Železničná trať Trstená – Suchá Hora, 38 rokov po …

7.12.2013 8:00 Lukáš Holeš

V prvom článku som priblížil históriu trate Trstená – Suchá Hora – Podczerwone – NowyTarg od začiatku až po koniec cezhraničného úseku. Teraz vám v základných bodoch pripomeniem súvisiace udalosti a koniec železničnej prevádzky na úseku Trstená – Suchá Hora. Hlavným bodom je fotogaléria s aktuálnym stavom zvyškov trate.

V súčasnej dobe je snaha o vybudovanie cyklotrasy okolo Tatier. Tá by viedla v telese pôvodnej trate Trstená – Suchá Hora – NowyTarg. Prvá žiadosť o eurofondy nebola úspešná, ale nabudúce by to už mohlo vyjsť. Preto, ak si chcete prejsť teleso bývalej trate, netreba to odkladať.

História trate začala v 80. rokoch 19. storočia, keď roku uhorský parlament schválil zákon, ktorý umožňoval stávať miestne trate s výraznými úlavami. V rámci veľkej vlny, keď v celom Uhorsku vznikala jedna miestna trať za druhou, vznikla i myšlienka na dráhu údolím Oravy. Na realizáciu sa ale muselo ešte dlho čakat. Výstavba bola povolená až roku 1897. Trať postavila po etapách samostatná spoločnosť Árvavölgyi HÉV (Miestna železnica oravského údolia), ktorá sídlila (ako to bolo u všetkých podobných železničných spoločností zvykom) v Budapešti.

Trať sa stávala postupne, v niekoľkých rýchlo po sebe idúcich etapách: dňa 20.12.1898 bol sprevádzkovaný úsek Kraľovany – Oravský Podzámok, 18.06.1899 úsek Oravský Podzámok – Tvrdošín a nakoniec 21.12.1899 úsek Tvrdošín – Suchá Hora. Celkovo tak bolo sprevádzkovaných 70 km trate a trať sa dostala kúsok od poľských hraníc. Nadväzujúca trať do vtedajšej rakúskej Haliče pokračovala zo Suchej Hory od roku 1904. Prevádzku trate ale od počiatku zaisťovala takisto súkromná spoločnosť Košicko-bohumínskej železnice (Kassai-oderbergi Vasút, KsOd) na účet vlastníka, kým po 1. Svetovej vojne neprešla plne do vlastníctva štátnych dráh ČSD.

Geografické údaje úseku Trstená – Suchá Hora

Smerovanie trate môžete dobre vidieť na starej mape z obdobia po 2. svetovej vojne. Dáta o celom okolo 13 km dlhom úseku ukazuje tabuľka, vychádzajúca z údajov zo starých cestovných poriadkov.

Výrez z mapy vydanej roku 1947. Na mape sú zaznačené všetky tarifné body medzi Trstenou
a Novým Targom. Zdroj: polski.mapywig.org

	km od	km od	km od	výška m. n. m.
tarifný bod	Trstená	Kraľovany	NowyTarg	výška m. n. m.
Trstená	00,000	56,450	39,618	615
Liesek	04,780	61,230	34,838	691
Suchá Hora	13,580	70,030	21,258	770

V Trstenej (Trsztena) a Lieseku (Ljeszek) boli vybudované rovnaké výpravné budovy. Jednalo sa o triedu IV. podľa staršieho vzoru HÉV s pôdorysom 95 m².

Stanica Suchá Hora na dobovej fotografii. Zdroj: http://www.vasutallomasok.hu

Oproti tomu v Suchej Hore bola výpravná budova riešená podstatne veľkorysejšie. Jednalo sa o II. triedu s pôdorysom 133 m². K nej bolo neskôr pristavené ďalšie bočné krídlo, čím sa veľkostne zmenila na I. triedu.

