Diesel Tour 2010 - Slovenský okruh

Ako to celé vzniklo?

Po úspešnej jazde "zamračeného"  vlaku  v máji tohto roku z Prahy do Železnej Rudy a späť vznikla myšlienka uskutočniť podobnú jazdu aj na území Slovenska. Organizátorom májovej jazdy bola spoločnosť Steam Story Agency v spolupráci s ČD. Pôvodný návrh Slovenského Okruhu spočíval v jednodňovom okruhu Prievidza - H. Štubňa - Hronská Dúbrava - Kozárovce - Zlaté Moravce - Topoľčianky - Lužianky - Zbehy - Radošina - Topoľčany - Prievidza. Tento návrh bol predložený cestujúcim májovej jazdy.

Mimoriadny rýchlik, Zvolen osobná st., Ferenc Joó

Nápad sa ujal a počas parného víkendu vo Vrútkach sme rozdiskutovali rozšírenú verziu jazdy v trvaní dvoch dní. Návrh počítal s dvomi okruhmi - na každý deň jeden. Termín jazdy sa určil na víkend 16-17.10.2010. Boli vytýčené tri základné ciele, ktoré program musel splniť, aby bol "príťažlivý":

• Hlasný rušeň - vybraný rušeň 751 nemá osadený tlmič
• Rôzne rušne - každý deň bude vlak ťahať iný rušeň radu 751
• Vzácne trate - v programe mať čo najviac tratí, kam sa smrtelník vlakom dostane iba ťažko

Kadiaľ sa pôjde a koľko to bude stáť?

Pre program sobotnej jazdy zvíťazil návrh južného okruhu s trasou: Prievidza - Topoľčany - Radošina - Lužianky - Zlaté Moravce - Topoľčianky - Kozárovce - Levice - Čata - Šahy - Zvolen - Hr. Dúbrava - Kremnica - H. Štubňa - Prievidza. Prednosťou vybranej trasy je množstvo tratí so zastavenou osobnou dopravou a jeho dĺžka je necelých 450 km, čo sa dá prejsť za jeden deň.

Vlaková čata píše papiere, Zvolen osobná st., Ferenc Joó

Nedeľný variant sa sústreďuje na sever Slovenska. Trasa vlaku bola zvolená nasledovne: Prievidza - H. Štubňa - Vrútky nákladná stanica - Žilina Teplička - Žilina - Kysucké Nové Mesto - Žilina zriaďovacia stanica - Rajec - Žilina - Púchov - Trenčianska Teplá - Nemšová - Lednické Rovne - Trenčín - Chynorany - Nováky - Nitrianske Pravno - Prievidza. Okruh bol zameraný na "triangle" vo Vrútkach nákladnej stanici a v Žiline, prejazd nákladnej trate v Žiline Tepličke. Kilometricky kratšia trasa (asi 400 km), ale s veľa úvraťmi vlaku. Padlo rozhodnutie na použitie ďalšieho rušňa vo Vrútkach a Žiline, aby sa minimalizovala doba potrebná na úvrať. Pomocným rušňom sa stal muzeálny Sergej z Výhrevne-Vrútky, ktorý je silným lákadlom pre cestujúcich.

Organizátorom jazdy bola opäť spoločnosť Steam Story Agency a ako partneri v projekte boli ZSSK Cargo (rušne 751 a rušňovodiči), ZSSK Slovensko (dopravca mimoriadneho vlaku), ŽSR (cestovné poriadky a dopravná cesta), Prievidzský Parostrojný Spolok (súprava vozňov) a Spolok Výhrevne Vrútky (rušeň T679.1168).

Po vypočítaní celkových nákladov (rušne, palivá, personál vlaku, vozne, dopravná cesta atď) a počtu prihlásených cestujúcich vyšla celková cena cestovného lístka 180.- Euro za dvojdenný výlet, resp. 100.- Euro na jeden deň.

Vlak alebo príroda?

Koniec jari bol poznačený nepriaznivým počasím na území Slovenska. Aj keď sa masívne povodne vyskytli na východnom Slovensku, ušetrený neostal ani západ územia. Zosuvy pôdy zapríčinili zatvorenie trate medzi Lužiankami a Zlatými Moravcami. Ikeď do jazdy zostávalo niekoľko mesiacov, nenechalo nás to chladnými. Po dvoch týždňoch bola poškodená trať sprevádzkovaná, v postihnutých úsekoch bola zavedená pomalá jazda 10 km/h.

Fotozastávka Podzámčok, Marián Šimo

Druhá vlna povodní v polovici augusta však urobila oveľa viac vrások na čele. Trať z Lužianok do Zlatých Moraviec bola opäť zatvorená. Tentokrát definitívne pretože do času jazdy mimoriadneho vlaku opravená nebude.

O dosť horšie sa sledovali správy o bleskovej povodni v Handlovej a Prievidzi. Odniesla si to trať medzi Prievidzou a Handlovou, kde sa začal zosúvať svah aj s traťou. Nepriechodnosť tejto dôležitej trate by výrazne skomplikovala celú jazdu a pravdepodobne by musel byť program výrazne redukovaný alebo celá jazda by bola odvolaná. Naštastie a vďaka rýchlemu nasadeniu zložiek ŽSR bola trať opravená  a tak rušiť jazdu nebolo potrebné.

Fotozástup v Šahách, Ferenc Joó

Uzáverou trate z Lužianok do Zlatých Moraviec, však musel byť pretrasovaný sobotný okruh. Na obchádzku zavretej trate sa zvolila trasa Zlaté Moravce - Úľany nad Žitavou - Šurany - Lužianky, čo pre cestujúcich prinieslo extra prejdené kilometre (celkovo 463 km) avšak aj ďalší potrebný čas (asi 1,5 hodiny navyše). Keďže doba denného svetla sa každým dňom skracuje bola to výzva a musel sa otočiť smer jazdy sobotného okruhu. Do Radošiny tak mimoriadny vlak prišiel presne v čase, keď sa slnko dotklo horizontu.

Náš vlak

Do čela mimoriadnych vlakov boli zvolené rušne z depa Prievidza 751.124 a 751.128. 751.124 bol vzácny pre mnohých prihlásených cestujúcich/zberateľov pretože s ním ešte necestovali a 751.128 zase kvoli jeho nádhernému zvuku turba a zachovalému laku.

Spoločné foto v Čate, Neil Aitken

V rôznych internetových fórach sa rozprúdila debata o nevábnom vzhľade rušňa 751.124. Vzhľad rušňa bol tiež jeden z požiadaviek. Rušeň bol na vlak vystavený presne v takom stave v akom jazdí v prevádzke. Naopak druhý deň bol k dispozícii rušeň, ktorý mal zachovalý a čistý lak.

Súprava vlaku bola zložená z vozňa AB (1. a 2. trieda), B (2. trieda), reštauračného vozňa (nevyhnutná súčasť vlaku) a servisných vozňov (Bh, Bc). Súprava dotvorila dojem rýchlika, v ktorom bola radená prvá trieda, reštauračný vozeň a lehátko. Dlhá súprava nechala vyniknúť zvuku Zamračenej na sklonovo náročných tratiach zahrnutých v programe mimoriadneho vlaku.

Mimoriadny vlak opúšťa Pastovce, Jozef Gulík ml.

Deň "D" - Sobota 16.10.2010

Babie leto definitívne skončilo. Teploty nad ránom dosahujú iba jednociferné hodnoty a od úst ide para. Na oblohe putujú jemné oblaky. Krásna bezoblačná obloha je minulosť. Škoda pomyslel som si, kde je to pekné počasie z minulého týždňa. Aj keď všetko zlé je na niečo dobré. Aspoň teplota neklesla pod bod mrazu, tak ako minulý týždeň v Rajci (o 8 ráno tam boli iba -2°C).

Poistka pred vymrznutou súpravou mimoriadneho vlaku bola v predkurovaní súpravy spoločne so súpravou Os 5000 v stanici. Ráno bolo vo vlaku aspoň chvíľu teplo. Kúrenie vlaku skončilo tesne pred odchodom Os 5000 o 5:50h. Do odchodu mimoriadneho rýchlika zostávala ešte hodina. Odchod bol až o 7:13. Rušňe 751 nie sú vybavené elektrickým kúrením a ich "pegasy" sú niekoľko desaťročí iba mŕtvym kusom železa v útrobách strojovne starajúce sa o dodržanie celkovej hmotnosti rušňa.

Hlavní organizátori jazdy Čmoudík a Koko, Marián Šimo

Chlad rána môžu cestujúci zažehnať teplým čajom s rôznymi ochudzovadlami v reštauračnom vozni. Postupujúcou dennou hodinou rastie teplota a nastal veľmi príjemny jesenný deň.

