Úzky, užší a ešte užší

Pre začiatok úplne postačí, ak sa prehrabeme internetom a urobíme si o téme lepšiu predstavu.

     Ak povieme, že Anglicko je kolískou železničnej dopravy, nepôjde len o ošúchanú frázu, aby sme dokumentovali vek tohto dopravného systému, ale hlavne o silný vzťah, ktorý v krajine vládne ku koľajam všetkého druhu. Neprekvapí nás preto, že práve v Anglicku nájdeme zrejme najväčší výber aj spomedzi miniatúrnych železníc.

     Najviac používaným rozchodom je 381 mm, alebo "15 a pol palca" ako hovoria tamojší, ale nájdu sa i menšie, ktoré napriek menšiemu počtu palcov a milimetrov rovnako dobre plnia svoju úlohu. Pravda, aj v súkromných záhradách sa nájdu všakovaké výtvory, ale nás budú pochopiteľne zaujímať železničky, ktoré sú bez obmedzení prístupné širokej verejnosti.

     Ak sa povie „miniatúrna železnica“, nebolo by správne začínať inak, než skratkou RH&DR. Pod ňou sa ukrýva názov Romney, Hythe and Dymchurch Railway, asi najznámejšej zástupkyne tohto zvláštneho rodu železníc, ležiacej na juhovýchodnom pobreží, iba na skok od ústia tunela pod kanálom La Manche. Na zhruba 20 kilometroch trate, spájajúcej mestá Romney a Dymchurch na juhovýchodnom pobreží, čaká návštevníka dokonalá ilúzia veľkej železnice v malom balení.

Pancierový vlak na rozchode 381 mm? Na prvý pohľad žartovná recesia, ale v prípade RH&DR, ktorá sa týmto kurióznym spôsobom zapojila do protileteckej obrany počas 2. svetovej vojny, reálny fragment z minulosti!

     Nielen vďaka úctyhodnej dĺžke a skutočnosti, že trať reálne vedie „odniekiaľ niekam“, ale i vďaka tomu, že časť trasy je riešená ako dvojkoľajná hlavná trať. Čerešničkou na torte je rušňový park, ktorý pozostáva z 3 motorových rušňov a 7 parných! Za pozornosť stojí fakt, že väčšina z týchto technických skvostov pochádza z rokov 1925 až 1927.

     Bohatým zastúpením parných strojov vo svojom vozidlovom parku disponuje aj ďalšia rozsiahla "381 milimetrová" železnička, nazvaná Ravenglass & Eskdale Railway. Tá sa nachádza na západnom pobreží v priestore medzi Liverpoolom a Glasgowom, a medzi piatimi parnými mašinkami má svoje miesto "deduško", vyrobený v roku 1894!

Romantické prostredie tvorí peknú kulisu pre železnicu Ravenglass & Eskadale (zdroj: www.ravenglass-railway.co.uk)

     Keďže vymenovanie všetkých železníc s prívlastkom "miniature" na území Veľkej Británie je nad rámec nášho článku, skutočne pestrú ponuku poskytuje tento internetový prehľad, v ktorom máme poruke všetky dôležité informácie, vrátane obrazového materiálu.

     Mimochodom, živá parná trakcia je veľkým lákadlom na všetkých podobných koľajových systémoch a tomu zodpovedá aj ich návštevnosť. Precízna drobná technika, premieňajúca paru na pohyb vždy očarí nielen malých, ale aj tých väčších. Prevádzkovatelia si to plne uvedomujú a preto nie je zvláštnosťou stretnúť na čele vláčikov miniatúrny parný stroj starý iba pár rokov. Malé mašinky sú dôkazom, že výroba parných strojov môže aj na prelome milénia prinášať nové perspektívy a nebude snáď nikdy "mŕtvym" odvetvím.

Nádherný "päťkolák" Evening Star (Eastbourne Miniature Railway) s rokom výroby 2010 pôsobí na rozchode 184 mm dokonalým dojmom. (zdroj: www.emsr.co.uk)

     Prevádzku novších strojov na rozchode 381 mm a vo vzdialenejších krajinách reprezentuje napríklad japonská Shuzenji Romney Railway, ktorej názov napovedá, že svoju inšpiráciu čerpala práve u RH&DR, spomínanej vyššie. Na trati s rozchodom 381 mm a dĺžkou 1,2 km sa v tomto konkrétnom prípade preháňajú aj rušne vyrobené v rokoch 1989, 1992 a 1995.

     V štátoch, ktoré bezprostredne susedia so Slovenskom, nie je situácia „ružová“ a verejné atrakcie tohto druhu v nich nie sú príliš rozšírené. Z toho mála je asi najznámejšia miniatúrna dráha, v nemecky hovoriacich krajinách tzv. „liliputbahn“, vo viedenskom Prátri. Vo vychýrenom mestskom parku sa nachádza ovál s rozchodom 381 mm a celkovou dĺžkou až 4 km. Aj v tomto prípade je veľkým magnetom najmä parná trakcia, prezentovaná strojom „Grete“ z roku 1928, z produkcie lokomotívky Krauss & Co München. Parný rušeň je v prevádzke v letnej sezóne počas sobôt, nedieľ a sviatkov.

