Otvorenie sezóny v Čermeli

Čermeľské údolie je po stáročia vyhľadávaným miestom oddychu Košičanov. Pred šesťdesiatimi rokmi sa tam začal ozývať hvizd parnej píšťaly na pionierskej železnici. V rokoch 1962 – 1966 som na nej pôsobil aj ja, o čom som tu už písal. V piatok 1. mája tohto roku som sa tak do Čermeľa vybral za spomienkami na železničné detstvo. Zo Sečoviec som vycestoval autobusom o siedmej. V Košiciach som prešiel okolo rozostavanej železničnej stanice a rozkopaného predstaničného priestoru (kvôli rekonštrukcii električkovej trate) až takmer k pošte 2, kde je dočasná zastávka autobusov MHD smerom na sever a západ.

Odtiaľ mal byť o 8.15 vypravený historický autobus do Čermeľa. Chcel som si to vychutnať. Po krátkom čakaní autobus prišiel. Nebol to Ikarus 280, ako som sa domnieval podľa informácií z tlače, ale bol to autobus Karosa ŠD 11.2040 Tourist z roku 1977. Krásne vynovený, vyleštený autobus pristavil šofér k zastávke a mohli sme nastupovať. Tí mladší len pozerali a obdivovali, tí skôr narodení, ktorí sa v takom autobuse aj naozaj vozili, len nostalgicky spomínali. Sadol som si hneď na predné sedadlo a sledoval som jazdu. Aj keď už mám svoje roky, tešil som sa ako malý chlapec.

Atmosféra v historickom autobuse © Ondrej Krajňák

V Čermeli sme boli asi za 15 minút. Hneď za nami dorazil aj druhý autobus, Ikarus 280. Tento typ Košičania dobre poznajú. Donedávna brázdil ulice mesta. Hlavne zamestnanci VSŽ majú spomienky na každodenné cestovanie do fabriky týmto hlučným autobusom. Tieto dva autobusy premávali po celý deň a bezplatne vozili záujemcov do Čermeľa. Prešiel som cez cestu a bol som na stanici. Začal som fotiť tunajšie dianie. Pri vstupe na nástupište mladí „zamestnanci“ detskej železnice rozdávali cestujúcim bezplatne pamätné lepenkové cestovné lístky, ktoré potom sprievodcovia vo vlaku symbolicky aj dierkovali dnes už historickými kliešťami.

V ten deň vlaky vozili ľudí zadarmo. Deťom rozdávali bublifuky a nejakú sladkú maličkosť. Fungoval aj staničný rozhlas. Hrala reprodukovaná hudba. Predávali sa suveníry so železničnou, detskou tematikou. Ľudí každú chvíľu pribúdalo. V tomto roku si táto železnička pripomenie šesťdesiate výročie svojho vzniku. Otvorenie prevádzky na KDHŽ je aj začiatkom Dní mesta Košice. Na slávnostné otvorenie sezóny a symbolické prestrihnutia pásky boli pozvaní aj oficiálni hostia. Primátor mesta Košice Richard Raši, námestníčka primátora Renáta Lenártová a generálny riaditeľ Dopravného podniku mesta Košice Richard Majza.

Hovorí primátor mesta Košice © Ondrej Krajňák

O deviatej sa začali krátke prejavy hostí. Aj riaditeľ KDHŽ povedal niekoľko viet. Hlavne poďakoval mestu, DPMK a sponzorom, ktorí tiež pomáhajú Detskej železnici. Potom nasledovalo symbolické prestrihnutie pásky. Primátor mesta vypravil prvý vlak do stanice Vpred a Alpínka (pôvodne Pionier). Priznám sa, že som dávno necestoval takto natlačený. Ja som síce nastúpil na plošinu krytého vozňa s myšlienkou, že budem fotiť dianie v stanici Vpred a v Areáli zdravia, ale veľmi som sa mýlil. Vozeň bol naplnený a aj na plošinu sa ku mne natlačilo veľa ľudí, takže som sa nemohol ani pohnúť.

V stanici Vpred sa mi vďaka spolutrpiacej pani, natlačenej pri mne, podarilo dostať sa na chvíľu dole, aby som mohol urobiť niekoľko záberov z predstavenia, ktoré sa tam konalo. Skupina ľudí, oblečených do dobových kostýmov, predvádzala krátku scénku z divokého západu. Netrvalo to dlho. Všetci opäť nastúpili, nastúpili aj herci a išlo sa ďalej. Ale ďaleko sme nedošli. Ani nie kilometer za stanicou Vpred, v Areáli zdravia, prepadli vlak banditi. Bohatí kupci v dobovom oblečení, ktorí s nami cestovali zo stanice Vpred, museli vystúpiť. Banditi ich zviazali, okradli a jedného, ktorý veľmi vzdoroval, aj zastrelili.