Prvá zastávka nášho vlaku je vo Zvolene, kde priberáme niekoľko posledných cestujúcich, ktorí prišli z Bratislavy R 811 Horehroncom. Horehronec nás predbieha medzi Hronskou Dúbravou a Zvolenom a tak máme možnosť chvíľu sa kochať súbežnou jazdou. Do Zvolena prichádzame s necelým desať minútovým meškaním.

Do kabíny rušňa pristupuje pilot, ktorý prevedie náš vlak zo Zvolena až do Šiah, kde ho vystrieda jeho ďalší kolega. V tomto úseku je naplánovaná prvá fotozastávka na zastávke Podzámčok. Máme naplánovaný 10 minútový pobyt. Pekná scenéria zastávky, stromu a hradu je zachytená na karty fotoaparátov. Uvoľnujeme zastávku a priecestie, na ktorom nervózne čakajú asi tri autá.

Inštalácia tabule DIESEL TOUR 2010, Ferenc Joó

Trať do Šiah prechádza peknými zákutiami Slovenska. Udržujeme niekoľko minútové meškanie, pretože cez priecestia musíme prechádzať mimoriadne opatrne. Ľudia v tomto regióne už zabudli, že po koľajách stále môže ísť vlak.

V Šahách nás výpravca čaká a rýchlo sa zahajuje posun. Vlak v tejto stanici spraví úvrať a bude pokračovať do Čaty. Sme tlačení časom, aby sme stihli odísť do Čaty načas, pretože za nami tesne nasleduje osobný vlak Os 6054 s odchodom 12:03 zo Šiah. Kedže medziľahlé stanice Ipeľský Sokolec a Pastovce nie sú cez víkend obsadené výpravcom trať Šahy - Čata je tak jeden medzistaničný úsek.

Po príchode do Čaty zamračená znovu obehne súpravu. Čakanie na príchod proti-idúceho osobného vlaku Os 5904 z Levíc si skracujeme inštalovaním tabule Diesel Tour 2010 na čelo rušňa a spoločnou fotografiou všetkých zúčastnených jazdy. Personál reštauračného vozňa dopĺňa zásoby pitnej vody.

Mimoriadny vlak v poliach pri Zlatých Moravciach (Sáracký jarok), Ladislav Vaškovič

Z Čaty vyrážame načas a v Želiezovcach míňame vlak repnej kampane so "zamračenou" v čele. Zvuk 751.124 sa rozlieha po rovinatých poliach počas akcelerácie vlaku na traťovú rýchlosť. V ďiaľke vidieť chladiace veže atómovej elektrárne Mochovce. Medzi mrakmi vykuklo aj slniečko a nálada vo vlaku je vynikajúca.

Po príchode do Levíc máme 20 minút pobyt, kým príde rýchlik R 832 a osobný vlak Os 5736. Niekoľkých anglických cestujúcich zaujali laminátky voľne "pohodené" v levickej stanici. Samozrejme si fotia aj náš servisný vozeň Bc, s pekným transparentom z čias minulých.

V Kozárovciach opäť robíme úvrať, aby sme sa vydali po jednej zo "zabudnutých" tratí Slovenska. Voľno na odchodovom návestidle L2 už nezvykne svietiť každý deň, ale dnes je výnimka. Náš vlak sa dáva do pohybu. Míname nákladisko Volkovce a vnárame sa do polí pred Zlatými Moravcami. Trať križuje stavbu nového diaľničného nadjazdu, kde vidieť robotníkov pracovať aj v sobotu. Veru prechod nášho vlaku nečakali a ostali sa iba dívať. Podľa hrdze na koľaji tadialto vlak ozaj dlho nešiel. V poli vidim pribiehať fotografa v modrej bunde. Podľa fotiek na internete som spoznal člena nášho VLAKY.NET klubu Moravčana.

V Zlatých Moravciach nás víta milá pani výpravčíčka. Obiehame súpravu a pristupuje k nám pán zo ŽSR, ktorý prestaví výhybku do Topoľčianok. V tejto fáze nám plánovanie jazdy nevyšlo na jednotku, pretože pripravenie vlakovej cesty do Topoľčianok trvá dlhšie ako sme rátali v cestovnom poriadku. Nevadí, dobiehame to skrátením pobytu v Topoľčiankach. Zopár fotiek, obehnutie súpravy, skúška brzdy a vydávame sa na spiatočnú cestu do Zlatých Moraviec.

