Soblahov - Zastávka

Ďalšie informácie

Železničná zastávka Soblahov leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 143 Trenčín - Chynorany.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Trenčína

Horská železnica Trenčín - Selec

V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i k Soblahovským chotárom. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu.

Samotná stavba železnice ("štrečky") viedla cez územie chotárov Trenčín Kubrá, Soblahov, Mníchova Lehota, Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce a Selec. S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo denne odosielané z Trenčína 40 vagónov dreva. V jednotlivých chotároch trasa viedla i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe boli využívaní vojnoví zajatci.

Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké járky. O kvalitne prevedenej práci sa ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení. V neskorších rokoch - po ukončení používania si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice) a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.

Stručná história obce Soblahov.

Prvá písomná zmienka o obci Soblahov bola už v 13. storočí. Obec bola poddanskou usadlosťou trenčianskeho hradu, ale svojimi škutétskymi právami sa líši od ostatných obcí. Jej názov sa veľmi menil:

v roku 1393   SABLAHO
v roku 1404   SOBLAHOW
v roku 1439   ZOBLAHOW
v roku 1773   SPOBLAHOV
v roku 1808   SPOBLAHO

Vo výsadnej listine Radište z roku 1382 sa uvádza, že jej obyvatelia sa budú riadiť právami obce Soblahov a zločinec, ktorý by sa tu uchýlil o právnu radu, bude požívať tri dni azyl. Podľa soblahovského práva znovu osadili Bobot, Bobotskú Lehotu, Horňany a Novú Lehotu, takže Soblahov sa stal ich apelačným miestom.

V prvej polovici 14. storočia postavili ranogotický kostol, ktorý bol už v roku 1421 - 1422 v údržbe hustitov. Hlavný vstupný renesančný portál s dvoma okrídlenými hlavami a prístavba bočnej lode sú z roku 1537. V roku 1789 postavili na kostole novú strechu. Zvon na kostole pochádza z roku 1804. Z tejto doby pravdepodobne pochádza i opevnený múr okolo kostola, v ktorom je zamurovaný i fragment reliéfu s polpostavou Ecce homo.

Murovaná kaplnka na cintoríne pochádza z 18. storočia. V roku 1439 patril Soblahov Albrechtovi Cilymu, po ňom sa dostal do držby kráľovnej Alžbete, ktorej obec daroval jej manžel Albrecht, spolu s ďalšími obcami trenčianskeho panstva. Obyvatelia boli poddaní trenčianskeho hradu. Okrem poľnohospodárstva obstarávali rôzne služby: dovážali kamene, mleli obilie, pomáhali pri love, prevádzali vojenskú službu.

V roku 1513 patril Soblahov zemepánovi Jurajovi Soblahovskému, ktorému tak isto ako hradu, museli obyvatelia odovzdať rôzne poplatky. V roku 1550 bolo v obci 37 usadlostí, ale richtára a traja sedliaci boli oslobodení od poplatkov, takže poddanské ťarchy znášalo 33 rodín.

Podstatné zmeny v držbe pôdy, počte obyvateľov, v dávkach a poplatkoch boli v roku 1628. Poplatných sedliackych usadlostí bolo 31 a opustených ďalších 19, spolu teda 50. Opustené usadlosti si rozdelili sedliaci a dve dostali habáni, ktorí sa tu usadili v roku 1622.

V 16. storočí už bola obec výslovne drevárska. Sedliaci už neodovzdávali na hrad múku a obilie ale okrem štyroch vozov dreva museli doviesť ešte po jednom voze na Michala, na Vianoce a na fašiangy. Stavebné a palivové drevo si mohli doviesť z označeného lesa; nemohli ho však voziť z troch lesov: Stará hora, Borový háj a Kočina.

Turecké a kurucké vojny značne podlomili hospodársky život obce. V roku 1663 vtrhli Turci do habánskeho dvora v Soblahove, vyrabovali ho, zapálili, ovce a dvanásť osôb zabili.

Potom rady obyvateľov zriedil mor a v roku 1671 obec zasiahlo zemetrasenie. Koncom roku 1722 M. Illesházy zariadil, aby každý sedliak choval aspoň pár koní. Boli rýchlejšie ako voly a potrebné pre dlhú panskú furmanku. V roku 1827 bolo v Soblahove 102 domov so 741 obyvateľmi, z ktorých bolo 16 židovského vyznania.

Fara v soblahove je od roku 1488. V roku 1789 bola postavená socha Jána Nepomúckeho
V roku 1835 Štefan Illesházy predal trenčianske panstvo barónovi Jurajovi Sinovi. Novým majiteľom sa tak stala bankárska rodina gréckeho pôvodu Sina z Hodosu. Tomuto rodu patrila obec do roku 1910.

Zdroj : www.soblahov.sk

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.