Pri prepadnutí došlo aj k prestrelke © Ondrej Krajňák

Scénka sa skončila, herci nám zamávali a cestujúci vo vlaku im zatlieskali. Išlo sa ďalej. Ja som ale toto predstavenie vôbec nevidel. Bol som natlačený na plošine vozňa na opačnej strane. Predstavenie som si pozrel a nafotil až pri mojej druhej jazde vláčikom. Jazdci na koňoch potom sprevádzali vlak až do stanice Alpínka. Pred stanicou, neďaleko priecestia, na autobusovej zastávke, stáli oba historické autobusy. Záujemcov bolo totiž tak veľa, že sa do vlaku všetci nevošli a tak vypomohli dva historické autobusy, ktoré odviezli ľudí z Čermeľa na Alpínku. Ja som sa na Alpínke tentoraz nezdržal dlho.

Po niekoľkých minútach totiž vlak odchádzal naspäť do Čermeľa. Rozhodol som sa, že sa zveziem dole a hneď sa vrátim na Alpínku, aby som si mohol nafotiť to divadlo v Areáli zdravia. Cestou dole vlak zastavil v Areáli zdravia, nastúpili herci a previezli sa do stanice Vpred, aby mohli pri ďalšej jazde vlaku zopakovať svoje divadielko. Keď sme vošli do stanice Čermeľ, hrôzou som takmer onemel. Na peróne stovky čakajúcich cestujúcich. Vidiac túto hrôzu, ani som nevystúpil. Sedel som v otvorenom vozni na strane Areálu zdravia a ani som sa nepohol. Po nastúpení cestujúcich vlak vypravili.

Nával cestujúcich v stanici Čermeľ © Ondrej Krajňák

Tentoraz som nevidel scénku v stanici Vpred, zato som však videl celé divadlo, akoby vystrihnuté z westernového filmu, ktoré sa odohralo v Areáli zdravia. Po krátkom divadielku sa vlak pohol ďalej. Opäť nás sprevádzali jazdci na koňoch. Na Alpínke sa ľudia rozpŕchli a ja som sa pobral ku chátrajúcej chate Alpínka. Chata bola uvedená do prevádzky 7.6.1925. Postavil ju košický odbor Turistického spolku priateľov prírody. Žiaľ, dnes sa nevedia novovzniknuté turistické spolky dohodnúť, kto je jej dedičom a právnym nástupcom. Už 25 rokov chátra. Zrejme čakajú až spadne.

Potom sa sem vrhnú developerskí supi a postavia tu niečo super moderné a super drahé. Na veľkej lúke pred chatou bolo plno ľudí. Stánky s občerstvením ponúkali všeličo pod zub. Deti šantili na lanovej dráhe Tarzania, spúšťali sa na lanovke, nechávali si maľovať na tváričky. Zašiel som na chvíľu aj za chatu, kde sa nachádza westernové mestečko. Deti tu strieľali lukom na terč, vozili sa na koňoch a v malom prírodnom amfiteátri hrali divadlo s indiánskou tematikou. Všetko som zadokumentoval a vrátil som sa preplneným parkoviskom na stanicu. Vlak tu ešte nebol, tak som zašiel kúsok nižšie na priecestie počkať a nafotiť vchádzajúci vlak.

Vlak prichádza na Alpínku © Ondrej Krajňák

Po krátkej chvíli čakania som sa dočkal a podarilo sa mi vyfotiť i zadnú časť vlaku s riaditeľom KDHŽ na ochodze Janky. Vrátil som sa na stanicu, nastúpil som do vlaku a zviezol som sa do Čermeľa. Práve sa blížil odchod Ikarusu na stanicu, tak som rýchlo prebehol cez cestu a nastúpil. V okolí železničnej stanice Košice sú uzavreté niektoré cesty, takže autobus musel kľučkovať, aby sa dostal na Staničné námestie. Využil som toto a vystúpil som už na zastávke Palackého. Odtiaľ mám na autobusovú stanicu na stanovište č. 25 bližšie. Stihol som autobus do Sečoviec o 13.20. A tak sa môj krátky výlet do mojich obľúbených končín skončil.

Odkazy:

1. Detská železnica Košice – oficiálny web
2. Železničná trať Čermeľ – Alpinka - Wikipédia
3. Najvýznamnejšie lokality košického lesoparku
4. Dni mesta Košice 2015
5. zdroje uvedené pod odkazmi v texte 

Úvodná snímka: Koniec vlaku v stanici Alpínka © Ondrej Krajňák

Upravil a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský