714/730/731/735/736
Diskusia o rušňoch radu 714/730/731/735/736.
____________________
Více o řadě 735:
Lokomotivy řady 735 (ex T 466.0)
(Zbyněk)
V RD Zvolen sa objavila 736 021. Absolvovala už svoju prvú túru. Avšak jej to hneď zaškodilo pretože dostala detskú chorobu a teraz čaké v rámci záruky, kedy ju pracovníci ŽOS vyliečia.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/232143/
Saly:
Na 736007,8,9 ešte meniče od EVPU neboli.Boli a su tam priemyselne frekvencne menice ktore sice boli "upravene" pre trakcne podmienky
ale aj tak sa dost často vyskytovali poruchy ktore suviseli hlavne z ich mechanickou konstrukciou - jednoducho neboli stavane na prevadzkove podmienky v akych pracovali.Meniče od EVPU su až od 736014. Myslím si (a som o tom presvedceny) ze to nie je az tak problem EVPU.Posledne boli problemy s meničmi chladenia TM na rusnoch 736018 až 736021 avšak porucha pre ktorú bol blokovaný chod ventilátorov chladenia TM súvisela s nastavením tepelnej ochrany asynchronnych motorov ktore pohanaju ventilatory.(objektivne-v jednom prípade bola zistená výrobná závada) Lenže tá ochrana sa nastavuje korektne. Problém skor súvisí s nastavením regulátora pomocnej siete ktorý sa stále nastavuje na 380V hoc meniče vyžaduju pre dosiahnutie vystupnej charakteristiky pre daný typ AM vstupné napatie 440V AC.Lenze regulator budenia ani jeho zriadenie nerobi EVPU. Napatie v DC medziobvode menica dosahuje nizsiu hodnotu ako je nominalna co sa pri zachovani pozadovaneho vystupneho vykonu odzrkadluje vo zvysenych fazovych prúdoch.Ak sú tieto prúdy zvýšené po dlhsiu dobu menič vyhodnotí oteplenie motora ako kritické a vyhlási poruchu so vsetkymi s tymi suvisiacimi dosledkami. Tým sa síce chránia motory ventilátorov ale má to nepríjemné následky v podobe zhodenia trakcného výkonu.
Problem je aj v tom ze kym regulator budenia pomocnej siete meria a reguluje podla efektivnej hodnoty napatia po usmerneni, menice pre svoje potreby pouzivaju strednu hodnotu napatia po usmerneni.Situacia sa zhorsuje zatazenim pomocnej siete - cim viac aktivnych menicov (kompresor, chladenie SM,klima) tym vacsie skreslenie zdruzene napatia a nizsia stredna hodnota na vystupe usmernovaca.Menice od EVPU sa pouzivaju aj na inych typoch rusnov vyrobenych ŽOS ZV (744,774) a niesu s nimi žiadne problemy, ked su splnene technické podmienky pre ich prevadzku.
Na 736007,8,9 ešte meniče od EVPU neboli.Boli a su tam priemyselne frekvencne menice ktore sice boli "upravene" pre trakcne podmienky
ale aj tak sa dost často vyskytovali poruchy ktore suviseli hlavne z ich mechanickou konstrukciou - jednoducho neboli stavane na prevadzkove podmienky v akych pracovali.Meniče od EVPU su až od 736014. Myslím si (a som o tom presvedceny) ze to nie je az tak problem EVPU.Posledne boli problemy s meničmi chladenia TM na rusnoch 736018 až 736021 avšak porucha pre ktorú bol blokovaný chod ventilátorov chladenia TM súvisela s nastavením tepelnej ochrany asynchronnych motorov ktore pohanaju ventilatory.(objektivne-v jednom prípade bola zistená výrobná závada) Lenže tá ochrana sa nastavuje korektne. Problém skor súvisí s nastavením regulátora pomocnej siete ktorý sa stále nastavuje na 380V hoc meniče vyžaduju pre dosiahnutie vystupnej charakteristiky pre daný typ AM vstupné napatie 440V AC.Lenze regulator budenia ani jeho zriadenie nerobi EVPU. Napatie v DC medziobvode menica dosahuje nizsiu hodnotu ako je nominalna co sa pri zachovani pozadovaneho vystupneho vykonu odzrkadluje vo zvysenych fazovych prúdoch.Ak sú tieto prúdy zvýšené po dlhsiu dobu menič vyhodnotí oteplenie motora ako kritické a vyhlási poruchu so vsetkymi s tymi suvisiacimi dosledkami. Tým sa síce chránia motory ventilátorov ale má to nepríjemné následky v podobe zhodenia trakcného výkonu.
