Weinvierteldraisineführerstandfahrt

 

 

 

 

 

 

 

 

Vybrali sme sa na Weinvierteldraisine Ernstbrunn- Asparn an der Zaya, čo nie je najbližšia možnosť hrdinného railbikingu, ale tento podnik poznám z katalógu OBB Nostalgie, kde je uvádzaný ako súčasť jazdy parného vlaku z Viedne. Na týchto stránkach už bol popísaný Markom Topičom, takže tu to vezmem z technickejšieho hľadiska jazdca, ktorý si to v záujme vedy pekne odpracoval.

 

 

Dĺžka trate je 12,7 km, dá sa zvoliť jednosmerná/spiatočná jazda (45/55€ za drezinu). Nástupná stanica Erstbrunn je pri hlavnej ceste pred obcou z nášho smeru, minúť sa to nedá. Zrušením priecestia je táto strana drezinovej trate odpojená od pôvodnej trate smer Erstbrunn, ktorá je ukončená za cestou a je tam odstavených niekoľko vozňov. Trať by sa dala popísať ako viacmenej rovinatá, pokiaľ to popisujem z auta, prípadne z bajku. Ani výškový graf so svojimi cca 80 metrami rozdielu nevyzerá nijako dramaticky (hnedá čiara).

 

 

Ale usadnutím do železničného vozidla, ktoré sa bez vášho pričinenia neráči ani hnúť sa rýchlo vžijete do pocitov nákladnej lokomotívy a začnete vnímať stúpania, ktoré tam z pohľadu civila naoko vôbec nie sú. Maximálne miestne stúpanie (taktak si ho vizuálne uvedomíte) 27 ‰, ktoré by bicyklu možno ani nestačilo na voľnobeh dole kopcom, je odrazu vážna horská výzva. Po štarte z konca dreveného tunela sa prerútime okolo Thomasl do Niederleis, kde momentálny obyvateľ bývalej staničnej budovy má z nákladného skladu vkusný záhradný domček aj s rampou. Nasleduje oddychová zastávka “Bahnrastplatz Niederleis” v km 4,30, kde možno chytať dych v stúpaní, ale ďalej v km 6,90 sa nachádza zastávka Grafensulz s kompletnou infraštruktúrou, teda útulný bufet s krytým posedením.

 

 

Tu zastaviť musíte, zaradiac sa za parkujúce dreziny, jedine že by ste skúsili ukecať predných jazdcov na výmenu vozidla. 10m poniže je k videniu malá skupinka juhoamerických alpak, nie bežná v našom okrese. Trať po tomto ešte stúpa do max bodu 297m asi kilometer a pokračuje dolu okolo zastávky Schletz v km 10,22 v pôvodnom stave záverečnou rovinou do Asparn.

 

 

Na trati sa nachádza jeden posed pre letecké snímky železničnej dopravy (a možno má aj niečo s dajakým vtáctvom), na ukážku aj most, aby sa cestujúci dostali aj “pod niečo”. Dopravné vylepšenie je naša absolútna neprednosť na všetkých priecestiach - prednosť má skrátka každý, len nie my. Pred dôležitejšími sa o zastavenie stará retardér, ktorý treba sklopiť, inak vás zastaví. Overené - prinajmenšom v rýchlosti svižného chodca funguje

 

 

Čo si máme predstavovať pod pojmom vozidlo? Weinvierteldraisine udáva svoju váhu asi 150 kg, ku čomu prirátame povedzme 3 x 70 kg (štatisticky priemerná hodnota, uvádzam kvôli sl. manželke) v našom prípade, dostávame sa na 360 kg pohotovostnej hmotnosti vozidla. Výkon vozidla sa zisťuje trochu ťažšie- aj keď všetkým obom poháňajúcim priznáme, že drú ako kone, dokopy to asi viac než dajakých 0,5 kW trvalého výkonu nebude, občasnú hrdinskú forsage nerátam. Z toho je jasné, stačí porovnať váhu/výkon vášho akokoľvek slabého auta, že žiaden raketový odpich sa nekoná. A to náš kolektív už aspoň niekedy na bicykli sedel. Ajhľa grafické zobrazenie typickej akcelerácie za priecestím. Vidíme, že na rýchlosť 17 km/h sme sa dostali za 38s, čiže nie práve najrýchlejšie a to pri poklese o 1m!

 

 

Maximálna rýchlosť nami dosiahnutá bola dobre že nie 30 km/h na rovnom klesaní do Asparn, handicap v oblúkoch je zhruba -4 km/h. Sprevodovanie je decentné, pedálmi to uvrtíte možno do rýchlosti 15-17 km/h, viac by to nešlo. Teórie o sínusovom pohybe dvojkolesia po koľajach pri doprednom pohybe vzhľadom na kuželoidný prierez kolies tu dajako nefungujú, tak trochu aj vzhľadom na niveletu koľaje, ktorá už dajaký čas podbíjačku nevidela, proste to podľa potreby lieta, ako treba od okolku ku okolku, hlavne pri vyšších rýchlostiach.

 

 

Ako sa hrdo uvádza, kolesá vyrobila zlieváreň Hammerschmied v Erstbrunne, dreziny samé rodina Steininger Anhängerbau zo Schweiggers vo Waldviertelu. Obaja pohonní jazdci majú po jednej mechanickej kotúčovej brzde veľmi solídneho výkonu, zvyšní nepracujúci cestujúci majú zasa pohodlné sedenie a výhľad. Ako sa na serióznu recenziu patrí treba uviesť, že vozidlo má dostatočný odkladací priestor a je sériovo dodávané s dvomi držiakmi na fľaše. Ak nerátam osadenstvo nácestného bufetu na trati, narátal som dokopy jedného zamestnanca a dve slečny zamestnankyne, ktorí nás vypravili v Erstbrunne a kupodivu aj prevzali v Asparne.

 

 

Na začiatku sme dostali veľmi podrobnú inštruktáž, vyrazením na trať je to už len na cestujúcich a ak by to náhodou z technokratického pojednania nevyplývalo - je to hlavne veľká zábava pre všetkých jazdcov. Dokonca aj pre tých, čo pedálujú. Čakanie v Asparn na spiatočný fahrt si možno krátiť prehliadkou výstav v miestnom zámočku (občas festivalom) a v miestnych reštauráciách. Ak vás bavia vlaky aj bicykle, čo už môže byť ideálnejšie?