Prvý rok začínajúceho modelára

 

 

 

 

 

 

Preto ako zarábajúca osoba som sa rozhodol investovať do mojej záľuby i sna. Začal som zhruba 6.1.2009 keď som navštívil stránku www.piko.de, kde som si stiahol koľajové plány a program na pracovanie s nimi. Bál som sa pustiť do tvorby vlastného plánu lebo som sa bál geometrie. Takto som si vybral jeden plán a už len doplnil čo bolo treba podľa mojej predstavy.

 

 

Keďže mám koľajisko v izbe kde som sám, nemusel som si robiť starosti s priestorom či s mechanizmom na jeho sklápanie a pod. Vyrátal som si veľkosť 3100 x 1200 mm. Proste som išiel kúpiť drevotriesku, dve nohy, konzoly na stenu a extrudovaný polystyrén. Položil som drevotriesku na konzoly a na nohy a následne som prilepil extrudovaný polystyrén. Položil koľaje Piko A-gleis podľa návodu a priskrutkoval som ich s použitím skrutiek od Piko. Vytvoril som aj tunel s montážnej peny.

 

 

Na igelit som nastriekal kopu peny, nechal som ju vytvrdnúť a vyrezal presne tvar kopca i vnútra aby mohol prejsť rušeň so zdvihnutým zberačom či dlhý osobný vagón. Tunel som obsádroval a natrel skaly a portál. Ostatné som zasypal purexom od firmy Polák. V tom extrudovanom polystyréne to dobre držalo. Koľajisko som rozdelil na stanicu a železničné budovy, obytnú časť a nakoniec priemyselnú časť. Ako prvú som mal časť stanice + depa. Zlepil som štart set stanice a depa od firmy Auhagen. Potom som ho položil na koľajisko a obsypal som Purexom od firmy Polák. Potom prišlo aj na dedinu. Zlepil som opäť štart set dediny + jeden samostatný dom od Auhagen, kúpil nejaké príslušenstvo k domom od firmi Kibri.

 

 

Celé som to fotil z vtáčej perspektívy aby som potom na vytlačený obrázok kreslil cesty. Keď som cesty nakreslil a utvrdil som sa, že ich takto chcem mať z 500 brúsneho papiera som urobil cesty. Znova zasypal a vrhol som sa na priemyselnú zónu. Zlepil som obchod, fabriku, sklad dreva, olejáreň, čerpaciu staniu a ešte jednu budovu s rampou. Cesty znova z 500 brúsneho papiera. Obsypal purexom. Umiestnenie budov som robil tak, že som fotil koľajisko z vtáčej perspektívy a na vytlačenej fotke som kreslil ceruzkou budovy. Potom som to preniesol na koľajisko a vyhol som sa tak problémom s umiestnením alebo špekulovaniu, že to a to mohlo byť lepšie a pod.

 

 

Ploty som vystrihol z brúsnej mriežky, hlavne tie ktoré obkolesujú dedinu a priemyselnú zónu. Bolo to veľmi jednoduché a lacné. Koľajnice som zasypal posypom od Auhagen, dotvoril som rôznorodosť farieb zeleného posypu na celom koľajisku a objednal som stromy. Väčšinou som vyberal aby boli pekné, lacné a aby ich bolo veľa. Umiestnil som stromčeky. Potom som nadvihol budovy a navŕtal diery na svetlo. Kúpil som LED svetlá na vianočný stromček lebo nezahrievajú sa a majú 100 000 hodín svietivosť. Zospodu umiestnil diódy a cez elektrikárske čokoládky som spojil okruhy.

 

 

V budúcnosti chcem umiestniť návestidlá a dopravné značky, osvetlenie do osobných vozňov, figúrky pracovníkov dráh, elektrické stĺpy a drobné príslušenstvo krajiny, viac stromčekov a možno aj nejaké to jazierko s lesnou zverou.Vozový park som kupoval v V. epoche. Väčšinou zo štart setu ale aj samostatne podľa mojej potreby i obdivu daného vozidla. Hnacie dráhové vozidlá sú plne digitálne (Piko Digi1).

 

 

Jednoducho som chcel koľajisko čo najlacnejšie, kvalitné a funkčné. Vedľa koľajiska mám vitrínu z presklenými policami aby bolo čo najlepšie vidieť zbierku. Nebaví ma len jazdiť ale aj vlastniť vozový park. Dúfam, že si to so mnou vydržal a preto za odmenu ponúkam rozsiahlu fotogalériu.