Problem je aj v tom ze kym regulator budenia pomocnej siete meria a reguluje podla efektivnej hodnoty napatia po usmerneni, menice pre svoje potreby pouzivaju strednu hodnotu napatia po usmerneni.Situacia sa zhorsuje zatazenim pomocnej siete - cim viac aktivnych menicov (kompresor, chladenie SM,klima) tym vacsie skreslenie zdruzene napatia a nizsia stredna hodnota na vystupe usmernovaca.Menice od EVPU sa pouzivaju aj na inych typoch rusnov vyrobenych ŽOS ZV (744,774) a niesu s nimi žiadne problemy, ked su splnene technické podmienky pre ich prevadzku.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231114/
Tie problémy s meničmi sú stále - je to problém EVPU Dubnica. Ale tie tri mašinky mali aj pomocný motor a keď sa aj vyskytol nejaký problém, ten malý motor stačil na to, aby došiel niekde do stanice - hlavne tam dole.
Áno 736 001 by už mala byť v RD Zvolen. Boli na nej urobené aj úpravy na sériu tak, aby mohla byť spojená aj s inými 736, nielen s 736 002.
Áno 736 001 by už mala byť v RD Zvolen. Boli na nej urobené aj úpravy na sériu tak, aby mohla byť spojená aj s inými 736, nielen s 736 002.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231098/
Áno v NZ boli istý čas 736007,08 a 09 a slúžili vo vozbe osobných vlakov.Zo začiatku to bol problém, rušňovodiči sa ich "báli" ale po čase si ich celkom obľúbili.Pamatám si hlavne 736009 o ktorú sa vzorne starali a potom keď ich previedli pod Zvolen tak niektorí boli z toho smutní. Občas sa síce stalo že zostala niektorá na vlaku neschopná - najčastejšie to boli problémy s frekvenčnými meničmi pomocných pohonov ale nebolo to zase tak často.
736001 by mala byť po celkovej GO opať v RD Zvolen.
736001 by mala byť po celkovej GO opať v RD Zvolen.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231097/
Samozrejme že viem, že 736 boli aj v NZ. A viem tiež na akých vlakoch chodili a ako sa tam vykonávala údržba. ale presne ako napísal Dodi, tá doba je už dávno za nami. A viem aké sú aj teraz problémy s údržbou a viem akú majú diagnostiku vo Zvolene, aj aké majú vzťahy napríklad s Lokelom - kto nevie, tak to je dodávateľ softvéru, aj s CAT - om atd.
Ja som napíal, že nechcem ublížiť kamarátom zo SUaO a nakoniec som vyslovil presvedčenie , že to zvolenčanom ukážu.
Pri súčasnej spoľahlivosti 736 mám skôr obavy z prípadných neschopností na vlakoch - nie je tam druhý motor a nie je predpoklad, že v ZSSK budú jazdiť dvojčlenne. Na druhej strane je rozdiel ťahať nákladný vlak a ťahať dva tri vagóniky na osobáku.
Ja som napíal, že nechcem ublížiť kamarátom zo SUaO a nakoniec som vyslovil presvedčenie , že to zvolenčanom ukážu.
