2. narodeniny VLAKY.NET - MSp ''Modrá Strela''

Organizačný výbor VLAKY.NET ako už tradične prichádza gumokolesárskou lobby do priestorov Výhrevne Vrútky. Na jej hraniciach už vrčí naštartovaný Modrý Šíp. Z útrob kufra auta sa vynárajú plechové smerové tabule s názvom MSp Modrá Strela a propagačný materiál, ktorým zásobujeme bufet v prívesnom vozni.

V okolí Modrého Šípu pobiehajú chlapci z Výhrevne a dolaďujú posledné detaily, aby jazda prebehla v poriadku. Popri chlapoch sa mocú aj prví návštevníci narodeninovej jazdy. V depe je už nastúpená úderná štvorka pod vedením MartinaTT, ktorá bude pokračovať v gumokolesárskej lobby, nakrúcať a fotovať náš vláčik.

Po zvítaní sa a prvých raňajších fotkách nastáva čas presunu súpravy na druhé nástupište vrútockej osobnej stanice. Krokom sa vydávame popri betónovom plote ŽOSky, cez výhybky až sme o 8:45 na mieste. Osobný vlak zo Zvolena už prišiel pred našim príchodom na stanicu a tak na peróne čaká množstvo ľudí. Po zastavení sa motorák rýchlo zapĺňa. Onedlho prihrmel rýchlik Excelsior, ktorý priváža západoslovenskú (ktorá pristúpila do rýchlika v Žiline), moravskú a českú časť expedície. Východniarska časť expedície dohrmela s Čingovom.

MSp "Modrá Strela" sa do posledného miesta zapĺňa. Hodinky ukazujú 9:25, návestidlo mení farbu, prichádza výpravca, píska a vlak začína ukrajovať prvé metre z výletu. Prvá zástavka, respektíve fotozastávka je plánovaná v Jazernici a tak je dosť času na formality. Mayo – otec našich VLAKY.NET sa chopil mikrofónu a víta nás na palube výletného vlaku. Po krátkom príhovore spolu so sprievodcom Petrom začínajú kontrolovať cestujúcich. Obaja odetí v dobových uniformách – Mayo vo vojenskej rovnošate pripomína skôr vojenskú gumu ako železničiara a Peťo v uniforme štiplístka. Ale čo to? Cestujúci nemá lístok – nevadí, každý z nás dostáva pravý nefalšovaný kartónový zo 6. mája 1965 za 13,20 Kčs.

Modrý Šíp spomaľuje a nakoniec ostáva stáť. Za oknami je Jazernica a narodeninové osadenstvo chvatom vystupuje. Formujeme sa do steny a fotíme súpravu snáď z každej strany. Desať minút ubehlo ako voda. Vraciame sa späť do vozov, aby sme mohli pokračovať v ceste. Stanicu Diviaky aj zastávky Turčianske Teplice a Horná Štubňa obec prechádzame bez zastávky. Ďalšia fotozastávka je naplánovaná až pri Čremošnom.

V stúpaní na Čremošné Modrý Šíp spomaľuje, až celkom zastavujeme. Nie nebojte sa, nepokazil sa. To iba sme na mieste. Ďalšia fotozastávka. Vyskakujeme na čistinke neďaleko stanice. Chvíľu trvá zoradenie fotoradu a potom sa o dušu cvaká. Desať minút a vojenská kontrarozviedka Mayo nás naháňa do vlaku. Pred nami je najdlhší tunel na Slovensku – Čremošiansky. Aby to nebolo len tak, vo vozni svetlo ostáva zhasnuté a ponárame sa do útrob hory. Celých päť minút tmy, občas prerušovaných zábleskami fotoaparátov a mobilov.

Keď sa rozvidnelo zisťujeme, že sa nikomu nič nestalo. Nálada je vynikajúca, úsmevy od ucha k uchu. Výletnícky vlak zdoláva ešte niekoľko krátkych „čiernych dier“ a zahrkoce na výhybkách. Je tu čas na ďalšie vystupovanie – Harmanec Jaskyňa. 10-minútová pauza vyplnená opäť fotografovaním. Kam oko dovidelo, všade bol niekto s fotoaparátom. Staničný personál dnes tvorilo nežné pohlavie – výpravkyňa a dozorkyňa výhybiek. Spoločné foto vojaka Maya, dvorného pionierskeho výpravcu Terčíka a nežného pohlavia končí pauzu a kolieska MSp sa dávajú do pohybu.

Do Banskej Bystrice prichádzame s náskokom. Výpravca nám dáva podpísať rozkaz a opúšťame mesto. V Sliači mala byť 15-minútová pauza na križovanie. Kedže ideme skôr oproti plánu púšťajú nás ďalej do Zvolena. Sme dôležitý vlak a dôležité vlaky patria na 1. nástupište. Vďaka náskoku sa nám naskytla hodina času. Fotia sa vlaky všetkých druhov na stanici. Niektorí z nás končia v staničnej reštaurácii a dávajú si vyprošťováka – ja samozrejme kofolu (kedže nemám čo riešiť) a iní pivčo.

V Hronskej Dúbrave je prichystaný vynikajúci guláš. V staničnej reštaurácii sa tvorí dlhý rad hladošov. Každý správne po vojensky fasuje kýblik gulášu a chlieb. Na laviciach pred stanicou nasledovne prebieha šrotácia prideleného gulášu. Zapíjame pivom a kofolou. Mayo ešte ponúka dupľu. Chvíle hodovania narúša príchod rýchlika a osobného vlaku. Fotiči v tej chvíli zabúdajú na guláš. Po love spokojní sa vracajú k zanechanému gulášiku. S plnými bruškami opúšťame o 14-tej hodine údolie rieky Hron a vydávame sa na návštevu stredu Európy. Počasie si opäť zmýlilo kalendár a je typicky aprílové. Zaťahuje sa. Zastavujeme za tunelom pred Kremnicou. Fotíme si náš vláčik spolu s portálom tunela Hrenca I.

V Kremnici stojíme trištvrte hodiny. Čakáme osobný vlak zo Zvolena, ktorý nás predbieha. Za ním máme voľnú trať pre ďalšiu fotozastávku. V oblúku medzi predzvesťou a vchodovým návestidlom do Kremnických Baní ostávame stáť a formujeme fotorad. Po odfotení Modrého Šípu z každého uhlu sa v malej skupinke poberáme na stráň zárezu pred stanicou odfotiť si prejazd MSp. Mašinka prechádza okolo a my za ňou peši do stanice. V stanici sa husto rozpršiava. Opäť čakáme vyše hodiny. Tentokrát nás dobieha osobný vlak vedený motorovým vozňom radu 840. Po ňom prichádza z Hornej Štubne osobný vlak do Zvolena a konečne sa nám uvoľňuje trať.

Väčšia časť oslavujúcich účastníkov narodeninovej jazdy si krátila pobyt výletom k symbolickému stredu Európy. Ja som ostal v stanici, aj preto, že sme z poslednej fotozástavky prišli po funuse. Výprava ku kostolíku bola preč. Chvíľu pred piatou hodinou poobede sme sa všetci svorne zišli pri vláčiku a to naznačovalo, že môžeme vyraziť. V Turčeku zastavujeme za mechanickým návestidlom. Je dosť mokro a slnko sa rozhodlo odísť na dovolenku. A tak sa opakujú zábery pochmúrneho počasia z pred dvoch týždňov. Naštastie si to už dážď rozmyslel a aspoň pršať prestalo.

Hornou Štubňou prechádzame a zastavujeme sa v oblúkoch dvojkoľajnej trate pred Hornou Štubňou zastávkou. Statickú fotozastávku premieňame na dynamickú. Po dohode sa presúvame asi päťsto metrov po štreke na lúku. Po chvíli vidím bežiaceho Karla.f a zopár ďalších. Miznú za krovím na začiatku lúky. Ich rýchly pohyb prezrádza príchod MSp. Všetko mám nachystané a o pár sekúnd za zjavuje. Prechádza popred lúku a potom zastavuje, aby sme mohli nastúpiť. Naša mlaď beží ako o život. Vlak však počkal na nás všetkých.

Počinom pri Hornej Štubni sme vyčerpali všetky plánované fotozastávky. Pred nami ostala už iba cesta do východzieho bodu – Vrútok. Ešte zastavujeme aj v Turčianskych Tepliciach, kde nás opúšťa niekoľko jednotlivcov a plným plynom uháňame turcom. Krátko po šiestej hodine pristávame v cieli našej cesty. Predtým ako sme sa rozlúčili absolvujeme povinnú spoločnú fotovačku – bez nej to naozaj nemôže byť narodeninová jazda!

Po nás zoraďujeme pred Modrý Šíp aj zostavu, ktorá celú jazdu mala na starosti. Chlapcov s Výhrevne Vrútky dojal potlesk od nás účastníkov jazdy za neopakovateľné zážitky z dňa, o ktoré sa postarali.

Chceme poďakovať:

• Spolku Výhrevne Vrútky, za Modrý Šíp a jazdu
• Železniciam Slovenskej republiky za sponzorstvo
• Pánovi Ing. P. Oravcovi za objednanie skvelého gulášu
• Mirkovi Kožuchovi za zaujímavosti o trati, s ktorými sa s nami podelil prostredníctvom mikrofónu počas jazdy
• VLAKONEŤÁKOM za vernosť nášmu spoločnému vlakovému portálu
• Účastníkom jazdy za výbornú náladu
• A všetkým ostatným, ktorí ľubovolným spôsobom prispeli k úspešnej organizácii
  

Dovidenia o rok priatelia !

P.S: Chceme Vás poprosiť, aby ste nám poslali zopár fotiek z akcie, ktoré veľmi radi uverejníme v špeciálnej narodeninovej galérii a pripravovanom DVD. Pokiaľ ste aj filmovali, pošlite nám AVI stiahnuté z kamery, aby sme mohli aj Vaše zábery použiť vo filme, ktorý pripravujeme na narodeninové DVD.