Porovnanie veľkostí jednotlivých tried výpravných budov HÉV.Zdroj: http://arch.et.bme.hu

Hitler a začiatok konca

Suchá Hora bola v prvej polovici 20. storočia súčasťou takmer všetkých udalostí a sporov o územia medzi Poľskom a Československom. Tým, že sa k moci dostal Hitler začala Európa znovu meniť svoje usporiadanie. Prišla Mníchovská dohoda, následne Viedenská arbitráž a Československo bolo rozdelené. Poľsko využilo situáciu a znovu získalo Suchú horu s Hladovkou. Železničná stanica Suchá Hora bola 03.12.1938 odovzdaná Poľským železniciam. Posunutý hraničný prechod bol otvorený až 10.02.1939, ale len na pár mesiacov. Už 29.08.1939 Poľsko uzavrelo hranice a udalosti znova nabrali spád. O pár dní (01.09.1939) bolo Poľsko napadnuté Nemeckom a v priebehu necelého mesiaca rozdrvené. Už 25.09.1939 bola trať vrátená Česko-Slovensku. Niektoré zdroje uvádzajú, že medzinárodná doprava sa neobnovila. Dobové cestovné poriadky však ukazujú, že počas druhej svetovej vojny ešte premávali dva páry osobných vlakov z Nowého Targu do Suchej Hory a späť.

Časť cestovného poriadku z leta 1944, trať NowyTarg (Neumarkt) – Suchá Hora).
Zdroj: http://www.deutsches-kursbuch.de

Po druhej svetovej vojne

Hitler počas druhej svetovej vojny porušil pakt o neútočení so Sovietskym zväzom a operáciou Barbarossa dňa 22.06.1941 otvoril východný front. Spočiatku mu to vychádzalo, ale tuhá ruská zima a problémy so zásobovaním položili aj armádu tretej ríše. Už v decembri 1941 prešla z ofenzívy do obrany. Červená armáda postupne tlačila nemecké vojská zo Sovietskeho zväzu späť do Nemeckej ríše. Nemecká armáda robila všetko preto, aby Červenú armádu spomalila. Okrem iného vyhadzovala do vzduchu všetky cestné a železničné mosty. Počas bojov v okolí Suchej Hory však nastala zaujímavá situácia. Ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu všetky cestné mosty a mostíky, ale na trať Suchá Hora – Podczerwone asi zabudli.

Červená armáda sa veľmi rýchlo vynašla a trať Podczerwone – Suchá Hora využila na ďalší postup. Tanky T34 prešli po trati na Slovensko a tým ju totálne zdemolovali. Frontová línia sa do Suchej Hory dostala 29.01.1945 a tento dátum sa dá pravdepodobne považovať za totálny koniec medzinárodného spojenia. V roku 1945 boli aj zvyšky trate rozmontované. Nenašiel sa nikto, kto by opravil ten kúsok trate, čo bolo v rámci trendu maximálne obmedzovať spojenie do Poľska, s ktorým Československo viedlo až do roku 1958 (i v tejto oblasti) hraničné spory.

Prevádzka na trati Trstená - Suchá Hora po II. svetovej vojne

Výhrevňa, točňa a železničná stanica Suchá Hora, rok neznámy. Vozne M 131 sa vyrábali od
roku 1948, takže bude fotografia určite z povojnových rokov. Zdroj: www.suchahora.eu

Úsek Suchá Hora – Trstená už zo svojej polohy a charakteru okolitých obcí nemal veľkú šancu na dlhodobú prevádzku. Po druhej svetovej vojne postupne dochádzalo k rozdeleniu trate Trstená – Suchá Hora na dve časti. Priame vlaky Kraľovany – Suchá Hora sa skrátili do Trstenej. Tu sa prestupovalo na vlak do Suchej Hory. Situáciu veľmi pekne popisuje Ján Urda vo svojom blogu:

Jednu takúto brigádu v r. 1959 som absolvoval v severnom kúte Oravy, na poľských hraniciach. Doslova na hraniciach. Kto to poznáte, viete, kde sa nachádza rašelinisko Suchá Hora. Kameňom sme mohli z neho prehodiť československo-poľskú hranicu. Sem-tam boli rozhľadne pohraničníkov akoby posedy poľovníkov. A tam, úplne na hranici bola malá železničná stanička, možno ešte z čias Franz Jozefa, kde končila štreka Trstená - Suchá Hora. Z Kraľovian do Trstenej chodil jeden vláčik, tam sa prestúpilo, z Trstenej do Suchej Hory druhý. Počet cestujúcich na tejto lokálke sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. Kedysi štreka viedla aj ďalej do Poľska, v čase našej brigády však už boli šíny cez hranicu vytrhané a stanica Suchá Hora bola konečnou. A rašelinisko bolo pri tejto konečnej stanici železnice.