Pri súčasnej spoľahlivosti 736 mám skôr obavy z prípadných neschopností na vlakoch - nie je tam druhý motor a nie je predpoklad, že v ZSSK budú jazdiť dvojčlenne. Na druhej strane je rozdiel ťahať nákladný vlak a ťahať dva tri vagóniky na osobáku.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231049/
mateso: kontrolna odpoved - 736.001 v oktobri 2001 nasadena do skusobnej prevadzky Vrutky - Zvolen - Filakovo.
V NZ bola slavnostna chvila dna 13. 4. 2004, kedy sa 736.007 vydala na svoju prvu cestu s osobakom na Nitru. Ach jo, kdeze je uz ta prva doba ladova, pardon, sedem-tri-sestkova...
V NZ bola slavnostna chvila dna 13. 4. 2004, kedy sa 736.007 vydala na svoju prvu cestu s osobakom na Nitru. Ach jo, kdeze je uz ta prva doba ladova, pardon, sedem-tri-sestkova...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231026/
Re Peršing:
Podľa čerstvých informácií by 736 101 mala ísť do NZ a zrejme aj ďalšie štyri. Nechcel by som ublížiť kamarátom z SUaO NZ, ale s údržbou to bude asi ťažšie ako vo ZV. Veď tam ich predsa majú až 20 a už niekoľkoročné skúsenosti. Ona tá 736 nie je bezúdržbová . V NZ mali síce skúsenosti so 735, ale z toho tam je akurát tak pojazd.
Ale ja verím, že to zvolenčanom ukážu, že u nich budú jazdiť bez problémov
Podľa čerstvých informácií by 736 101 mala ísť do NZ a zrejme aj ďalšie štyri. Nechcel by som ublížiť kamarátom z SUaO NZ, ale s údržbou to bude asi ťažšie ako vo ZV. Veď tam ich predsa majú až 20 a už niekoľkoročné skúsenosti. Ona tá 736 nie je bezúdržbová . V NZ mali síce skúsenosti so 735, ale z toho tam je akurát tak pojazd.
Ale ja verím, že to zvolenčanom ukážu, že u nich budú jazdiť bez problémov
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/231006/
350001-4:
Výrobca: ČKD Praha
Továrenský typ: 1 435 Bo´Bo´660
Rok výroby: 1988 - 1992
Rozchod: 1 435 mm
Usporiadanie pojazdu: Bo´Bo´
Maximálna povolená rýchlosť: 80km/h
Typ spaľovacieho motora: ČKD K6S 230 DR
Najväčší výkon motora: 600 kW
Najväčšie otáčky motora: 1 160 ot./min
Dĺžka cez nárazníky: 15 260 mm
Rázvor podvozku: 2 400 mm
Vzdialenosť otočných čapov podvozkov: 7 600 mm
Objem palivovej nádrže: 3 800 l
Minimálny polomer prechodnosti oblúka: 80 m
Hmotnosť rušňa: 68,4 t
Priemer kolies: 1 000 mm
Prenos výkonu: elektrický
Prevodový pomer: 1:4,8
Výkon EDB: 950 kW
Označenie do 31.12.1987: T 475.1
Môže byť?
Výrobca: ČKD Praha
Továrenský typ: 1 435 Bo´Bo´660
Rok výroby: 1988 - 1992
Rozchod: 1 435 mm
Usporiadanie pojazdu: Bo´Bo´
Maximálna povolená rýchlosť: 80km/h
Typ spaľovacieho motora: ČKD K6S 230 DR
Najväčší výkon motora: 600 kW
Najväčšie otáčky motora: 1 160 ot./min
Dĺžka cez nárazníky: 15 260 mm
Rázvor podvozku: 2 400 mm
Vzdialenosť otočných čapov podvozkov: 7 600 mm
Objem palivovej nádrže: 3 800 l
Minimálny polomer prechodnosti oblúka: 80 m
Hmotnosť rušňa: 68,4 t
Priemer kolies: 1 000 mm
Prenos výkonu: elektrický
Prevodový pomer: 1:4,8
Výkon EDB: 950 kW
Označenie do 31.12.1987: T 475.1
Môže byť?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/229202/