Modelová železnica alebo Vianoce 2009

A tak sa začala „zábava“ na viac ako mesiac a hlavný nepriateľ bol čas. Ako prvé som zhotovil asi 300 fotografií z reálu a ako dobrý pomocník poslúžil aj Google Earth, z ktorého ma najviac prekvapil tvar pozemku – lichobežník, ja som si roky myslel, že je to pravouhlé. Tak som získal aspoň nejaké rozmery. Stavby som vyrábal s tvrdého papiera. Ako prvý , ten menší domček. Analýzou fotiek a odhadom som stanovil aké-také rozmery domu. Strecha je z vlnovitého papiera a natretá kombináciou tempera-vodové farby. Odkvapy sú v papiera a vatovej tyčinky, háčiky z drôtu. Obkladačky a dlaždice som kreslil vo Adobe Illustrátori a vytlačil na pixme 4500i. Malá vodovodná rúrka na strane je zo spinky na kancelársky spinkovač. No a na parapetu som prilepil natretú špendlíkovú hlavičku ako hruštičku. V predsieni na strope je aj žltá SMD LED-ka a vo vnútri odpor. To že z toho všetkého spravím reportáž som sa rozhodol až neskôr, takže nemám veľa fotiek zo stavby tých domčekov.

Hlavný dom je tiež z tvrdého výkresu. Tu som však potreboval okná priehľadné, nakoľko bolo plánované osvetlenie bielou LED. Takže každé okienko je vyrezávané a z vnútra steny pridaná ešte jedna vrstva papiera aby bola aj dosiahnutá hĺbka založenia skutočných okien. Samotné okná som opäť kreslil v illustrátore a vytlačil na samolepiace biele fólie, pôvodne určené ako potlač na CD. Výplň okien potom opatrne vyrezať a celé to nalepiť na prehľadnú fóliu. Opatrne potom z vnútornej strany steny okno presne nalepiť. Kamenný základ domu som tiež realizoval pomocou počítača a tlačiarne, hlavne kôli úspore času. Predsieň domu je takisto papier a podperné stĺpiky sú z kuchynských špajlí, sústružené v modelárskej vŕtačke a pomocou jemnej pílky. Taktiež je v nej žltá SMD Led. Terasa je viacmenej celopresklenná a preto som ju vytlačil hneď tri krát, pretože som fakt musel dávať pozor pri vyrezávaní sklenného priestoru. No a na koniec strecha ktorej profil som robil postupným lepením drôtov a papierových pásikov. Celé je to prekryté kancelárskym papierom a natreté vodovými farbami.

Celé som to chcel umiestnit na nejakú preglejku a nie polystyréne. Nakoniec som mi sused daroval drevotriesku 45 x 90 cm. Tu bol prvý problem. Zákruta s polomerom 22 cm v HO je nezmysel a problem pre troj a viacosé lok. a vozne. Skúsil som teda ROCO Flexigleis s 2,1 mm profilom a kratšie vagóniky od Kleinbahnu nesklamali a prešli aj keď s “odretými ušami“. Až keď skúška dopadla na výbornú, zakúpil som ďaľšie dva kusy Flexigleisu a pustil sa do práce. Keďže koľaje som nechcel v jednej rovine, tak som z kartónu postupne vyrezával časti podložia pre koľaje. Z prednej časti jedna vrstva a zo zadnej päť vrstiev. Kartónom som na hrubo formoval aj časť krajinky, pričom som sa rozhodol zhotoviť v pravej časti vodopád a potok. Ten v síce v reále neexistuje a ale to nie je podstatné. Potom som natiahol káble pre osvetlenie z obyčajnej tienenej dvojlinky. Tá v pohode stačí pre LED-ky. Na podložie som potom lepil obyčajný papier a sem-tam noviny. Lepené je to lepilom UHU Holzleim, na tej iste báze je Herkules alebo aj PONAL od henkelu.

Podložie som potom natrel vodovými farbami a temperov. Začal som aj s trávovým kobercom (BUSCH) „letná lúka“. Pokiaľ to celé schlo, vyrábal som lampy a „semafor“. Foto z lámp nemám a tak aspoň semafor. Zhotovený z: DVD-čka, vatoných tyčiniek, SMD ledky a spinky do spinkovača. DVD preto lebo sú to vlastne dva z PVC zlepené kotúče o hrúbke 0,6 mm a práve z jedného kotúča je vystrihnutý rám. Potom do vyvŕtaných otvorov 2,1 mm som opatrne vyrezával z vatových tyčiniek tienidlá. Na signalizáciu sú určené tri SMD ledky, dve červené-svietia spoločne a jedna zelená-celkom spodná. Elektricky sú pospájané opačnou polaritou, čiže pri +, - svietia červené (1,3) a pri -,+ svieti zelená (5). Natreté a nastriekané je to čiernou matnou a sivým revellom. Medzičasom uschlo koľajisko a začal som modelovať vodopád. V rohu ubité klince, lepidlo a nastrkoval som dva diely z kartónu. Výplň je z novín a štetcom trochu zvlhčená roztokom lepidla s trochou vody. Na to postupne papierové vreckovky a opäť roztok lepu a vody. Po zaschnutí som to jemne štetcom zasádroval a spevnil.

