Simulátor ŽSR na SPŠ dopravnej v Trnave

8.3.2020 8:00 Ing. Marko Engler, PhD.

Simulátor ŽSR na SPŠ dopravnej v Trnave

Na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave sa dňa 20. januára 2020 udiala jedna zaujímavá udalosť majúca priamy súvis so železnicami. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) venovali škole Simulátor ŽSR. Stalo sa tak prostredníctvom generálneho riaditeľa ŽSR Ing. Igora Poláka za prítomnosti predsedu Trnavského samosprávneho kraja Mgr. Jozefa Viskupiča. Vítaný dar za školu prijal riaditeľ SPŠ dopravnej Ing. Peter Papík.

O udalosti písalo niekoľko miestnych novín a informácia sa dostala aj do rozhlasového vysielania, napriek tomu je však vhodné prostredníctvom VLAKY.NET informovať aj priaznivcov železníc o simulátore, ktorý majú k dispozícii žiaci SPŠ dopravnej v Trnave.

Hlavným účelom simulátora je umožniť cvičenie obsluhy zabezpečovacích zariadení používaných v staniciach, resp. všeobecne v dopravniach na sieti ŽSR, teda umožniť obsluhu týchto zariadení z pohľadu dopravného zamestnanca – napríklad výpravcu, signalistu alebo dispečera. Simulácia umožňuje vo virtuálnej realite vykonávať obsluhu zabezpečovacích zariadení vo všetkých postupnostiach a nadväznostiach, akoby sa s nimi dopravný zamestnanec stretol na reálnom pracovisku vo väčšine dopravní na ŽSR.


Príhovor GR ŽSR Ing. Igora Poláka počas slávnostného odovzdávania
simulátora škole dňa 20. 1. 2020 © SPŠD Trnava

Simulátor predstavuje softvérový program spustiteľný na osobnom počítači pod operačným systémom Windows (10 aj 7). Na správnu funkčnosť sa vyžaduje určité hardvérové vybavenie, najmä dostatočná operačná a grafická pamäť, zo softvéru je to najmä webový prehliadač. Inak simulátor nevyžaduje žiadne iné hardvérové alebo softvérové vybavenie navyše, ovládanie sa uskutočňuje pomocou klávesnice a myši.

Základom pre simulovanie obsluhy sú zabezpečovacie zariadenia spracované do grafickej podoby tak, akoby sa dopravný zamestnanec nachádzal v miestnosti a mal pred sebou obslužné panely alebo pulty konkrétneho zabezpečovacieho zariadenia. Tie má obsluhovať takmer identickými úkonmi ako pri skutočnom zariadení – rozdiel je len v náhrade rúk stláčaním tlačidiel myši – či už ide o stláčanie alebo povytiahnutie tlačidiel, prestavovanie kľučiek, radičov, prestavných pák atď.


Jeden z tréningových panelov simulátora aj s vysvetlením postupu obsluhy
© SPŠD Trnava

Ide predsa len o istú odlišnosť od skutočnosti, preto je úvodná časť simulátora vybavená tréningovými panelmi, na ktorých si obsluha najskôr vyskúša obsluhu jednotlivých ovládacích prvkov pomocou myši a klávesnice – napríklad preloženie návestnej kľučky, vloženie alebo výber kľúča, odomknutie, zamknutie, prestavenie páky a pod. – bez nadväzností na iné dopravné úkony.

Úvodné okno simulátora ponúkne na výber vyššie spomenuté tréningové panely, simulácie traťových zabezpečovacích zariadení, ďalej niekoľko jednoduchých simulácií staníc, na ktorých sa nachádzajú rôzne druhy staničných zabezpečovacích zariadení a následne niekoľko zložitejších staníc vychádzajúcich zo skutočných koľajových situácií staníc na Slovensku.