Radošina na konci denného svetla, Ferenc Joó

Zlaté Morave opúšťame smerom na Vráble. Smutne sa pozerám na červený terč na trati do Lužianok. Snáď budeme mať ešte príležitosť prejsť vlakom aj túto trať. Vo Vrábloch bol plánovaný pobyt 6 minút na križovanie s Os 5807. Keďže máme malé meškanie, protiidúci osobný vlak na nás čaká. Prechádzame stanicu a pokračujeme už bez zastavenia až do Šurian.

Ľudia v okolitých záhradách stoja pri plotoch, pretože zvuk našej mašinky nepatrí do stereotypu na ktorý sú zvyknutí. Trať sa hadí v tesnej blízkosti cesty. Aj motoristi zvoľnujú tempo a chvíľu s nami udržujú krok.

V Úlanoch nad Žitavou vchádzame na 1. koľaj a pokračujeme do Šurian, kam prichádzame načas. Kedže v reštauračnom vozni sa minulo pivo, zopár angličanov uteká do staničného bufetu a kupujú niekoľko fľaškových pív, ktoré potom predajú do reštauráku, aby si v zápätí to pivo kúpili! Pomáham vyriešiť jazykovú bariéru medzi personálom a anglickými hosťami. Angličania si pivo za 1,30 € kúpiť nechceli (to bola nákupná cena v bufete na stanici), ale tvrdili personálu, že si ho musia kúpiť aspoň za 1,50 €. Predsa reštauračný vozeň musí zarobiť. Toto dostalo našincov do kolien. Ževraj bežná prax v Anglicku. V nedeľu vyhlásili súťaž na opätovné vypitie reštauračného vozňa. Tentokrát sa im to už nepodarilo, pretože sa ten sa večer nazbrojil 5 sudmi piva, miesto 3 v sobotu. Podávalo sa čapované pivo Krakonoš.

Cestovný poriadok mimoriadnych vlakov v sobotu 16.10.2010 (PDF)

V Ivánke pri Nitre križujeme s ďalším osobným vlakom Os 5004 z Prievidze do Nových Zámkov. Poplach vzbudzuje HDV tohto vlaku. Je tam "malý somár" 736. Ihneď je v záujme fotografov. Ďalej už pokračujeme bez zastavenia až do stanice Zbehy, v ktorej odbočujeme na posledný klenot sobotnej jazdy do Radošiny.

Po nevyhnutných úkonoch sa vydávame na cestu po zabudnutej lokálke. Narozdiel od trate do Lednických Rovní je táto v dosť "opustenom" stave. Vysoká tráva všade okolo a aj v hrdzavej koľaji zaraz pripravila problém pre náš vlak, ktorý sa slimačím tempom škriabal k cieľovej staničke pod úpätím Povazškého Inovca. Začal som sa obávať, že do Radošiny prídeme až za tmy. Naštastie sme to stihli ešte za ako tak fotiteľných svetelných podmienok, aj ked zmeškaní asi 15 minút. V stanici sa zaraz zbehla celá hŕstka miestných ľudí a prišli sa pozrieť na vlak ako na zjavenie. Veru neviem sa zbaviť pocitu, že by sa tu osobná doprava uživila. V stanici je polmetrová tráva úplne všade. Vidieť, že tu vlak nepáchol niekoľko mesiacov.

Nedeľa v Hornej Štubni. V čele vlaku 751.128, Ferenc Joó

Za úplnej tmy sa poberáme späť do Zbehov, kam prichádzame asi 20 minút zmeškaní. Pred naším príchodom odchádza osobný vlak do Leopoldova, na ktorý chcel prestúpiť jeden z našich cestujúcich. Bohužial, nepodarilo sa. V Koniarovciach dobiehame osobný vlak Os 5005 a tak meškanie narastá pretože čakáme na odhlášku. V Topoľčanoch čakáme ďaľších 20 minút na voľnú trať. Nikomu však meškanie neprekáža, pretože si krátia chvíle v reštauračnom vozni, kde je zábava v plnom prúde.

