II. Etapa modernizácie v Poprade, 3.ČASŤ: NIKTO VÁM NEMÔŽE SPRAVIŤ TO, ČO VÁM MY MÔŽEME SĽÚBIŤ...

A asi len na Slovensku je možné, že stavba ktorá má niekoľkomesačný pracovný sklz, si urobí takmer mesačnú prestávku – veď sú predsa sviatky....

Naozaj - na Slovensku to tak chodí. Čo na tom, že stavba mala byť ukončená 31. januára 2010 a mnohé pomerne náročné práce sa ešte ani len nezačali. Sú predsa sviatky, treba si oddýchnuť. Že platia nejaké zmluvy.... to už dnes naozaj nikoho netrápi. A tak oficiálne od 18.decembra do 11.januára bolo na stanici úplne pusto. Cestujúci si mohli naplno užiť relatívne ticho a kľud v kulise lešení, výstražných pások a odhalených múrov. K dokonalej pohode pre cestujúcich prispieva v zimných mesiacoch aj „absolútna“ zima. Bolo potrebné ešte vymeniť dvere a zasklenia smerom od mesta, a to je viac ako 100 štvorcových metrov otvorenej plochy. Pri vonkajšej teplote okolo -20 stupňov sa teplovzdušné clony mohli aj potrhať, no vyhnať vnútornú teplotu v interiéri výraznejšie nad bod mrazu by nezvládol za takýchto podmienok asi ani Čáryfuk... Pozitívny vplyv to však malo na výskyt asociálnej formy života – rady bezdomovcov sa evidentne preriedili. A to ešte čakajú na výmenu poslední mohykáni „starej budovy“ dvere od nástupiska č.1. V tomto prípade však ostávam pokojný, pri takomto pracovnom tempe sa k ich výmene dopracujeme najskôr počas kvitnutia tulipánov.

Obnovenie stavebných prác v januári sa nieslo v znamení likvidácie lešenia a odhaľovania holej pravdy – novej fasády. Farebná schéma stavby sa nezmenila, pôvodná kombinácia svetlohnedej a okrovej ostala zachovaná. Na prvý pohľad a aj z diaľky je výsledok celkom fajn. Horšie je to už pri pohľade zblízka. Lištovanie výklenkov a okenných otvorov, remeselné opracovanie a zavesenie obkladu, spracovanie detailov, to všetko je, no... takpovediac, na amatérskej úrovni. O priamych líniách obkladu, rovnako širokých spárach či ucelenej kresbe spár môžeme len snívať. Nech si každý si svoj úsudok urobí sám. Za  pôvodnou fasádou nám nemusí byť smutno, bude nám ju pripomínať pošta, ktorá až doteraz opticky tvorila so stanicou jeden celok.

Takže máme hotové strechy a atiky, vymenené okná a takmer všetky dvere, fasáda sa ukončuje – exteriér budovy je takmer hotový, nazrime dovnútra. Pripomínam, že vzhľadom na „obmedzené“ finančné zdroje sa vnútorná rekonštrukcia realizačne zúžila len na halovú časť budovy (podrobnejšie rozdelenie budovy je tu: http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/002961-II-etapa-modernizacie-v-Poprade-1-Zacalo-sa.asp). Čím vyššie pôjdeme, tým to snáď bude lepšie...

Po vstupe do budovy sa ocitneme v nízkom ale pomerne rozľahlom vestibule, v pôvodnom zámere architekta podchode pod nikdy nerealizovanou hlavnou prístupovou cestou k železničnej stanici. Napriek zdevastovanému interiéru, popraskanej podlahe, zatečeným podhľadom a morálne úplne dožitým, večne blikajúcim žiarivkovým osvetlením sa rekonštrukcia tohto priestoru nedotýka. Zámerom železnice je prenájom a komerčné využitie celej plochy, vrátane drobných prevádzok po obvode a prípadne i nevyužitej strechy jedným investorom. Nápad i záujemca by boli - čaká sa len na „politickú“ vôľu vrchnosti... Novým prvkom sú v tomto priestore len automatické dvere. Uchytenie ich posuvných krídel do podlahy pomocou jazdca, ktrorý sa pohybuje v do dlažbe zapustenej vodiacej koľajničke ale hraničí so sabotážou. Aby sa udržala funkčnosť dverí, je potrebné drážky koľajničiek niekoľkokrát denne povysávať a vyčistiť od piesku, štrku a iných nečistôt. Teraz v zime sa do niekoľkomilimetrovej štrbiny zanáša sneh a ľad. Dvere sú na pomedzí mrazu a teplovzdušnej clony, skúste drážku vyčistiť pri teraz bežnej teplote – 15 0C. Naozaj inteligentné riešenie, poďme radšej hore schodmi...

