263
Diskusia o rušňoch radu 263.
240.083KN: To by ma ako štrekárskeho obsmŕdača vcelku zaujímalo 
Jak sa to tam presne montuje - s tým olejovým chladičom a tak. Ak by si sa chcel rozpísať, určite Ti v tom nebudem brániť :D A dokumentačná foto by maximálne potešila :D
Peršing: našiel som Ti ten Tomáškov náčrtok. Užívaj v zdraví. Copyright: Mr. Ing. 362.001.
Jak sa to tam presne montuje - s tým olejovým chladičom a tak. Ak by si sa chcel rozpísať, určite Ti v tom nebudem brániť :D A dokumentačná foto by maximálne potešila :D
Peršing: našiel som Ti ten Tomáškov náčrtok. Užívaj v zdraví. Copyright: Mr. Ing. 362.001.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186943/
Passion, práveže mám pocit, že to píšem jak absolútny Maďar (nič proti južanským susedom). Ale píšem to v rušnom prostredí :D
A so Splintíkom netreba mať zľutovanie.
Veď ten mi chce sypať dajakých lykožrútov do úst (také dačo som objavil v téme 363) a taká papa mi určite šmakovať nebude
A so Splintíkom netreba mať zľutovanie.
Veď ten mi chce sypať dajakých lykožrútov do úst (také dačo som objavil v téme 363) a taká papa mi určite šmakovať nebude
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186936/
Peršing: "...cize najprv ho usmerni a potom ho tyristor rozseka na impulzy? Alebo opacne?..."
Abych skúsil odpovedať na otázku...
Takto otázka nestojí.
Usmerňovač usmerňuje vždy (a ak neusmerňuje, niečo zásadné sa posralo, napr. prieraz prvkov a skrat)
Len kým "konvenčný" neriadený (plne diódový) usmerňovač pracuje nonstop a stále usmerňuje... Ten tyristorový sa v podstate zapína a vypína. Zapne - usmerňuje, potom vypne - obvod je vypnutý. Zapne - usmerňuje, vypne. A tak dokola, vždy 2x za jednu periódu.
A podľa pomeru celkovej dĺžky periódy (danej frekvenciou siete) a dĺžky doby, koľko bol usmerňovač zapnutý (a pracoval, usmerňoval), podľa toho máš výstupné napätie na motoroch. Čiže základný princíp pulznej regulácie.
Stavať to tak, či najprv usmerňuje a potom reguluje je mimo misu.
Abych skúsil odpovedať na otázku...
Takto otázka nestojí.
Usmerňovač usmerňuje vždy (a ak neusmerňuje, niečo zásadné sa posralo, napr. prieraz prvkov a skrat)
Len kým "konvenčný" neriadený (plne diódový) usmerňovač pracuje nonstop a stále usmerňuje... Ten tyristorový sa v podstate zapína a vypína. Zapne - usmerňuje, potom vypne - obvod je vypnutý. Zapne - usmerňuje, vypne. A tak dokola, vždy 2x za jednu periódu.
A podľa pomeru celkovej dĺžky periódy (danej frekvenciou siete) a dĺžky doby, koľko bol usmerňovač zapnutý (a pracoval, usmerňoval), podľa toho máš výstupné napätie na motoroch. Čiže základný princíp pulznej regulácie.
Stavať to tak, či najprv usmerňuje a potom reguluje je mimo misu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186926/
klasický tyristor sa zapína privedením impulzu tzv. prídržného prúdu do hradla. Po zopnutí je tyristor v zopnutom stave, pokiaľ je medzi anódou a katódou kladné napätie, čiže vypnutie nastane poklasom napätia na nulu. Na riadené vypínanie treba použiť špecálne zapojenie viacerých tyristorov alebo tyristor typu GTO, teda Gate Turn Off. Tyristor nie je posledný výkrik elektrotechniky, v najmodernejších aplikáciach by sa mali používať tranzistory typu IGBT (Isolated Gate Bipolar Transistor), teda akýsi hybrid bipolárneho a unipolárneho tranzistora
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186925/
Peršing:
No usmerňuje sa to presne rovnakým princípom, ako mostík osadený štyrmi diódami. Dve diódy (nazvime ich A1,A2) Ti prepustia zo vstupu kladnú polvlnu sínusofky do obvodu záťaže -ako kladnú, druhé dve diódy (B1,B2) Ti prepustia zápornú polvlnu na vstupe do obvodu záťaže... opäť ako kladnú. Čiže usmerňuješ. Z kladnej a zápornej polvlny jednej periódy na vstupe, urobíš dve kladné polvlny na výstupe.