Do Prievidze pokračujeme bez ďalšieho zastavenia a prichádzame s meškaním asi 45 minút o 21:15.  Po príchode upratujeme súpravu a dopĺňame vodu do záchodov a reštauračného vozňa. Unavený ešte pripravujem materiál pre cestujúcich na ďalší deň a vylepujeme nedelný program do vozňov. Vozne sa opäť presúvajú na predkurovanie k súprave raňajšieho Os 5000. O pol druhej v noci si konečne ideme na tri hodiny zdriemnuť.

Nedelné Spojky, úvrate a honba za minútami

Nedelný odchod je naozaj šibeničný. Z Prievidze sa odchádza už o 6:11. Nie je iné východisko, menej kilometrov, ale oveľa viac úvratí. Trať do Hornej Štubne ideme ešte po tme, ale to nevadí kedže sme po nej šli aj včera a za svetla. V čele dnešného vlaku je 751.128. Jej prenikavý zvuk sa rozlieha po úbočiach ponad Handlovú. Miestni ľudia sú na pieseň "zamračených" zvyknutí, keďže skoro celá nákladná vozba tejto trate spočíva na ich pleciach. Napriek zime sú okná na súprave otvorené dokorán. Cestujúci si vychutnávajú ubublané kilometre hore kopcom. V tuneloch zážitok z jazdy prechádza doslovne celým telom. Pred Hornou Štubňou sa rozvidnieva a do stanice prichádzame už za denného svetla.

Sergej pózuje pod impozantným Strečnianskym hradom, Ferenc Joó

Nízka hmla marí zmysel plánovanej foto zastávky v Jazernici a preto sme sa rozhodli túto fotozastávku z programu vypustiť. V Martine máme náskok skoro pol hodinu, ale čakáme na zrýchlený vlak zo Žiliny do Zvolena, v ktorom prichádzajú dvaja cestujúci. Po jeho odchode a nastúpení  cestujúcich odchádzame v smere Vrútky. V nákladom koľajisku na nás čaká Sergej, ktorý sa pripojí na koniec vlaku. Vzniká tak dieselový "pantograf". Sergej je hneď v obliehaní fotografov. Po nevyhnutných úkonoch s brzdou prechádzame trianglom v nákladnej stanici a prichádzame k nástupišťu stanice Vrútky, kde čakáme do nášho odchodu o 8:32. Pri Strečne je naplánovaná fotozastávka spolu so Strečnianskym hradom. Fotozastávka sa podarila na jednotku a pokračujeme cez odbočku Potok,  ponad hlavnú trať do žst. Žilina - Teplička. Za oknami vidieť stavbu novej zriaďovacej stanice, ktorá napreduje míľovými krokmi. Už je položených množstvo koľají a pracuje sa na pokládke koľají na žilinskom zhlaví. Pomalou jazdou prechádzame druhým mostom ponad hlavnú trať a v odbočke Váh sa pripájame na hlavnú trať do Žiliny. Podľa plánu sa mala Žilina prejsť bez zastavenia, ale dopravná situácia nedovolila prejsť stanicu. Jednalo by sa o jediný vlak osobnej dopravy prechádzajuci stanicu v Žiline. Pomalá jazda Sergeja (riadil sa guľatými rýchlostníkmi) spôsobila príchod do Kysuckého Nového Mesta v čase nášho plánovaného odchodu. Problémy so zapísaním mimoriadneho vlaku v dopravnej kancelárii v Kysuckom Novom Meste (z Kysuckého Nového Mesta sme mali nové číslo vlaku) ešte zopár minutiek pridalo. Ďalšie zastavenie pred vchodovým návestidlom žst. Žilina. Po prejdení osobného vlaku smer Púchov nám návestidlo povoľuje vchod na spojku do žst. Žilina zriaďovacia stanica. Ďalšie zdržanie v zriaďovacej stanici a tak na príchode zo žst. Žilina už máme na konte asi 20 minút. Toto meškanie si urdžíme skoro celý deň.

Mimoriadny rýchlik opúšťa Lednické Rovne, Pavol Jurček

Hneď vyrážame na trať do Rajca. Malebná horská trať. V Lietavskej Lúčke stretáme manipulačný vlak v čele s čmeliakom. Lanovka do cementárni je v prevádzke. Zastavujeme až pri zastávke Zbyňov, kde je naplánovaná ďalšia fotozastávka. Potom už následuje koncová stanica Rajec. Medzi fotografov sa pripája aj výpravca a fotí si obe mašinky na vlaku. Sergeja i Zamračenú. Reštaurák dopĺňa zásoby vody a vlak je pripravený na spiatočnú cestu. Cesta do Žiliny ubieha hladko, iba na krátko ostávame stáť pred vchodovým návestidlom žst. Žilina. Pristavujú nás na prvé nástupište k staničnej budove. Sergej sa odpája od nášho vlaku a ide ako rušňovlak späť do Vrútok. Náš vlak po skúške brzdy odchádza za rýchlikom R 604 v smere do Trenčianskej Teplej.

Fotozastávka neďaleko zastávky Zbyňov, Ferenc Joó

Pred Považskou Bystricou rýchlik dobiehame a čakáme kým uvoľní koľaj v stanici. Pomalým krokom prejdeme Považskú Bystricu a v okolí Nosickej priehrady sa na nás usmeje slniečko. Príroda žiari jesennými farbami a vodná plocha sa trbliece. Prechádzame Púchov a v Beluši prechádzame na nesprávnu koľaj z dôvodu výstavby koridoru. V Ladcoch sa vraciame späť na správnu koľaj a plnou rýchlosťou pokračujeme cez Ilavu a Dubnicu nad Váhom do Trenčianskej Teplej, kde rušeň obehne súpravu.

V Nemšovej opäť zastavujeme a vlakový personál preberá klúče od trate na Lednické Rovne. Ďalšia "zabudnutá štreka" v programe a posledná so zastavenou osobnou dopravou. Na rozdiel od trate do Radošiny je táto trať perfektne vykosená a zvršok vo veľmi dobrom stave. Hlasným trúbením dávame o sebe vedieť na početných priecestiach. V žst. Pruské zastavujeme a personál ide do dopravnej kancelárie nahlásiť sa dispečerovi a zároveň aktivovať priecestie s hlavnou cestou. Po tomto nevyhnutnom úkone pokračujeme poliami Považia až tesne pred Lednickými Rovňami sa trať stráca v záreze. Priamo v dedine náš vlak spôsobuje rozruch. Množstvo ľudí je na prechádzke v okolí trate, pretože je veľmi pekné počasie. Traťová rýchlosť kvôli zlým rozhľadovým pomerom pred priecestím je znížená na 10 km/h. Trúbime temer stále, na moste pred stanicou sa na nás kuká mladý pár. V tomto čase vlak skutočne nečakali. Aj diváci zápasu miestnej futbalovej ligy chvíľu prestali sledovať zápas a ich pohľady smerovali na náš vlak.

Výpravca v Rajci zväčňuje Sergeja v čele nášho vlaku, Ferenc Joó

V stanici sa urobili nevyhnutné fotografické pózy a po obehnutí vlaku sa vybavili formality predpísane pre dispečersky riadenú trať. Po obdržaní súhlasu na odchod od dispečera sa náš vlak vydáva na spiatočnú cestu do Nemšovej. Meškanie vlaku stále udržujeme na 20 minútach. Začína nás tlačiť čas, pretože sa musíme dostať cez trať z Trenčína do Chynorian, ktorá je úzkym hrdlom dnešného dňa. Vynechávame foto zastávku v Bolešove a ponáhľame sa do Nemšovej kam prichádzame ešte pred osobným vlakom Os 3505 z Horného Sŕnia do Trenčianskej Teplej. Prednosť však dostal osobný vlak, pretože robil prípoj k rýchliku do Bratislavy. Po jeho príchode do Trenčianskej Teplej dostáveme voľno aj my.

V Trenčíne čakáme na pilota pre úsek do Bánoviec na Bebravou. Po jeho príchode sa vydávame na ďalšiu cestu. Vynechávame aj ďalšie fotozastávky v okolí Mníchovej Lehoty a ponáhľame sa do Bánoviec nad Bebravou, aby sme nezmeškali protiidúci Os 5409. Do Bánoviec nad Bebravou prichádzame načas o 15:30. Cestujúci čakajúci v Bánovciach na ich vlak sú poriadne prekvapení. Hneď sa niekoľkí pridávajú k fotozástupu a fotia si náš rýchlik. Po vykrižovaní sa vydávame smer Chynorany. Počasie sa troška zhoršilo a z neba padli prvé kvapky. Naštastie si to tam hore rozmysleli a nezačalo pršať.

