Staničná budova v Čermeli je dokončená

Priestory prvej obnovenej staničnej budovy tak začnú v nasledujúcom období postupne ožívať a plniť svoj účel.

Pamätníci dobre vedia, že na stanici Čermeľ už jedna drevená staničná budova v minulosti stála, no pre zlý technický stav ju museli v polovici 90. rokov odstrániť. Nebola však taká pôvabná aká tam vyrástla dnes a nahradila tak provizórium unimobunky. Nová budova s dobovým, historizujúcim charakterom či prvkami blízkymi lokalite Bankova i severu Košíc, vhodne zapadá charakterom do Čermeľského údolia a stáva sa neodmysliteľnou ozdobou a bránou Košíc už pri samotnom vstupe do druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Samozrejme, popri parných lokomotívach a historických vagónoch sa tak stala aj ďalšou atrakciou detskej železnice, jedinej zachovalej na území bývalého Československa.

„Silným motívom našich úvah bolo vrátiť železničke podobu, akú mala v čase svojho vzniku. Sám som bol zástancom tejto myšlienky, no postupne som si uvedomil, že presná kópia nebude tým najvhodnejším prostriedkom na ceste revitalizácie a modernizácie železničky. Napokon aj samotní stavitelia železničky predpokladali, že drevené staničky raz v budúcnosti nahradia murované definitívy,“ povedal predseda OZ Detská železnica Košice, Ľubomír Lehotský. Aj preto náročnú úlohu zladiť tieto predstavy zverili dobrovoľníci architektovi a milovníkovi úzkorozchodných železníc Tomášovi Haviarovi.

„Bola to zaujímavá výzva už aj preto, že sme neboli prví, ktorí túto otázku riešili. Aj v minulosti sme mali predchodcov, ktorí už niečo naprojektovali a navrhli. Stavby sa však pre nezáujem a nedostatok financií nerealizovali. Tak sme sa s tým popasovali a akceptovali aj požiadavku mesta, aby stavba svojím charakterom zapadla do obdobia konca 19. storočia prvkami, ktoré boli charakteristické aj pre túto časť mesta, ale zároveň sa uplatňovali aj na železničných stavbách,“ vysvetľuje architekt.

OZ Detská železnica verí, že táto stavba nemusí byť posledná na železničke. Veď výzva, postaviť budovy, ktoré by zohľadňovali jednak nedávnu minulosť železničky (má iba 63 rokov) ale akcentovala aj viac ako storočnú históriu vozidiel a parných lokomotív, ktoré na nej premávajú, je výzvou do budúcna.

„Azda sa v budúcnosti ešte podarí vybudovať aj ďalšie stavby, tak potrebné a dôležité pre zachovanie a budúcnosť detskej železnice, s jednotným architektonickým výrazom. Romantizujúce stavby môžu byť kompromisom medzi požiadavkami potrieb moderného cestovného ruchu a spokojnosťou detských cestujúcich i turistov z mnohých častí Slovenska i sveta,“ dodáva architekt a železničný historik Tomáš Haviar.

„Slovensko-maďarský projekt obnovy dvoch susediacich úzkorozchodných železníc – Košickej detskej historickej železnice (KDHŽ) a železnice v Miškovci - Lillafüredi Állami Erdei Vasút (LÁEV) bol schválený len koncom roka 2017. Na druhú etapu projektu - dokončenie staničnej budovy - bolo z projektu určených vyše 64.000 eur, náklady však boli oveľa vyššie,“ vysvetľuje predseda občianskeho združenia Ľubomír Lehotský. Projekt je financovaný z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja z programu Interreg.

 „Zvonku sme budovu opláštili zatepľovacou vrstvou, dreveným obkladom a hrazdením. Pribudli dobové lampy i smaltované informačné tabule aj v angličtine. Súčasne prebiehali aj práce na dokončovaní interiéru.  Asi najprevratnejšou novinkou na stanici sú prvé splachovacie toalety. Po zariadení budú miestnosti slúžiť ako zázemie pre našich dobrovoľníkov, dopravná kancelária, infocentrum a pokladňa,“ približuje novinky Igor Holéczy z detskej železničky.

V minulosti známa železnička disponovala kompletnou infraštruktúrou, v každej z troch staníc stáli jednoduché, no sympatické a účelné drevené staničné budovy. Súčasťou železničky tiež bola výhybňa Vpred, kde sa vlaky mohli križovať. V rámci projektu dôjde tiež v budúcom roku k obnoveniu tejto výhybne, čo by malo železničku ďalej zatraktívniť a zvýšiť jej kapacitu i bezpečnosť. Pôjde tak o najväčšiu investíciu do obnovy železničky za posledné desaťročia.