Rovnako to prebieha pri 263jkovom usmerňovači.
Akurát, že tie polvlny neprepúšťa dvojica dióda-dióda (čiže dvojica A1-A2 alebo B1-B2), ale dvojica dióda-tyristor. (mostík má, ako píše splintík 2 diódy a 2 tyristory)
A regulačná funkcia spočíva práve na tom tyristore.
Lebo dióda má len dva režimy. Priepustný - keď je na anóde kladné napätie, a záverný - keď je na anóde záporné napätie. Čiže keď privedieš na diódu "kladné napätie", tak sa hneď otvorí (ako taká defka), keď privedieš "záporné" napätie, tak sa zavrie.
Tyristor naproti tomu má režimy tri. Priepustný, blokovací a záverný.
Keď je na tyristore "záporné" napätie, je zavretý. Keď naňho privedieš "kladné" napätie, prepne sa do blokovacieho režimu - ale neotvorí. Otvorenie tohto prvku nastáva až vtedy, keď pri "kladnom" napätí na anóde privedieš na riadiacu elektródu aj zapaľovací impulz.
Rozdiel medzi diódou a tyristorom je teda ako rozdiel medzi vycvičeným a nevycvičeným psiskom-zabijákom. Nevychované psisko akonáhle zbadá Splintera, tak vyštartuje a kusne ho do krku. To je jak dióda. (kladné napätie a už sa otvára). Vychované psisko zbadá Splintera a začne slintať, ale čaká na povel "trhaj". (tyristor má kladné napätie, ale čaká na zapaľovací impulz, sám sa neotvorí)
No a regulácia spočíva v tom, kedy dáš povel tomu tyristoru.
Na vstupe meniča začína dajme tomu kladná polvlna. V príslušnej dvojici dióda-tyristor sa však na 263 otvorí iba dióda (nevychované psisko). Tyristor sa prepína zo záverného režimu do blokovacieho, teda ostáva zablokovaný (slintá, ale čaká na povel). Kladná polvlna teda na vstupe už začala (na sekundári trafa), ale vo výstupnom obvode meniča (na motoroch) je 0 V. A napätie sa tam objaví až v okamihu, keď zapáliš tyristor.
A čím dlhšie si so zapálením tyristora počas priebehu polvlny čakal, tým menej z tej polvlny sa prenesie do výstupného obvodu. Čiže teoreticky ak scem mať v obvode štvrtinové napätie, počkám kým na vstupe prebehne trištvrtina polvlny a zapálim tyristor až v tej trištvrtine - čím prenesiem do výstupného obvodu len štvrtinu (taký useknutý kosáčik). Ak scem polovicu napätia, tak počkám so zablokovaným tyristorom a zapálim ho, až keď polvlna na vstupe dosiahne amplitúdu. Vtedy sa prenesie do obvodu záťaže len tá druhá polovica (prvú som "odignoroval" so zablokovaným tyristorom)
Výstup potom vyzerá ako taká časť pôvodnej polvlny useknutá zľava. (čím menšie napätie na motoroch, tým viac je tá polvlna useknutá)
Viem, že to znie blbo, ale vyhýbam sa elektro-výrazom :D
Inak 362.001 mi to tu kedysi kreslil na grafoch.
No a zatváranie je strašne jednoduché. Akonáhle polvlna skončí, napätie poklesne na nulu a pri prechode nulou sa tyristor sám zavrie (odpadajú zhasínacie obvody jak na peršingoch)
Principiálne teda regulácia spočíva v tom, že čím dlhšie počas periodických napäťových polvĺn "držím" tyristor v zablokovanom stave (oddiaľujem okamih zapálenia od okamihu začiatku polvlny), tým menej napätia sa mi prepustí do motorov.
V skutočnosti je to ale podstatne komplikovanejšie
A je v tom kopec elektro-hovädín a detailov :D :D
No usmerňuje sa to presne rovnakým princípom, ako mostík osadený štyrmi diódami. Dve diódy (nazvime ich A1,A2) Ti prepustia zo vstupu kladnú polvlnu sínusofky do obvodu záťaže -ako kladnú, druhé dve diódy (B1,B2) Ti prepustia zápornú polvlnu na vstupe do obvodu záťaže... opäť ako kladnú. Čiže usmerňuješ. Z kladnej a zápornej polvlny jednej periódy na vstupe, urobíš dve kladné polvlny na výstupe.