     Keď je reč o Rakúsku, patrí sa aspoň okrajovo pripomenúť, že parkové dráhy nájdeme aj na ďalších miestach, konkrétne v železničnom múzeu Strasshof, v Knittelfelde a v Grazi.

     Iba pred rokom sa medzi krajiny s verejnými minivláčikmi zaradila aj Česká republika. V brnenskom nákupno-zábavnom centre Olympia uviedli v máji 2010 do prevádzky dráhu s kombinovaným rozchodom 127 a 184 mm, ktorej dĺžka je dočasne asi 420 m, avšak po dohotovení narastie na cca 1,5 km. Reportáž o nej sme nedávno priniesli aj na našich stránkach. Podrobné informácie si možno prečítať na kvalitne spracovanej stránke prevádzkovateľa (SMPD), vrátane peknej fotogalérie. Za pozornosť stoja napríklad snímky z Mikulášskych jázd pri snehovej nádielke, s nemenej zaujímavým (a treba poznamenať, že veľmi zriedkavým) čistením maličkej trate od snehu.

Parný vláčik na dráhe v Olympii Brno, 1. 5. 2011. Snímka autor.

     Podobnou čerstvou novinkou je aj parková železnička v múzeu dopravy v Budapešti s trochu atypickým rozchodom 184 mm. Pôvodný skromný ovál sa v lete 2010 rozrástol na „osmičku“ dlhú 330 metrov a vybavenú funkčnými modelmi klasických návestidiel a priecestných zariadení vzoru MÁV. K cene za jednu jazdu 600 Ft / osoba treba pripočítať aj vstupné do celého areálu.

     Poľsko má tiež svojho zástupcu v tejto kategórii - je to Kolejka parkowa Cichowo vybudovaná v roku 2007 s rozchodom 241 mm. Trať dlhá cca 850 m prechádza cez park, v ktorom stojí neobarokový zámok z 19. storočia. V prevádzke je bežne motorová trakcia, iba počas vybraných dní (približne 3x za rok) vozí cestujúcich parný rušeň.

Príprava parnej mašinky na jazdu na poľskej "Koleji parkowej Cichowo".

     Náročnejší milovníci drobnej koľajovej techniky sa však možno neuspokoja s takýmito jednoduchými „oválikmi“. Malé kráľovstvo parkovej železnice sa ukrýva vo švajčiarskom Vapeur parku v Le Bouveret. Rukolapným dôkazom smelého tvrdenia je už len samotná mapa zložitej koľajovej siete so súhrnnou dĺžkou koľají 2 km. Traťové scenérie v Le Bouveret vyvolávajú dojem skutočnej železnice viac, než na iných podobných miestach. V programe sú zaradené aj nočné jazdy, ktoré pri tlmenom osvetlení vyžarujú neopakovateľnú atmosféru.

Záverečná časť zo 4-dielneho videa, ktoré zachytáva prevádzku vo švajčiarskom Vapeur parku.

     Ten, koho lákajú aj vzdialené destinácie, môže si vyberať z desiatok podobných atrakcií po celom svete. Dobrým pomocníkom pri blúdení internetom môže byť stránka wikipédie o miniatúrnych železniciach. Mnoho ich vzniklo v USA, Austrálii, Japonsku, ale nájdu sa aj v exotickejších štátoch, ako napríklad v Indii alebo na ďalekom Novom Zélande.

     Každá z nich má svoj osobitý charakter, ale na záver si zaslúži zmienku práve zástupca Nového Zélandu. Železnička v Driving Creek (380 mm) je zaujímavá hneď z niekoľkých uhlov pohľadu. Ide o horskú trať, ktorá až veľmi odvážne stúpa po úbočí hory za pomoci piatich úvratí, piatich viaduktov a troch tunelov. Jej pôvodná úloha, ako jednej z mála z rodiny takto úzkych rozchodov, bola čisto praktická – slúžila na prepravu vyťažených surovín z lesa, ale i materiálu na obnovu jeho ekosystému. Až časom sa pridala aj turistická funkcia. Hoci na podobných rozchodoch sú obvyklé súpravy ťahané rušňom, zaujímavosťou sú v tomto prípade motorové vozne,  použité zrejme kvôli charakteru trate a prudkým stúpaniam.

Vzrušujúca jazda po horskej "pätnásťpalcovej" Driving Creek Railway na Novom Zélande, ktorej by sme vo svete len ťažko hľadali konkurenciu.

     Dúfajme, že článok, ktorý je iba ľahkým prierezom v danej téme, sčasti obohatil vaše poznanie a priniesol závan inšpirácie. Či už sa niekto rozhodne vyhľadať si o vláčikoch s rozchodmi cca 120 až 400 mm viac informácií alebo ich dokonca zahrnúť do svojich dovolenkových trás, bude to iba ďalšie plus.

Titulná snímka: Záber z dvojkoľajnej trate (381 mm) japonskej Shuzenji Romney Railway (zdroj: www.japaneserailwaysociety.com)