Sergej v čele vlaku R 30429 Rajec - Lednické Rovne, Ferenc Joó

V Chynoranoch sú vyhybkári na obidvoch zhlaviach stanice nachystaní. Nasleduje rýchly obeh súpravy, opäť skúška brzdy a načas sme vypravení smer Prievidza. Musíme sa ponáhlať, aby sme nemeškali pretože vo Veľkých Uherciach budeme prechádzať v čase pravidelného odchodu vlaku Os 5006, ktorý tu dnes bude na nás čakať. Cesta ide podľa plánu, na zastávkach Partizánske a Partizánske zastávka musíme trúbiť, pretože už tu čakajú ľudia na ich osobný vlak. Ideme z opačného smeru ako čakajú vlak. V Uherciach sme dokonca o 2 minúty skôr, ale musíme zastaviť pri vchodovom mechanickom návestidle pretože pán výpravca pre nás nestihol pripraviť vlakovú cestu po vchode osobného vlaku. O pár sekúnd však návestidlo povoľuje jazdu a možeme prejsť. Bez zastavenia sme prešli až do Novák, kde je na pláne križovanie s poobedným rýchlikom R 720 do Bratislavy. Angličania v momente fotia odstavenú "ťapku" 721 a musím ich vyhnať z koľajiska. Ukľudnujem pána výpravcu, že vieme o križovaní s rýchlikom a všetci opustili koľajisko stanice. Stanica je plná ľudí, ktorí majú z angličanov zábavu, keď sa zoradili do zástupu pred príchodom rýchlika s okuliarnikom v čele.

Mimoriadny vlak prichádza do stanice Lednické Rovne, Pavol Jurček

V Prievidzi dostávame rozkaz o opatrnej jazde cez priecestia a asi s dvojminútovým meškaním opúšťame Prievidzu v smere do Nitrianskeho Pravna. Posledná fotozastávka je v malebnej zastávke v strede dediny Nedožery. Zastavujeme na peróne a fotografovia sa presúvaju po ceste popri trati asi 100 m k priecestiu. S rušňovodičom sme dohodnutí na rozjazde vlaku. Hlasným burácaním sa vlak dáva do pohybu. Obyvatelia dediny vychádzajú do záhrad obdivovať veľký vlak, ktorý tu nebýva každý deň.

Cestovný poriadok mimoriadnych vlakov v nedelu 17.10.2010 (PDF)

Do Nitrianskeho Pravna však prichádzame málinko zmeškaní, za čo nám pán výpravca dáva pokarhanie. Naštastie si to osobný vlak Os 5507 odniesol iba málo a z Nitrianskeho Pravna odchádza ako Os 5508 iba s 1 minútou meškania. Vzniká spoločná fotka účastníkov jazdy. Opúšťa nás niekoľko cestujúcich, ktorý využili Os 5508 ako prípoj k nedelnému posilovému rýchliku R 1520 do Bratislavy. Po uvoľnení trate odchádzame aj my o 18:10 na posledný úsek Diesel Tour 2010 - Slovenský okruh. Do Prievidze prichádzame presne načas.

Jazda mimoriadneho vlaku sa vydarila na jedničku. Všetci sme odchádzali domov s pocitmi pekne prežitého víkendu.

Spoločné foto v Nitrianskom Pravne, Neil Aitken

Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým zainteresovaným osobám a organizáciam:

• ZSSK Cargo Slovakia za mašinky a ich personál (hlavne rušňovodičovi), všetkým zainteresovaným v príprave tejto jazdy (zamestnanci z rušnových diep Prievidza, Nové Zámky, Žilina, Trenčianska Teplá a Zvolen)
• ZSSK Slovensko za predkúrenie súpravy a služby dopravcu
• ŽSR za prípravu cestovného poriadku mimoriadnych vlakov a telegramov, ústretový prístup všetkých ľudí v prevádzke a dispečerov, ktorí držali ochrannú ruku nad jazdou mimoriadneho vlaku
• Prievidzskému Parostrojnému Spolku za poskytnutie súpravy mimoriadneho vlaku a sprostredkovanie výborných služieb v reštauračnom vozni, Vlakvedúcej mimoriadneho vlaku
• Spolku Výhrevňa Vrútky za Sergeja
• Cestujúcim mimoriadneho vlaku za to, že sa jazdy zúčastnili a umožnili tým jazdu tohto mimoriadneho vlaku po Slovensku