná cez Chynorany. V januári 1900 vydala akciová spoločnosť Miestna železnica Topoľčany-Bošany-Trenčín akcie po 200 korún na zaistenie kapitálu na výstavbu. 1. mája 1900 sa na najvyššom mieste trate v priesmyku Jarky uskutočnil slávnostný výkop pri príležitosti zahájenia výstavby trate. 52 kilometrov dlhá trať z Bošian do Trenčína bola stavaná mimoriadne rýchlym tempom, prvý slávnostný vlak prešiel po trati 18.8.1901, necelých 16 mesiacov od začiatku stavby. Kolaudácia celej trate a stanice v Trenčíne sa uskutočnila 17.9.1901. Trať si vyžiadala rozsiahle zemné práce, najmä na úseku medzi Trenčianskou Turnou a Svinnou, kde prekonáva sedlo medzi Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 355 m. 80 % trate je vedených na stúpaní (maximálne 16 promile) a 36 % v oblúkoch. Postavených bolo 131 mostov a priepustov, 6 staníc, 4 nákladiská, 10 strážnych stanovíšť a 87 úrovňových priecestí, z ktorých boli 3 kryté závorami. Výstavba železnice stála 4 670 000 korún.

Popis trate

 Zo stanice v Trenčíne (súčasná stanica pochádza v roku 1944, pôvodná výpravná budova sa nachádza v neďalekom parku) vedie trať najprv súbežne s hlavnou traťou do Bratislavy pod Trenčianskym hradom. Po bývalú stanicu Trenčín predmestie sleduje tok Váhu, ktorý v týchto miestach prekonáva mostom najprv hlavná trať a o niečo ďalej cesta. Pôvodná dvojpodlažná výpravná budova v zastávke Trenčín predmestie naznačuje jej niekdajší význam (dvojpodlažná budova sa na trati nachádzala už len v Bánovciach). Ďalej trať vedie na nízkom násype predmestskou zástavbou s rodinnými domami a záhradami. Neďaleko miesta, kde dnes stojí svetelná predzvesť vchodového návestidla stanice Trenčianska Turná sa nachádzala neverejná zastávka pre zamestnancov a vlečka vedúca do leteckých opravovní v Trenčianskych Biskupiciach. Prevádzka na zastávke začala 1. februára 1944, vlečka bola znesená roku 1975. Pred stanicou Trenčianska Turná prechádza trať okolo nákupných centier s obrovským parkoviskom. Do stanice vedie tiež vlečka patriaca štátnemu podniku Lesy SR, ktorý tu nakladá drevo. Za Trenčianskou Turnou začína náročné stúpanie po úbočí Strážovských vrchov. Trať prechádza železobetónovým mostom ponad hlavnú cestu z Trenčína do Prievidze, ďalej vedie okolo chmeľnice a cez polia k málo využívanej zastávke, bývalej stanici Soblahov. Odbočná koľaj tu bola demontovaná už v roku 1968. Nad obcou Mníchova Lehota je z vlaku výhľad na bočné údolie s obcou pod Považským Inovcom, ako aj do údolia Váhu a na hraničný hrebeň Bielych Karpát a jeho najvyšší vrchol Veľkú Javorinu. Pred vrcholovou stanicou Mníchova Lehota vedie nad traťou vlečka do kameňolomu otvorená v roku 1963. Na vrchole prevádzky sa na tejto vlečke denne nakladalo 70 - 100 vozňov, ucelené vlaky s kameňom smerovali do Ostravy. Dnes vlečka nie je využívaná. Stanica Mníchova Lehota s dvomi dopravnými a jednou manipulačnou koľajou bola otvorená až v roku 1949, zaujímavá je jej poloha v záreze, vďaka ktorej je výpravná budova umiestnená niekoľko metrov nad úrovňou koľajiska. Kvôli umiestneniu stanice v oblúku je tu možné vidieť aj svetelné predzvesti odchodových návestidiel do Chynorian. V dobách hustejšej osobnej dopravy sa tu križovala väčšina osobných vlakov, vďaka miestnemu stavaniu výhybiek tu menej šťastný z dvojice križujúcich vlakov trávi 8 až 11 minút. V súčasnosti (GVD 2016/2017) sa tu osobné vlaky križujú v pracovné dni dvakrát denne (5400 x 5401, 5406 x 5405) a v sobotu, v nedeľu a cez sviatky jedenkrát denne (5480 x 5401). Stanica Mníchova Lehota bola tiež obľúbeným východiskom turistov smerujúcich na 1042 metrov vysoký vrchol Inovca. Vďaka nízkemu počtu a nevhodným časom príchodov a odchodov osobných vlakov je však dnes na tento účel železničná doprava prakticky nepoužiteľná.
 Po opustení stanice Mníchova Lehota nasleduje krátky úsek vedúci lesom. Po jeho opustení nasleduje najkrajší a najfotogenickejší úsek trate, ktorá tu serpentínami prekonáva klesanie do Trenčianskeho Jastrabia. Cestujúcemu sa tu otvára výhľad na vrchol Inovca, Strážovské vrchy a pri dobrej viditeľnosti aj na Tríbeč a Vtáčnik. V nákladisku a zastávke Trenčianske Jastrabie je pôvodná jednopodlažná výpravná budova, predaj cestovných lístkov tu bol ukončený v roku 2002. Manipulačná koľaj je už dlhé roky nepoužívaná, tretia koľaj bola demontovaná v druhej polovici 90. rokov. Posledný úsek s veľkým stúpaním vedie do bývalej stanice Svinná, ktorá bola krytá jednoramennými mechanickými vchodovými návestidlami s mechanickými predzvesťami demontovanými začiatkom roku 2005 po skončení dopravnej služby so začiatkom grafikonu v decembri 2004. Dnes je tu nákladisko a zastávka. Ďalej trať vedie údolím po nákladisko a zastávku Ruskovce, kde sa dostáva do zvlnenej otvorenej krajiny. Pôvodná jednopodlažná výpravná budova v Horných Ozorovciach sa po skončení predaja cestovných lístkov začína stávať obeťou vandalov. Najväčšiu stanicu na trati nájdeme v Bánovciach nad Bebravou, pôvodná dvojpodlažná výpravná budova tu bola nahradená novou, odovzdanou do prevádzky v roku 1943. Do stanice v Bánovciach je tiež napojených niekoľko vlečiek. Za Bánovcami sa trať dostáva do rovinatej krajiny Ponitria. V Dolných Našticiach sa nachádza nákladisko a zastávka, ktoré bolo v minulosti využívané počas repnej kampane na nakládku cukrovej repy. Poslednou stanicou sú Rybany s výpravnou budovou z roku 1971, odkiaľ vedie krátka vlečka do spoločnosti Poľnoslužby Bebrava. Nasleduje nákladisko a zastávka Ostratice. V koncovom úseku pri mechanickej predzvesti vchodového návestidla stanice Chynorany je možné vidieť koľaj bývalej spojky do stanice Žabokreky nad Nitrou. Odbočná stanica Chynorany, pôvodne len zastávka, je krytá jednoramennými mechanickými návestidlami s mechanickými predzvesťami a na oboch zhlaviach sa nachádzajú chránené priecestia s miestne ovládanými mechanickými závorami.

Zdroj : www.grebe.host.sk

Cestovné poriadky

Ostatné prílohy