S Magdou do Dobšinej

V predvečer akcie som si ešte písal s Braňom (vlakynet: No_38 ). Keďže išiel na akciu z Bratislavy, ja som ho mal čakať na košickej stanici. Po príchode jeho rýchlika sme sa zastavili v Lidli, kde som ostal nemilo prekvapený pri pokladni, keď mi povedali, že stravné lístky neberú. Tak som sa zbavil prebytočného tovaru a pobrali sme sa na nástupisko.

Magda akurát prichádzala. Po príchode sme sa všetci zvítali a dozvedel som sa, že budem strážiť na stanovisku. Pre ten účel mi Braňo doniesol uniformu. Nastúpil som do Magdy, v ktorej som sa počas obiehania "prívešáku" prezliekol. Keď som prezlečený vyliezol von, natrafil som na prichádzajúceho Terčíka, ktorý už bol oblečený vo svojej uniforme. Chvíľu sme ešte všetci stáli vonku a potom sme sa pohli smerom na Rožňavu.

Cestou som sledoval krásnu okolitú krajinu a dozeral som na dvierka prechodového mostíka, kadiaľ sa prechádzalo do ´´Prívešáku´´. Oči ma poriadne štípali pri stúpaní pred Soroškou. Išlo o to, že Magduškin motor dostával pri stúpaní zabrať a do mojej chodbičky sa cez otvorené dvere dostával dym, ktorý parádne dráždil dýchacie cesty.

Po príchode do Rožňavy som vystúpil vonku a otvoril som chodbičku, nech sa tam trošku vyvetrá. Magdu medzitým odpojili a ja som nastúpil tiež, aby som sa zúčastnil obiehania vozňa. Po pripojení sme sa o malú chvíľu pohli na lokálku smerom na Dobšinú. Príchod na stanicu znamenal menší nával cestujúcich, ktorí išli na kyvadlovú jazdu Betliar – Dobšiná a späť. 

Kyvadlovka znamenala príval cestujúcich a až ma prekvapilo, s akou dôverou sa na mňa ľudia obrácali. Po prvej kyvadlovke bola prestávka v campingu pri kaštieli v Betliari. Cestou som sa zastavil v potravinách, kde som si kúpil špekáčiky a zásobil som sa aj pitným režimom. Dobehol som do campingu a pustil sa do spracovávania zásob. Po obede sme si to zobrali zas na stanicu Betliar, aby sme sa pripravili na druhú kyvadlovku. Tam som prišiel k mojej súčasnej fotografii v mojom profile.

Kyvadlová jazda ubehla pomerne rýchlo (aspoň pre mňa) spestrením jazdy bol Terčík, ktorý hral opitého sprievodcu a núkal ľudí Magdovicou (tipujem, že za príslušný poplatok) a po opätovnom príchode do Betliara sme nabrali kurz Rožňava. V Rožňave bol pobyt krátky. Pozostával z obehnutia "prívešáku", lúčenia sa s cestujúcimi, ktorí v Rožňave vystupovali a naberaní iných cestujúcich (Igi, dispi55 ktorí fotili túto jazdu z gumokolesového premiestňovadla).

Do Košíc sme cestovali v uvoľnenej atmosfére (v bufetnej časti prívešáku) Zastavili sme len v Lipovníku, kvôli križovaniu s R 934. Tam ma pobavilo vypravenie Magdy do Košíc presne "podľa predpisov". Príchod do Košíc sprevádzalo prekvapenie v podobe dažďa, ale ten sa ešte dal vydržať.

Z môjho hľadiska to bola ďalšia vydarená akcia, na ktorej som sa zúčastnil. O to zaujimavejšie pre mňa bolo to, že som sa toho zúčastnil ako súčasť vlakového personálu. Teším sa na ďalšiu podobnú akciu.