Múzejná úzkorozchodná dráha Blankenberg oslavovala

Najrýchlejší variant cesty by bol cez Lipsko a odtiaľ vlakom ICE do Saalfeldu, z cenových dôvodov som ale volil trasu cez Chemnitz, Glauchau a Geru, čo je asi podobný prípad, ako keby na Slovensku niekto necestoval z Košíc do Bratislavy po trati číslo 180, ale po trati číslo 160.

Prvý prestup bol v Glauchau, kde je kontajnerový terminál

Gößnitz vraj má najdlhšie nástupište Nemecka, čo ale Wikipédia vyvracia.

Čakáme na prípoj zo Zwickau

V stanici Gera nájdeme vozidlá súkromnej spoločnosti Erfurter Bahn, ktorá uznáva cestovné lístky DB.

Motorový vozeň VT 318 EB na vlaku do stanice Weimar

Stanica Saalfeld, ...

... za NDR posledný raj parných rušňov radu 01. Poschodová jednotka vľavo ide do Naumburku, motorovým vozňom v stredu som prišiel z Gery a vpravo je odstavený ťažkotonážny transport s transformátorom.

Zo Saalfeldu odchádza ICE z Lipska do Mníchova

Vodná veža pre zásobovanie parných rušňov na predchádzajúcej snímke už dávno doslúžila.

Stanica Wurzbach

Tu je úvrať a plánovaný pobyt 4 minúty, čo mi umožnilo fotiť (aj keď tam majú samovraty a mohli pokračovať hneď).

Konečná Blankenstein

Nová papiereň v meste používa stanicu na odstavenie nákladných vozňov.

Vagónová sprievodka s cieľom Chiasso vo Švajciarsku

Do roku 1945 odtiaľ pokračovala trať do Bavorska a bola napojená na trať do Hofu. Papiereň síce usiluje trať obnoviť, pretože odvoz výrobkov do Hofu by bol výhodnejší ako cez Saalfeld, o tom sa ale mudruje už niekoľko desaťročí, ale v skutočnosti sa nič nerobí.

Bývalé pokračovanie trati je teraz turistická cesta

Tak som sa vrátil do Blankensteinu a odbočil som do Blankenbergu, čo nie je veľmi ďaleko.

Koniec úzkorozchodky

Na konečnej múzejnej dráhy medzitým osadili výhybku a odkryli časť bývalej trati cez tunel do novej papierne. Ako je vidno z môjho videa, odpojí sa rušeň a po prestaveniu výhybky sa tlačí vozne ručne na druhú koľaj.

Urob si sám – čistič výhybiek a koľají

Súprava vlaku ...

... je tvorená výklopnými vozíkmi odkúpenými z českej múzejnej dráhy Kateřina.Súčasťou programu osláv bola aj prednáška bývalého príslušníka pohraničnej stráže, ktorú som si predstavil zaujímavejšiu. Vlastne som si myslel, že ten človek poreferuje o hraničnom režim u papierni, ale on ukázal fotky súčasného stavu na bývalej hranici. Je to síce tiež zaujímavé, ako napríklad dedina Mödlareuth, ktorá do roku 1989 bola rozdelená na durínsku a bavorskú časť, viac by som si ale prial také historky, ako že poddôstojník pri husté hmle nahovoril nováčikovi na strážnej veži, že si ide dolu odskočiť, v skutočnosti mu ale zničil zbraň a potom preliezol 3 m vysoký hraničný plot a zmizol do Bavorska.

Alebo keď chodili ako hliadka a jej veliteľ sa nudil, tak išli hore, kde posádka mala jediný úkol spustiť zo svahu obrovský betónový blok, keby sa náhodou niekomu podarilo preraziť hranicu s cieľom prchnúť vozidlom na západ. Veliteľ tej posádky po ich odchodu ale nemal nič lepšieho čo robiť, než zavolať na útvar, že odbočili z predpísané cesty, z čoho potom bol malér a trestná robota. Raz aj zatkli príslušníka Stasi, ktorý sa preukázal u kontrolného bodu preukazom s vypršanou platnosťou, ale vôbec sa nedozvedel, či šlo o skutočnosť alebo nástrahu, lebo ani pochvaly ani trestu sa nedočkali.

Potom som sa vydal späť na stanicu a nasledovala bezproblémová cesta domov, tentoraz cez Lipsko. Na záver ešte obvyklé upozornenie, že ďalšie fotografie z tejto akcie nájdete v mojom verejnom albumu.

Úvodná snímka: Slávnostne vyzdobený vláčik na múzejnej dráhe Blankenberg (výrez z videa)

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský