Na fotovýlete s Evou do Turne nad Bodvou

Prišla mi však pozvánka a tak som neodolal.





Po jednej z nočných zmien som sa teda ráno dostavil na stanicu. Zoznámil sa s našim členom, ktorý nielen mne čo to prezradil o nej. Nasadol som teda do pristavenej 861 002-8 (EVA), ktorej na vedľajšej koľaji robila spoločnosť 671 006-5 (ŽOFIA) a nechal sa len tak previezť do neďalekej Turne nad Bodvou.

Cestou som však nelenil a ak to bolo čo len trochu možné, dokumentoval jej pobyty na zastávkach i staniciach. V Haniske pri Košiciach som okom mrkol na vchodovú a odchodovú skupinu koľají neďalekých železiarní. Vo V. Ide zdokumentoval Kamenára ako I. nsl. 52100 v čele s rekonštruovaným šesťkolákom 774 501-1.

V nasledujúcej stanici Čečejovce nás čakalo vykrižovanie s R 931 IPEĽ, ktorý viezla 754 053-7. V Moldave nad Bodvou sme neunikli zvedavým pohľadom chlapov od strojnej podbíjačky. Na nasledujúcej zastávke v Drienovci nastal najväčší úbytok cestujúcich, keď na túru sa tu vybrala skupina mládežníkov.

O niekoľko minút neskôr sme prišli do cieľa mojej fotocesty – Turne nad Bodvou. Na nakládku dolomitu tu čakala pristavená súprava vozňov, ktorú vozieva do Hanisky pri Košiciach privátny dopravca CRW.

Obďaleč už stála vysunutá ložená súprava s vápencom, čakajúca na svojho Kamenára z Veľkej Idy. Ten do stanice dorazil niekoľko minút po našom príchode. Nastal čas nášho odchodu späť do Košíc. Zopár ľudí nastúpilo už na začiatku v Turni nad Bodvou a postupne ich pribúdalo, čím bližšie sme boli ku Košiciam.

Krátky úsek z Hanisky pri Košiciach do Košíc nám nakoniec spríjemnili dve vysokoškoláčky, na ktorých tu čakali študijné povinnosti. Naše cesty sa po príchode do stanice rozdelili. Kým ja som po výlete mieril cez mesto domov, známeho pracovné povinnosti naviedli na ďalší vlak, ktorý mal v ten deň odviezť.