Stavadlový prístroj elektromechanického staničného zabezpečovacieho
zariadenia © SPŠD Trnava

Simulátor ŽSR obsahuje najčastejšie sa vyskytujúce zabezpečovacie zariadenia na sieti ŽSR – zo staničných sú to SIMIS, ESA, reléové staničné zabezpečovacie zariadenie, TEST (Typové Elektrické STavadlo), elektromechanické staničné zabezpečovacie zariadenie, ale aj stanicu vybavenú len kľúčovými závislosťami. Tým je umožnené cvičenie obsluhy na používanie kľúčov, keďže v prípade poruchy alebo výluk modernejších zabezpečovacích zariadení sa používajú práve kľúčové závislosti.

Z traťových zabezpečovacích zariadení sú to rôzne varianty automatického hradla, automatického bloku, reléového poloautobloku, hradlového poloautobloku, ale aj telefonické dorozumievanie. Umožnené je aj umiestnenie hradla alebo hlásnice na trati, prípadne umiestnenie priecestia na trati aj s manuálnou obsluhou.


Stanica vybavená reléovým staničným zabezpečovacím zariadením
s tlačidlovou voľbou © SPŠD Trnava

Niektoré zabezpečovacie zariadenia, ktoré sa na sieti ŽSR vyskytujú už len ojedinele alebo majú špeciálny účel (elektrodynamické staničné zabezpečovacie zariadenie, reléové staničné zabezpečovacie zariadenie Integra-Domino, spádoviskové zabezpečovacie zariadenia a pod.) simulátor neobsahuje, to však vôbec neznižuje jeho kvalitu, keďže väčšina nových dopravných zamestnancov sa na tieto pracoviská ihneď nedostane.

Okrem simulovania ovládacích a indikačných pultov zabezpečovacích zariadení bolo potrebné vyriešiť aj odozvu obsluhy na železničnú premávku – aby bolo možné skontrolovať, ako sa bude pohybovať vlak podľa postavených vlakových ciest. Na tento účel obsahuje simulátor 3D vizualizáciu krajiny s koľajiskom a pohybujúcimi sa železničnými vozidlami.


Jeden z pohľadov do koľajiska stanice s vlakovými súpravami
© SPŠD Trnava

Virtuálna realita, pozostávajúca z 3D priestoru s naznačením koľají v stanici alebo na trati, vonkajších prvkov zabezpečovacích zariadení (návestidiel, výkoľajok, výmenových zámkov a pod.) a železničných vozidiel síce zobrazuje všetko potrebné pre pochopenie činnosti jednotlivých zabezpečovacích zariadení a následkov ich obsluhy, graficky sú však značne zjednodušené. Napríklad železničné vozidlá sa zobrazujú len ako farebné kvádre (hnacie vozidlo má inú farbu než vozne), čo sa na prvý pohľad môže zdať ako niečo nedotiahnuté do konca, z pohľadu nasadenia simulátora najmä na stredných školách je to však veľmi dobré riešenie. Prečo? Pretože 3D vizualizácie vyžadujú výkonné počítače, najmä s dostatočnou operačnou a grafickou pamäťou, aby dokázali zobrazovať 3D priestor v reálnom čase (vlaky sa pohybujú, preto je potrebné vykresľovaný obraz na obrazovku neustále obnovovať). A keďže pre obsluhu zabezpečovacích zariadení je vhodné používať aspoň dve až tri obrazovky k jednému počítaču, vybavenie čo i len jednej učebne pre aspoň 20 študentov kvalitnými počítačmi už nie je finančne zanedbateľné a pre školy je to často neriešiteľný problém, keďže ide o značný obnos peňazí, ktoré im zriaďovatelia len tak neposkytnú.


Ukážka ručnej obsluhy prostredníctvom myši © SPŠD Trnava

Spôsob „prevádzky“ vlakov vo virtuálnej realite je možné nastaviť v niekoľkých režimoch – napríklad ovládať jednotlivé vlaky manuálne alebo v plne automatickom režime (vlak sa pohybuje na povoľujúci znak najbližšieho návestidla v jeho smere jazdy), pričom vlaky môžu napríklad v manuálnom režime prejsť aj návesť „Stoj!“. To samozrejme spôsobí aj nehodovú udalosť vrátane zrážky alebo vykoľajenia železničných vozidiel, ale najmä vyššie stupne zabezpečovacích zariadení zareagujú na tento stav (napríklad obsadením úseku, pre ktorý nie je postavená vlaková cesta, rozrezom výhybky a pod.), čím sa zariadenia dostanú do stavu, aký obsluha nepredpokladala – obsadia sa koľaje, ktoré mali byť voľné, bude sa signalizovať rozrez výhybky a pod. Obsluha tak bude musieť pokračovať v obsluhe zariadenia aj pri tejto mimoriadnej udalosti – napríklad prejsť na telefonické dorozumievanie, ručne prestaviť výhybku a pod.