Pred položením koľajníc bolo podložie natreté trochou lepidla a jemne zasypané čajom. Na to potom flexikoľaje pribité klincami. Opäť trochu čaju a zaštrkovené hnedo-čiernym štrkom (BUSCH). Koľaje som spájal letovaním a patinoval kombináciou vodová farba a tempera. Sem-tam aj jemné chumáčiky trávy medzi podvalmi a v posype. Riadiaca elektronika je z logických CMOS a časovača 555.Hlavným cieľom bolo, aby sa lampy a osvetlenie spínali postupne a nie naraz. A tak som použil fotoodpor a tri predradené trimre na nastavenie spínacích hladín troch obehov: 1. V strede umiestnený blikajúci stromček (otom potom). 2. Interiérové osvetlenie hlavného domu a malého domčeka. 3.Lampy na ulici a koľajisku. Použil som kolískový hlavný spínač s led a dva prepínače. Jeden pre vlak a druhý pre osvetlenie. V polohe jeden je permanentne zapojený len stromček (automatika nie je v činnosti), vlak je ovládaný len cez rýchlostný ovládač a „semafor“ je nečinný. V polohe dva sa osvetlenie spína automaticky podľa okolitého svetla (v januári o 16:05 stromček, o 16:13 interiérové osvetlenie, o 16:32 exteriérové osvetlenie) a vlak v polohe dva je podľa rôznych intervaloch (NE555) automaticky zastavovaný v priestoroch nástupišťa, pričom je v činnosťi aj „semafor“. Spínanie a rozpínanie je riešené miniatúrnymi relé.

Na koľajisku následuje postupné zatrávňovanie a osadený je prvý domček. Pri potôčiku som použil malé kamienky zo záhrady a vzájomne spevnil papierovým obrúskom a roztokom lepidla a vody. Pri hranici pozemku je živý plot. Ten je realizovaný zo špongie na riad, oblepená trávou a natretá tmavozelenou temperou. Most nad potokom je zo špajlí (podobne je vyrobená aj výplň drevárňe) a potok s vodopádom je najprv natretý hnedou a čiernou a na imitáciu vody je použité mikroténové vrecúško. Po zaschnutí doplnené bielou temperou ako „spenená voda“. Ostatný plot je z tienidla na kuchynské panvice na vyprážanie. Je to vlastne jemná drôtená sieť. Ja som ju natrel na zeleno a z prednej strany je pletivo doslova prišívané na stĺpiky z kancelárskych sponiek. Chodník pri potoku je zo zmesi sádry, vody a lepidla. Jednoducho nanesený na trávnik a potom ešte jemne zasypaný sádrov. Ten symbolický pomník rimana je z kindervajíčka a podstavec je sádrový odliatok tiež z kindera.

Nástupište je zo sádrového papiera z ktorého som potom vystrihol štvorce o 1x1cm a postupne prilepoval. Sádrový papier som vyrobil z výkresu, na ktorý som štetcom jemne natrel sádru. Podobne som riešil aj chodník, len po zaschnutí som ho ešte natrel na sivo. Času už fakt bolo málo a tak nebol čas ani len zakúpiť stromčeky a už vôbec ich vyrábať. Tak sú dočasne nahradené chumáčmi z rozťahanej drsnejšej strany zo špongie na riad. Dlaždice pred domom sú z kreslené v compe a vytlačené na tlačiarni. Hlavný dom je ešte z vnútra prenepený alobalom, aby sa svetlo odrážalo a nepresvetľovalo steny. V priestoroch obývačky je umiestnená samočinná RGB ledka, ktorá zmenami farieb aspoň trochu imituje prítomnosť televízora. Ešte trochu k blikajúcemu stromčeku: Jeho zmysel je čisto dekoratívny a bliká na ňom 25 led, časované NE555 v piatich sériach po 5 kusov. Podobných zapojení je v AMARe neúrekom. Jeho napájací konektor (cinch) som ukryl v „drevárni“ aby bolo možné použit stromček aj inde a aby konektor netrčal niekde uprostred. Figúrky som zakúpil surové a natieral temperou. No a lokomotíva a vagóniky sú zo štart setu od pika. V tomto prípade ide skôr o dekoratívnosť ako o 100% precíznosť.

Ďakujem Vám za pozornosť pri čítaní a prajem všetkým mnoho modelárskych úspechov.

PS: V deň D som ešte do jedenástej pred obedom letoval a osadzoval detaily. O tretej popoludní sa už dotyčný tešil z prekvapenia.

Titulná snímka: Južný pohľad a v okne "TV" © Ján Soska