Košice – Zvolen GP a naspäť, „bo inak še ňedalo“

Bol som síce sklamaný, že som nemohol absolvovať tento okruh, ktorý by moje písanie určite prikrášlil, ale čo sa dá robiť? Poďme sa teda pozrieť, ako to celé prebiehalo.

     
     Ráno 4:30 zvoní budík. Nič. Zvoní ešte raz a to som sa už konečne zobudil nadávajúc na seba, že som išiel spať o pol noci. Nejako som sa pozbieral, spravil desiatu a "davaaaj" na železničnú stanicu. Keďže momentálne bývam niečo cez pol kilometra od hlavnej stanice v Košiciach, tak som si to dal pešo na prebudenie v rannom jesennom chládku. Na stanicu som došiel s cieľom návštevy Lidlu kvôli pitnému režimu, no zabudol som, že cez víkend otvárajú až o 8:00. Tak som si namrzený kúpil predraženú P....kolu v jednom z bufetov a namieril som si to na 1. nástupište, koľaj 13, kde bol pristavený R 930 Ipeľ, ktorý ma mal odviesť do Zvolena.

Košice: R 930 Ipeľ v ranných hodinách © Oliver Dučák

     Podľa miestenky som si našiel miesto a potešil som sa, keď som videl, že budem sedieť v "Béčku", kde sa dá otvoriť okno, čo mi zlepšilo podmienky na fotenie. Do odchodu vlaku mi ostávalo okolo 20 minút, ktoré som strávil intenzívnou nudou spojenou s čakaním na odchod. Z okna som si všimol IC do Budapešti s českými (pravdepodobne) Bmeer, do ktorých bol zapriahnutý 350 Hugo. Konečne sme sa pohli a ja som sa pripravoval na fotenie. Prechod okolo košického depa bol rýchly a nezáživný rovnako ako prechod cez výhybňu v Nižných Kapustníkoch a stanicu v Barci.

     V Haniske pri Košiciach som natrafil na dvojicu 751 zapriahnutých v cisternovom vlaku. Pri odchode z Hanisky som sa zameral na priestor na strane stanice, aby som urobil nejaký záber miestneho depa. Zhrnúť to môžem do hlášky JEDNA KOPA ŠIROKOROZCHODNÝCH VOZŇOV, ale nepodarilo sa mi urobiť dobrý záber, keďže môj vlak už dosahoval rýchlosť nevhodnú na fotenie iných súprav. Ako sa vlak rútil smerom na Rožňavu, hodil som pohľad na obzor. Môžem ľutovať, že som ho neodfotil, lebo hral krásnymi farbami, ktoré boli predzvesťou pekného dňa. Za Turňou nad Bodvou som zas upriamil pozornosť na kopec na obzore, aby som videl krásnu scenériu Zádielskej doliny. Urobil som pár snímkov a sadol som si naspäť, lebo chudák môj spolucestujúci už vyvaľoval oči z môjho večného vstávania (bolo to badateľné napriek tomu, že mal slnečné okuliare).

     Do Rožňavy sme došli okolo 07:02 (aspoň taký bol pravidelný príchod). Tam som zažil prvý nával cestujúcich, ale moje kupé sa tomu nejak vyhlo. Dodať by som chcel, že tak v Moldave nad Bodvou, ako aj v Rožňave som mal možnosť vidieť odbočky na zrušené trate Moldava nad Bodvou – Medzev a Rožňava – Dobšiná. Odchod z Rožňavy bol vystriedaný príchodom do Plešivca. Bol som prekvapený, že dedina môže mať takú veľkú stanicu. Ale keďže to je stále prestupný uzol, tak sa tomu dá rozumieť, aj keď sa z Plešivca vlakom nedostanete na Muráň... ďalšia trať na Gemeri, kde je zastavená osobná doprava. Ďalšie stanice boli Tornaľa, Jesenské, Fiľakovo, kde je z vlaku krásny výhľad na Fiľakovskú pevnosť, ktorá kedysi bola jednou z protitureckých bášt. Cestou cez Lovinobaňu mi bolo ľúto, že sme aspoň nespomalili, pretože som chcel odfotiť dve 756 v krásnom nátere Carga a 730. Ďalej za obcou Píla som videl starý tunel, ktorý teraz vlaky obchádzajú.

     Musím podotknúť, že cestou do Zvolena dostávala baterka môjho telefónu poriadne zabrať, keďže som celú cestu počúval hudbu. Zabrať som ale dostával aj ja, keďže v "béčku", v ktorom som sedel, išlo otvoriť okno veľmi ťažko, no aspoň som mal prebudenie na ráno. Čím viac sme išli na Gemer, tým viac bolo zamračené, až som sa začal obávať či nebude predsa len pršať, ale nakoniec bol celý deň pod mrakom. Konečný príchod na Zvolen osobná stanica sa konal s pravidelným príchodom 9:20. Vystúpil som z vlaku a začal fotiť môj vlak v stanici prv, ako Okuliarníka 750 odpoja.