No ale poďme k tej Suchej Hore. Len tak mimochodom, vedúci stanice a výpravca v jednej osobe mal krásnu dcéru, čiernookú, tmavovlasú (vtedy sa farba vlasov ešte nemenila zo dňa na deň, alebo lepšie povedané nemenila sa vôbec), takú akurát, ale to je už odbočenie. Na brigáde boli spolu chlapci aj dievčence, chlapci budúci prvoročiaci-strojári, dievčence budúce druhoročiačky-strojárky. A tie nás poúčali o tom, ako to na takej vysokej škole chodí, ako sa dá a má pomerne ľahko študovať. Pre nás to boli už svetaskúsené dievky. Veď rozdiel medzi strednou školou a vysokou školou bol poriadny, ale v praxi sme to vychutnali až po prázdninách. Pre skrátenie času po smene sme chodievali vlakom do Trstenej, predsa len to bolo mestečko, z rašeliniska, kde bola aj ubytovňa, to bolo trochu ďaleko aj do dediny a stanicu sme mali pod nosom. Cez voľné dni sme chodili po okolitých kopcoch, veď horná Orava je nádherná svojimi Roháčmi, vždy je tam čo objavovať.

Keď sme v Trstenej chceli zostať trochu dlhšie, dievčatá len povedali výpravcovi (či prednostovi stanice?), ktorým vlakom sa plánujeme vrátiť a poprosili ho, či by na nás prípadne trochu nepočkal a tak ten vlak na nás čakal niekedy aj štvrť hodiny po plánovanom odchode. A nič sa nestalo. Nezneužívali sme to, ale sem-tam sa nám to aj pritrafilo. Pri dobrej vôli sa všetko dá, len treba chcieť. Neviem, ako to vykazovali železničiari, to meškanie, ale v ústrety nám vychádzali aj bez bakšiša. Bakšiš vtedy bol neznámy pojem, ani všimné alebo niečo podobné. Konečne, ako študenti sme na ten bakšiš ani nemali. Stačil však pekný úsmev našich dievčat, to bol bakšiš za všetky drobné, ten to poľahky vyriešil. A ešte nám výpravca aj s úsmevom zamával.

Rovno sa dá povedať, že osobná doprava na trati ešte 20 rokov po vojne bola zázrakom. Z Trstenej ste sa mohli dostať len do Lieseku a Suchej Hory. Zatiaľ čo v Lieseku bola stanica asi 1km od centra obce, v Suchej Hore rovné 2 km. A trepali by ste sa 2 km kdesi za dedinu, keď Vám kúsok od domu stojí autobus?

Nákladná doprava sa sústredila hlavne na dopravu rašeliny. V Suchej Hore sa nachádza rašelinisko so zásobou cca 10 miliónov kubíkov rašeliny. Ložisko otvorili v roku 1955, produkcia začala v roku 1957. Od roku 1957 ťažba rašeliny držala prevádzku nákladnej dopravy. V roku 1960 bola dokonca vybudovaná vlečka do rašelinových závodov. Závod obsahoval aj vlastnú úzkokoľajku. Postupne sa však stav trate zhoršoval a doprava rašeliny sa čoraz viac presúvala na nákladné autá. Od 23.05.1971 bola zastavená osobná doprava na úseku Trstená – Suchá Hora a o pár mesiacov (15.10.1971) aj nákladná. Do roku 1974 ešte prešlo niekoľko nákladných vlakov. V posledných rokoch bol už stav trate katastrofálny a vlaky jazdili krokom. Oficiálne bola trať zrušená 01.01.1975. Tým sa celá éra trate Trstená – Suchá Hora skončila. Síce sa vraví o nákladnej doprave, ale tá prebiehala väčšinou formou zmiešaných vlakov. Ranný osobný vlak vytiahol prázdny nákladný vozeň do Suchej Hory a poobedňajší ho stiahol späť do Trstenej.