Rôzne možnosti porúch na paneli školiteľa © SPŠD Trnava

Tým sa dostávame k obrovskej výhode simulačných zariadení – simulátor môže navodiť aj stav zabezpečovacieho zariadenia, ktorý sa v reálnej prevádzke vyskytuje len ojedinele a často ako sprievodný jav nejakej nehodovej udalosti, alebo aj rôzne poruchové stavy, ktoré sa vyskytujú častejšie, ale nevyvolávajú sa len preto, aby sa na nich niekto cvičil počas ostrej prevádzky (ide napríklad o falošné obsadenie koľajového obvodu, prepálenie žiarovky v návestidle a pod.). Školiteľ tak má k dispozícii samostatný panel, na ktorom môže navodiť rôzne poruchy – napríklad prepálenie žiarovky návestidla. Obsluha musí vedieť následne správne zareagovať.

Bez ohľadu na odlišnosť v konkrétnom spôsobe obsluhy simulátora oproti reálnemu zariadeniu – napríklad namiesto stlačenia tlačidla je potrebné na grafické zobrazenie tlačidla kliknúť pomocou kurzora tlačidlom myši – postupnosť obsluhy jednotlivých prvkov zabezpečovacieho zariadenia zanecháva v obsluhe určité návyky, takže po prechode zo simulátora do reálnej prevádzky v ktorejkoľvek dopravni ŽSR už má dopravný zamestnanec precvičené konkrétne postupy obsluhy. Navyše môže mať precvičené aj mimoriadne stavy, takže v ostrej prevádzke už bude vedieť správne reagovať aj v situáciách, na ktoré sa dá v realite pripraviť len ojedinele. Preto je uvedený simulátor určite vhodným nástrojom pre cvičenie nielen žiakov, ale aj dopravných zamestnancov pred nasadením do ostrej prevádzky.


Predseda TTSK si nechal vysvetliť niektoré základné
funkcie simulátora © SPŠD Trnava

Na SPŠ dopravnej v Trnave bol simulátor ŽSR nasadený do výuky prvýkrát v školskom roku 2019/2020. Z jeho používania sa preto ešte len získavajú skúsenosti a hľadajú sa možnosti, ako simulátor čo najlepšie použiť na výučbu. Už niekoľkomesačné poznatky dokazujú, že ŽSR investované prostriedky do simulátora (údajne okolo 130 tisíc Eur) použili správne a darovanie simulátora aj stredným školám umožní lepšie pripravovať absolventov škôl na rôzne dopravné posty. Zostáva si preto už len priať, aby aj žiaci prejavili záujem o výučbu obsluhy zabezpečovacích zariadení na železniciach a možno aj našli svoje profesionálne uplatnenie v zabezpečovaní prevádzky na železniciach ...

Odkazy:

  1. Stredná priemyselná škola dopravná v Trnave – oficiálny web
  2. Simulátor dopravy -  Centrum odborného vzdelávania - Stredná priemyselná škola dopravná
  3. Dopravná škola dostala simulátor železničnej prevádzky, študentov priblíži k reálnej práci – Trnavský hlas
  4. SPŠ dopravná dostala od železníc vlakový simulátor - Transport.sk
  5. Študenti využijú novinku. Dopravná škola získala simulátor železničnej prevádzky- Trnava24.sk
  6. Trnavská župa: Žiaci majú k dispozícii nový vlakový simulátor - Trnava VUC

Úvodná snímka: Riadiaci prístroj elektromechanického staničného zabezpečovacieho zariadenia
© SPŠD Trnava

Galéria

Súvisiace odkazy