 Ocitáme sa v úplne „vypitvanej“ odbavovacej hale. Nová vzduchotechnika je už zavesená, rovnako i šesť nových eskalátorov sedí na svojich miestach. Tie okrem výťahov a pevných schodísk odtransportujú cestujúcich z haly na nástupisko č.1, do prestupovej haly alebo naspäť dole, do vestibulu. A ako to tu ešte vyzerá? No, stačí už len vymeniť dvere, urobiť nové rozvody elektrickej energie, osadiť nové osvetlenie, namontovať nové stropné podhľady, urobiť nové omietky a mramorové obklady stien, kompletne vymeniť dlažbu z prírodného kameňa, dokončiť nové sociálne zariadenia pre verejnosť a opravu úschovne batožín, vymaľovať, zavesiť nový systém informačných tabúľ o príchodoch a odchodoch vlakov.... a sme hotoví. Celkom slušná bilancia na stavbu, ktorá mala byť už dávno hotová.

Eskalátory ešte stále stoja, ideme teda pešo alebo výťahom o poschodie vyššie. Dilatácia v podlahe a vymené sklenené opláštenie halovej časti jasne určujú hranicu rekonštrukčných prác. V celom priestore je odrazu viac svetla. Ostáva len dúfať, že na pravidelné a náročné čistenie nového zasklenia budú peniaze. Kto z horolezcov sa hlási? Znovu vidíme stropy s obnaženými vedeniami elektrických a oznamovacích vedení, nechýba ani nová vzduchotechnika. Ani tu však po definitívnom osvetlení, podhľadoch a ostatných interiérových prvkoch nie je ani stopy. Za to na pôvodnom červenom mramorovom obklade stien pribudli „elegantné“ stanovištia pre smradľavých a uzimených kvázicestujúcich bez domova – žiarivo biele radiátory. Päsť na oko, navyše úplne zbytočná... tepelnú pohodu v interiéri zlepšia naozaj minimálne, slúžia ako lavičky a niektoré sú poškodené už teraz. Ich životnosť v rokoch možno odhadnúť na prstoch jednej ruky. Bývalá samoobslužná reštaurácia už má svojho nájomcu, ktorý ju, dúfajme, ešte v tomto roku zmení na kaviareň a reštauráciu. Reštaurácia „dvojka“ – pôvodná 2.cenová skupina - prechádza tiež komplexnou rekonštrukciou - výmenou vzduchotechniky, elektroinštalácie a osvetlenia, zasklených stien, obkladov a interiéru. Časť pôvodnej podlahovej plochy však odkrojila nová centrálna strojovňa klimatizácie a vzduchotechniky pre halovú časť, nové sociálne zariadenia a nové priestory pre stálu službu železničnej polície, ktorá sa po opustení nevyhovujúcich priestorov na 1.nástupišti presťahuje na miesto bývalej záložne.

Aspoň že v najvyššie položených podlažiach to už začína konečne akurátne vyzerať. Napriek tomu, že tento priestor absolvoval najväčší objem prác, veď z pôvodnej dispozície neostalo vôbec nič. Na štvrtom nadzemnom podlaží finišuje úplná prestavba priestorov určených pre Inštitút vzdelávania a psychológie. V troch triedach, kabinete, zborovni a sociálnych priestoroch sa už len dokončujú detaily. Podobne i piate poschodie je určené železničiarom – nachádza sa tu veľká viacúčelová sála - zasadačka s kapacitou cca 100 osôb, s kompletným sociálnym zázemím, kabinetom, šatňou a čajovou kuchynkou. Steny sú už vymaľované, technógia vybudovaná, ešte dokončiť schodisko...

Tak toto je v skratke obraz rekonštrukcie, ktorá mala v tomto čase už slúžiť cestujúcim a železničiarom. Prečo tomu tak nie je a čo bude nasledovať - to si netrúfam vôbec odhadnúť a už vôbec nie komentovať. Na stavbe denne pracuje približne 10 robotníkov, skrátka pohoda... Čaká sa na podpísanie dodatku k pôvodnej zmluve, ktorý stanoví nový termín ukončenia a prípadné zmeny v rozsahu prác. Mierne nadštandartné sľuby o automatických dverách do služobnej časti budovy sa nenaplnili a či sa splnia naše sny týkajúce sa takých samozrejmostí, ako je oprava a protišmyková úprava schodísk, informačný systém s piktogramami, základné označenie priestorov stanice, nástupísk, smerov, zákazov vstupu, označenie odpadkových košov či fontánok pitnej vody, to netuším. Uvidíme, čo nám v Poprade rok 2010 naservíruje...

P.S. Autor sa ospravedlňuje za zníženú, niekedy sotva dokumentačnú kvalitu fotografií. Jeho kmeňový aparát odišiel do večných lovísk šotoušovských a tak bol odkázaný na lacnú mydlovú krabičku svetovej značky Ťamťunk a jeden už postarší telefonický aparát...