Ďalšie štúdium okolo trate Trstená – Suchá Hora som venoval starým cestovným poriadkom na www.vlaky.net, v sekcii trate (pôvodne z MDC Bratislava). Prepisovať ich znova do článku nemá význam, pripravil som z nich nasledujúcu tabuľku:

údaj	1938 leto	1941 leto	1950 leto	1958 1959	1968 1969
Trstená – Suchá Hora, priemerná doba jazdy [min]	27.2	27.3	26.5	28.4	33.0
Suchá Hora – Trstená, priemerná doba jazdy [min]	23.0	23.8	23.7	28.2	31.1
Počet premávajúcich párov vlakov	5	5	7	5	7
Trstená – Suchá Hora, priemerná rýchlosť [km/h]	30,88	30,77	31,70	29,58	25,45
Suchá Hora - Trstená, priemerná rýchlosť [km/h]	36,52	35,29	35,44	29,79	27,01

Tabuľka ukazuje najprv skracujúci sa čas jazdy a následne predlžujúci sa čas jazdy od 50-tych rokov, ktoré pravdepodobne naznačujú zhoršujúci sa stav trate (Myslím si, že dočasné skrátenie času bolo spôsobené dodávkou vozňov radu M131, ktoré mali voči pôvodným vozidlám lepšie jazdné vlastnosti). Ten bol predzvesťou spomínaných udalostí na začiatku 70-tych rokov.

Poznatky z prechádzky na trase Suchá Hora – Trstená

Trasu som naplánoval tak, aby som sa pešo dostal naspäť do Trstenej. Preto som ju absolvoval pešo v smere Suchá Hora - Trstená. Dostať sa do Suchej Hory nie je problém. Ráno o 04:09 som odišiel vlakom Os 7901 s príchodom 05:16 do Trstenej. Pešo popri trati som prešiel až na druhý koniec stanice, kde sa nachádza závod Panasonic. A aj tu stoja autobusy do Suchej Hory. Treba si však dať pozor na to, že autobusy stoja pri ceste, nezachádzajú na mini autobusovú stanicu. Autobus odchádzal o 06:13 a cestoval som až na predposlednú zástavku: Suchá Hora, Jednota. Prešiel som asi 100 m v smere do Poľska a na križovatke zabočil doľava. A už len rovno...

Zo zastávky Suchá Hora Jednota k budove železničnej stanice Suchá Hora je to 2.2 km. Trať mala okolo 13.6 km. Keďže som rátal aj s blúdením a obzeraním, uvažoval som so 17 až 18 kilometrami pešej chôdze. Oblasť okolo Suchej Hory až po most cez riečku Jelešňa je silne podmáčaná, preto dôrazne odporúčam nepremokavé topánky.

Znova som sa zjavil na križovatke pri budove ŽST Suchá Hora. Tentoraz som zabočil doľava, kde som uvidel teleso trate. Respektíve súvislý zarastený pás s kríkmi a stromami, ktorý ma spoľahlivo viedol asi 1km. Celý úsek viedol po poli a tak som ho prešiel veľmi rýchlo. Následne sa objavil prvý potôčik. Tento bol malý a dal sa pohodlne preskočiť. Pri tomto potoku sa nachádzal prvý most (Cestou som videl aj niekoľko priepustov). Z mostu zostali len podpery, obe boli dobre prípustné a dali sa pofotiť.

Pokračoval som popri telese trati ďalej. Bez problémov po poli, občas som obchádzal nejaké kríky. Po 2 kilometroch sa objavil ďalší most. Zatiaľ čo prvý most preklenul potôčik, tu sa jednalo o potok. Hĺbka vody 10 - 15 cm, šírka cca 1,5 m – 2 m. Tu som mal nemal inej možnosti ako sa vyzuť, ponožky dole a prebrodiť. Teoreticky existovala aj možnosť B, skúsiť ho prekročiť o 600 m ďalej, ale to by znamenalo veľkú obchádzku. Po prebrodení potoka som pofotil most a pokračoval popri telese trati ďalej. Tentoraz smerovalo teleso trate tesne popri lese, miestami úplne zarastené smrekmi. Po asi 800 m preťalo poľnú cestu, kde sa situácia vyvinula trochu ináč.

