Čo bolo to bolo, terazky... Madunice

Zastávka pred rekonštrukciou bola tvorená nástupiskami typu SUDOP s výškou nástupnej hrany nad temenom koľajnice cca 20 cm. Príchod na nástupisko smer Bratislava pri druhej traťovej koľaji bol zabezpečený cez úrovňové priecestie s mechanickými závorami. Súčasťou zastávky bola i budova hradla, ktorá do roku 2002(?) slúžila zároveň ako výdajňa cestovných lístkov. Hradlo ako súčasť hradlového poloautobloku medzi Leopoldovom a V. Kostoľanmi bolo vybavené svetelnými návestidlami pre každú koľaj v správnom smere.

Modernizácia medzistaničného úseku započala v marci 2006 prvou koľajou, ktorá bola nepretržite vylúčená 80 dní. Po dobu stavebných prác bol na konci „bratislavského“ nástupiska zriadený provizórny prechod pre cestujúcich a budova hradla bola využitá pracovníkom zabezpečujúcim bezpečnosť cestujúcich pri prechádzaní koľají. Po znesení koľajového roštu a odťažení podvalového podložia nasledovalo vybudovanie odvodnenia a konštrukčných vrstiev železničného spodku. Následne boli zriadené základy a konštrukcia nového nástupiska. V mieste zrušeného priecestia bola vybudovaná prvá časť podchodu.

Prestavba druhej koľaje sa konala až na jeseň, čím vznikla situácia, kedy po dobu približne troch mesiacov bola polovica zastávky už zmodernizovaná a časť, pri koľaji č. 2, slúžila v pôvodnej podobe. Počas rekonštrukcie bolo v medzistaničnom úseku aktivované dočasné automatické hradlo využívajúce počítače náprav.

Prestavbou dostali cestujúci k dispozícii neporovnateľne kvalitnejšie podmienky pri využívaní železničnej dopravy. Je však otázkou, koľko cestujúcich túto možnosť využije, keďže náš odhad sa ustálil na počte päť ľudí za deň. Istotne to súvisí s tým, že cez obec Madunice vedie cesta prvej triedy so zodpovedajúcim autobusovým spojením a tak sa nedá nezamyslieť nad efektívnosťou tejto investície v hodnote niekoľkých desiatok miliónov korún...