Dvojica Zamračených prichádza do Zvolena s mimoriadným historickým vlakom z Vrútok © Oliver Dučák

     Akurát prichádzal mimoriadny historický vlak z Vrútok, ťahaný dvoma Zamračenými a na postrku s tuším Vysávačom. Ako som tak fotil, okoloidúci železničiar sa ma spýtal, že ako môžem fotiť tie stariny. Sucho som mu niečo zamrmlal a fotil som ďalej. Potom som sa pobral smerom na nákladnú stanicu. Napriek tomu, že som si večer pred odchodom pozeral mapu, tak som dvakrát zle zabočil do slepej uličky, pretože som si nepamätal kedy mám odbočiť. Cestou som pri zámku natrafil na pancierový vlak, respektíve jeho pomník. Porobil som pár záberov a pobral som sa ďalej.

     Keď som dorazil na stanicu, akurát sa chystali preteky M 131 a týmto by som chcel zablahoželať KHKV Haniska pri Košiciach k ich víťaztvu nad Zvolenom a Púchovom. Zaplatil som si vstup na lávku (neskôr mi došlo, že som ani nemusel) a pobral som sa hore. Po fotení na lávke som išiel do depa, kde som stretol Jirku "Brejlovca". Chvíľu sme porozprávali a išli sme svojou cestou. V depe som pofotil parné stroje. Najviac ma zaujali samozrejme zahraničné rušne a najviac stroj z Poľska. Vo zvolenskom depe ma prekvapil fakt, že tam majú dve točne. Ako som sa túlal po depe natrafil som na miestnu mládežnícku dychovku. Keďže aj ja som členom dychového orchestra bol som zvedavý, že ako zahrajú.

     Žiaľ, moje očakávania nenaplnili. Hodinky mi začali odbíjať 11:00 a tak som sa rozhodol ísť do mesta nájsť nejaký gastro podnik a zároveň aj na prehliadku Zvolena. Nakoniec som našiel jednu príjemnú pizzeriu, ktorú by som vám všetkým odporučil, keby som vedel ako sa volá. Tam som natrafil na moderátora správ na STV Ľubomíra Bajaníka. Aby sme sa vrátili ku pizzerií, tak jej veľké plus boli okrem dobrého jedla aj pekné, príjemné a usmievavé čašníčky. Po chutnej pizza hawai som sa pobral naspäť na stanicu. Cestou som sa zastavil na zámku aspoň na nádvorí, aby som ho pofotil. Tam som už stretol ďalšieho z vlakyneťákov Vaša (Arthur.Dent), ktorého chcem pozdraviť spolu s Alfim, ktorého sme stretli počas pretekov parných rušňov.

Parné lokomotívy pripravené na štart pretekov © Oliver Dučák

     Preteky: Poliak a Maďar mali najlepší rozbeh, ale potom ich po krátkej poruche začal dobiehať aj Malý Býček. Po ocenení (vyhrali Poliaci) som si ešte išiel pozrieť Pápežský vlak, potom som sa rozlúčil s Vašom a pobral som sa smerom na osobnú stanicu, ale v rámci pitného režimu som sa zastavil aj v Lidli, ale potom som si to už namieril na perón čakať na vlak. Súpravu dotiahla 242, ktorá s prednou časťou pokračovala do Banskej Bystrice. Ako som si ju fotil, nešťastnou náhodou som mal zase šťastie na toho prácou otráveného železničiara, ktorý rozpájal súpravu a zas začal do mňa rýpať. Ak to číta, tak by som ho chcel srdečne pozdraviť a poprosiť, aby svoje otrávenie z práce najbližšie neprenášal na iných ľudí.

     Nastúpil som do svojho Bmeer a hľadal som svoje miesto. Keď som došiel do svojho kupé, z miesta, ktoré som mal rezervované som vyhodil jednu pani s odôvodnením rezervácie. Cestou sa mi už neoplatilo fotiť, keďže okno sa nedalo otvoriť a nechcel som dopadnúť ako pri mojom prvom článku. Tak som ticho sedel a pomaly zaspával, až som zaspal niekde za Detvou. Zobudila ma jedna spolusediaca kvôli kontrole lístkov. Po zvyšok cesty som už sedel a pozeral na krajinu, kde bolo každú chvíľu vidieť buď srny alebo jelenice, no v Slavci som mal šťastie aj na zajaca. Príchod do Košíc pre mňa znamenal klus domov, keďže ma už mechúr tlačil a ja sa stále štítim použiť WC vo vlakoch.

     Akcia sa dá podľa mňa označiť jediným slovom: PARÁDA... a dúfam, že sa mi podarí tam ísť aj o rok.

Snímky autor, 10. 9. 2011