Albatrosom nielen do Hronca

     Keďže sa okrem iného snažím aj čo-to prispievať na Čiernohronskú lesnú železnicu (ČHŽ) nejakým tým peňažným darom, neváhal som ani sekundu. Prihláška do doliny v Čiernom Balogu odchádzala emailom a peniaze zas bankovým prevodom. Moja objednávka znela na celý výlet, tzn. na všetky štyri dni, vrátane spiatočnej cesty do Bratislavy a cestovné lístky dorazili približne tri týždne pred výletom. Jediné, čo sa vopred objednať nedalo, bolo počasie.

     A tak, ako sa približoval dátum odchodu, SHMÚ išlo na dračku... Našťastie počasie dopadlo nenormálne nad očakávania, ba možno až trošku viac, než bolo treba, čo však samozrejme nevadilo. Aj vďaka nemu vám môžem predstaviť pár fotografií z nášho putovania Albatrosom po  zmenenej trase.

Mimoriadny vlak na trati Zlaté Moravce - Kozárovce, 28.4.2012. Snímka Bc. Jozef Gulík

     Snáď najkrajšie na celej parnej jazde bol údiv ľudí pracujúcich v záhradkách popri trati, ako nestíhali vyťahovať mobilné telefóny a fotoaparáty. To bolo veľmi milé. Ako keby v živote niečo podobné nevideli... Ako sa vždy na každej kratšej zástavke zhromaždilo množstvo obdivovateľov, autá sa zastavovali... no ano... je naozaj vzácnosť vidieť túto krásavicu na neobvyklých miestach, kam tak často nechodí, ba dalo by sa povedať, že vôbec.

Prejazd zastávkou Jastrabá.

     Cestou preverili chalani z klubu každé ložisko, maznicu, kompresor a najmä výkon mašiny, keď pri stúpaní na Kremnický kopec išiel Albatros skoro stále na plný výkon, čo nám dával jasne najavo už známym odfukovaním z valcov. Jediný problém počas cesty sa objavil v tuneli na trati Diviaky – Banská Bystrica, keď si poniektorí cestujúci neuvedomili, že ich neťahá motor, ale para a  zabudli pred tunelmi zatvoriť okná. Tak sme si mohli „vychutnať“ pocit rušňovodičov, ktorým nesmierne závidím ich odvahu a hlavne tým postarším, ktorí ešte na vlastnej koži zažili časy parnej slávy, kedy každý deň museli tráviť v teple a v sadziach.

Úzkorozchodné zátišie v Hronci.

     Prvý deň končilo naše putovanie v Hronci. Na tomto mieste  moje srdce poskočilo od radosti,  pretože moje korene pochádzajú práve odtiaľto – z malebnej dedinky, zakliatej medzi horami v krásnej doline. Presnejšie povedané, moja babka sa tu narodila a my stále opatrujeme jej  rodný domček, ktorý sa snažíme navštevovať tak často, ako sa len dá. A práve v ňom je ukrytá aj ďalšia odpoveď, prečo som neváhal ani na chvíľu obetovať peniažky na tento pekný výlet.

     Druhý deň sme mali naplánovaný výlet z Chvatimechu do Tisovca staručkým motoráčikom  po ozubnicovej trati, vrátane zastávok a chutného obeda na salaši v Zbojskej. Ďalší, v poradí tretí deň, nás čakalo pompézne otvorenie obnovenej trate do Dobroča s následným programom na ihrisku (exhibičný futbalový zápas a tanečné vystúpenie) a kavalkádou takmer všetkých vozidiel ČHŽ. To sa však už nezadržateľne blížil posledný, štvrtý deň.

     Ten znamenal spiatočnú cestu do Bratislavy. Na jednej strane sme sa lúčili s krajom, môjmu srdcu blízkym, na druhej strane sme sa však tešili na opätovné stretnutie s Albatrosom a zážitok z jeho jazdy. Chalani z klubu opäť smelo preverili, koľko vedia vytĺcť z rýchlikového parného stroja a tak sme na bratislavskú hlavnú stanicu dorazili asi s 15-minútovým náskokom.

     Záver cesty sme mali teda dokonalý, keďže som v pohode stihol ešte prestúpiť do rýchlika, ktorý ma zaviezol domov, do Piešťan. Za perfektnú akciu máte moje „ďakujem“.

Neoznačené snímky autor.