Modelárske víkendy – 2. časť

 





Keďže sme vyrážali z Bratislavy v piatok neskoro v noci, zamieril som si do hlavného mesta našim hlavným železničným ťahom. Cestovať z východu skrz celé Slovensko však nie je žiadna sranda. Tak som si dal na pol ceste, v Žiline pauzu. Pravou príčinou cca 2 hodinového pobytu v nej bola výstava modulových koľajísk v OC MIRAGE.

Po minuloročnej premiérovej akcii som jednoducho neodolal a prišiel pozrieť kolegov modelárov. Okrem tých našich TT a H0 pozitívnych sa tu prezentovali aj poľskí modelári so svojou modulovkou veľkosti TT. V debatách ktoré sa pri takýchto stretnutiach rozvinú, čas akosi rýchlejšie ubieha a tak som sa ani nenazdal a musel som sa zrýchleným presunom dostať na stanicu. Po usadení sa vo  vlaku som už len letmo skontroloval prebiehajúce práce na koridore /kedy sa ho dočkáme i na východe?/ 

V Bratislave už na mňa čakala klasická zostava známych. Stretávame sa zvyčajne na túrach v rôznych kútoch Slovenka, ale i posedenie v pizzerii potešilo. Medzitým som si preveroval, či hlavný organizátor tohto výletu si už vybavil rodinné povinnosti na letisku. No a keď nastal ten správny čas, tak sme sa všetci stretli a pred polnocou v štvorčlennom zložení vyrazili do ďalšieho, kedysi i nášho spoločného hlavného mesta, stovežatej Prahy. Našim cieľom bola posledná, predprázdninová modelárska burza.

Mnohí o nej vieme len z počutia, tak prečo sa tam nevybrať a nevidieť ju naživo? Pomerne veľká sála sa pomaličky zapĺňala a nám neostávalo nič inšie, len si jednotlivé stoly s ponúkaným modelárskym tovarom obehnúť niekoľkokrát. Pri každom takomto kolečku  sme objavili čosi nové. Keď sa nám zdalo, že už je toho akurát dosť /peňaženky sa nebezpečne vyprázdňovali a tašky zas zapĺňali/, vyrazili sme na sever. To sme už ale uháňali do nemeckého Sebnitz, kde sa konali oslavy leta spojené s modelárskou výstavou, zahŕňajúcou deň otvorených dverí u TILLIGa.

Keďže to tam už dôverne poznáme,  nestrácali sme čas hľadaním tej správnej miestnosti. Áno, ako už určite tušíte, zamierili sme si to rovno k stolom, kde sa ponúkali súčiastky našich obľúbených modelov. Našli sme si však aj čas na výstavu venovanú modelom bývalých spoločných ČSD.

Večer unavení po náročnom dni sme zaľahli ako podťatí do postelí v neďalekom penzióne v Dolní Poustevne. Na druhý deň po výdatných a najmä chutných raňajkách náš čakal ešte jeden zaujímavý program. Tentoraz sme modely v mierke 1:120 vymenili za ich skutočné vzory veľkosti 1:1. Lužná u Rakovníka je železničným nadšencom dôverne známa. A keďže sa tu práve konalo medzinárodné stretnutie veľkých pár ako je BR 52 a jej domácich sestier 555.0, 555.3, ale i 556.0 nemohli sme si ich nechať ujsť.

Okrem nich tu samozrejme bolo i veľa inej historickej železničnej techniky. Takže na celé popoludnie sme mali o program postarané. Medzi množstvom ľudí sme tu však našli nielen známe tváre zo Slovenska, ale spoznali i ďalších VLAKYNEŤÁKOV. A tak sme večer zapadli do neďalekej reštaurácie na večeru a po nej plní dojmov z nevšedného výletu nielen za modelmi sa vrátili neskoro večer do Bratislavy. Mňa na ďalší deň ešte čakala cesta na východ Slovenska. Tradične cez V. Krtíš a potom južným ťahom až do Košíc.