Trať začala točiť mierne vpravo a následne začal tiahly ľavotočivý oblúk, ktorý končil na treťom moste. Existovalo veľa možností ako pokračovať ďalej, len bolo treba brať ohľad na riečku Jelešňa. Tentoraz už riečku, pretože hĺbka vody bola 30 - 40 cm, šírka cez 2m. Túto som musel prebrodiť, aby som sa dostal na druhú stranu. Ja som to rôzne obchádzal, aj som sa priblížil k mostu, aj som sa vrátil, čo ma nakoniec stálo asi 45 minút času. Koryto riečky Jelešňa je tu značne komplikované. Zárezy, mútna voda a kríky. Preto som sa vrátil na poľnú cestu, tam kde teleso trate začalo točiť doprava. Vydal som sa opačne – doľava. Bola tam poľná cesta, ktorá ma doviedla až ku kamenistému brodu cez riečku. Znova topánky a ponožky dole, prebrodiť, obuť a po lúke som pohodlne prešiel až k mostu. Vyštveral som sa na západnú podperu a po násype pokračoval ďalej. Po násype znamená, že som šliapal asi 200 metrov po chodníčku od srniek medzi kríkmi. Následne sa zjavila lúka.

Pokračoval som popri telese ďalej a po 600 m sa zjavila poľná cesta. Tu začala jednoduchšia časť prechádzky. Poľná cesta ma vyviedla až na okraj obce Liesek. V diaľke som uvidel budovu ŽST Liesek (Nikdy v živote som nebol tak šťastný, že vidím civilizáciu). Dostal som sa na križovatku, kde bola kopa možností ako pokračovať ďalej. Násyp trate bol dobre viditeľný, takže som mohol ísť po ňom, alebo to obísť poľnými cestami. To by som však nebol ja, keby som sa nerozhodol trepať sa zoraným poľom a obchádzať tak pasúce sa kravy priamo na násype...

Ďalší úsek od ŽST Liesek až na okraj Trstenej boli samé pasienky, lúky a polia popretkávané občasnými poľnými cestami. Jedinou prekážkou boli pasúce sa kravy a elektrické ohradníky. Predsa len som ich nechcel dráždiť a tak som to občas zoširoka obchádzal. Takto som dostal až k mostu rýchlostnej cesty R3. To už som bol na okraji Trstenej. V rámci výskumu som sa predieral ďalej a snažil som sa dostať k mostu cez rieku Oravica. Nebol to dobrý nápad, lebo som nič neobjavil. Nabudúce by som radšej rovno prešiel na cestu č. 520. Z tejto cesty sa dalo k mostu dostať veľmi jednoducho.

O pár metrov ďalej sa už bolo priecestie a následne ŽST Trstená. Tu prechádzka skončila. Ráno o 06:40 som vystúpil z autobusu na zástavke Suchá Hora, Jednota. Približne o 11:50 som bol pri budove ŽST Trstená. Trasa bola náročná najmä svojou dĺžkou, komplikovaná občas značne premočeným terénom. Preto odporúčam hlavne nepremokavú obuv.

Googlemaps

Smerovanie telesa bývalej trate je dobre viditeľné na satelitných mapách Google. GPS súradnice niektorých dôležitých bodov sú: ŽST Trstená (49.360919,19.619338), ŽST Liesek (49.369631,19.678849), ŽST Suchá Hora (49.384175,19.786159).

GoogleStreetView

Cez GoogleStreetView si môžete pozrieť nasledujúce body:
- budova ŽST Trstená
- vlak v ŽST Trstená
- priecestie za ŽST Trstená
- zvyšky trate smerom na Suchú Horu
- mostík kúsok od ŽST Trstená
- budova ŽST Suchá Hora v pozadí

Na záver

Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa ozvali (SZKV, zvolenmesto, rizoto, Almeida) v diskusii k prvému článku (Suchá Hora – Podczerwone) a prispeli k presnejšej druhej časti. Galéria je tentoraz rozdelené na dve časti. Prvá časť (snímky 001 až 146) je z mojej prechádzky. Vzhľadom na bujnú vegetáciu v októbri (a kopu dobytka okolo) som si určité veci nevšimol a prehliadol. Preto v druhej časti prikladám niekoľko fotiek od užívateľa s nickom rizoto, ktorý pofotil mostíky v okolí Lieseku. Nabudúce: Podczerwone – NowyTarg

Použité zdroje: