Najdrahší lístok na vlak na svete? Macchu Picchu, Peru

Každý si hádam myslel že Macchu Picchu je kdesi vysoko v horách. To je samozrejme pravda (2 400 m.n.m.), ale do tých hôr je potrebné zostúpiť z hôr ešte vyšších. Takže železnica prekonáva asi 1000 nadmorskej výšky. Vozne sú prísne rozdelené na extrémne drahú turistickú triedu a triedu pre miestnych kde sa cestuje asi 100x lacnejšie, za pár pesos. Vlaky bývajú beznádejne rezervované na dni dopredu. Nám sa pošťastilo rezervovať si hneď ráno vlak hneď na druhý deň – najlacnejšiu alternatívu (ale stále neuveriteľne predraženú).

Najdrahšie výlety sú ranňajším vlakom tam a večerným späť priamo z Cuzca. Lacnejšie vás to víde, ak máte viac času - idete tam na prvý deň na noc, druhý si pozriete Macchu Picchu a naspäť tretí deň ráno. Najlacnejšia alternatíva stála v roku 2005 veinte dolaros americanos, čiže rovných 20 USD za cca 30 km. Podľa cenníku v roku 2008 tá istá cesta stojí už 51 USD jednosmerne. Čiže pripravte si 102 dolárov na cestu tam a späť, najlacnejšou kombináciou vlakom „backpacker“. Nenadarmo, čas sú peniaze... 

Vlakom sa dá ísť priamo z Cuzca, alebo sa odviesť autobusom do naozaj poslednej stanice pred koncom cesty (malé & krásne mestečko Quallantayambo, jediné ktoré nebolo porazené španielskymi dobyvateľmi) a nastúpiť do vlaku až tam. Stanica je úplne oplotená, tak aby sa nikto nedostal do vlaku bez lístka. Pre turistov sú rezervované iba dva vagóny, takže chápem prečo sú na celé dni vypredané...

Šetrní backpackeri a milovníci dobrodružstva často sa pokúšajú prekonať vzdialenosť do Acqa Calientes pod rúškom tmy, peši po trati (no za ušetrených 102 USD dolárov je to pre nadšenca hračka). Tomu sa však sa snaží každý večer zabrániť železničná polícia. Každopádne nočný prechod 30 km po trati v džungli je naozaj len pre romantickú dušu. Nehovoriac o tom že po nočnom pochode nikto nemá už chuť zažiť Maccu Picchu pri východe slnka.

Macchu Picchu je naozaj úžasné, máme celý deň tak sme si ho pozreli naozaj dokonale. Pohnutá história Inkov a fakt, že toto mesto nikdy Španiely neobjavili z neho robí niečo naozaj obdivuhodné. Inkovia po zničení svojej ríše toto mesto opustili a jeho novodobá história sa začala znovuobjavením v roku 1911 (podľa iných prameňov už 1874). Prostredie a kumšt Inkov stavať z kameňa z neho robí naozaj spektakulárnu pamiatku. Ktorá sa ževraj rozpadá a tak ju na mnohých miestach dávajú dohromady miestny murári – horolezci.

Po 2 nociach strávených pod Macchu Picchu sa vraciame železnicou späť. Nastupujeme do vlaku ešte pred východom slnka. Dieselová mašina stúpa kaňonom s krásnymi výhľadmi na bujnú vegetáciu a rieku Ururamba. Ani lístok kúpený za tvrdé dolaros americanos, negarantuje, že sa bude dať otvoriť okno, takže fotiek je len pár.

Priznávam, že tak drahý lístok a vlak som ešte v ruke nedržal. Na druhej strane keď preletíte pol sveta a od jedného z novodobých divov sveta vás delí iba 30 kilometrov, žiaden lístok nie je dosť drahý...