Rovnako to prebieha pri 263jkovom usmerňovači.
Akurát, že tie polvlny neprepúšťa dvojica dióda-dióda (čiže dvojica A1-A2 alebo B1-B2), ale dvojica dióda-tyristor. (mostík má, ako píše splintík 2 diódy a 2 tyristory)
A regulačná funkcia spočíva práve na tom tyristore.
Lebo dióda má len dva režimy. Priepustný - keď je na anóde kladné napätie, a záverný - keď je na anóde záporné napätie. Čiže keď privedieš na diódu "kladné napätie", tak sa hneď otvorí (ako taká defka), keď privedieš "záporné" napätie, tak sa zavrie.
Tyristor naproti tomu má režimy tri. Priepustný, blokovací a záverný.
Keď je na tyristore "záporné" napätie, je zavretý. Keď naňho privedieš "kladné" napätie, prepne sa do blokovacieho režimu - ale neotvorí. Otvorenie tohto prvku nastáva až vtedy, keď pri "kladnom" napätí na anóde privedieš na riadiacu elektródu aj zapaľovací impulz.
Rozdiel medzi diódou a tyristorom je teda ako rozdiel medzi vycvičeným a nevycvičeným psiskom-zabijákom. Nevychované psisko akonáhle zbadá Splintera, tak vyštartuje a kusne ho do krku. To je jak dióda. (kladné napätie a už sa otvára). Vychované psisko zbadá Splintera a začne slintať, ale čaká na povel "trhaj". (tyristor má kladné napätie, ale čaká na zapaľovací impulz, sám sa neotvorí)
No a regulácia spočíva v tom, kedy dáš povel tomu tyristoru.
Na vstupe meniča začína dajme tomu kladná polvlna. V príslušnej dvojici dióda-tyristor sa však na 263 otvorí iba dióda (nevychované psisko). Tyristor sa prepína zo záverného režimu do blokovacieho, teda ostáva zablokovaný (slintá, ale čaká na povel). Kladná polvlna teda na vstupe už začala (na sekundári trafa), ale vo výstupnom obvode meniča (na motoroch) je 0 V. A napätie sa tam objaví až v okamihu, keď zapáliš tyristor.
A čím dlhšie si so zapálením tyristora počas priebehu polvlny čakal, tým menej z tej polvlny sa prenesie do výstupného obvodu. Čiže teoreticky ak scem mať v obvode štvrtinové napätie, počkám kým na vstupe prebehne trištvrtina polvlny a zapálim tyristor až v tej trištvrtine - čím prenesiem do výstupného obvodu len štvrtinu (taký useknutý kosáčik). Ak scem polovicu napätia, tak počkám so zablokovaným tyristorom a zapálim ho, až keď polvlna na vstupe dosiahne amplitúdu. Vtedy sa prenesie do obvodu záťaže len tá druhá polovica (prvú som "odignoroval" so zablokovaným tyristorom)
Výstup potom vyzerá ako taká časť pôvodnej polvlny useknutá zľava. (čím menšie napätie na motoroch, tým viac je tá polvlna useknutá)
Viem, že to znie blbo, ale vyhýbam sa elektro-výrazom :D
Inak 362.001 mi to tu kedysi kreslil na grafoch.
No a zatváranie je strašne jednoduché. Akonáhle polvlna skončí, napätie poklesne na nulu a pri prechode nulou sa tyristor sám zavrie (odpadajú zhasínacie obvody jak na peršingoch)
Principiálne teda regulácia spočíva v tom, že čím dlhšie počas periodických napäťových polvĺn "držím" tyristor v zablokovanom stave (oddiaľujem okamih zapálenia od okamihu začiatku polvlny), tým menej napätia sa mi prepustí do motorov.
V skutočnosti je to ale podstatne komplikovanejšie
A je v tom kopec elektro-hovädín a detailov :D :D
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186922/
peršing
Toto si chcel -> Poloriadený usmeňovač?
http://services.eng.uts.edu.au/~venkat/pe_html/ch06s1/ch06s1p1.htm
Toto si chcel -> Poloriadený usmeňovač?
http://services.eng.uts.edu.au/~venkat/pe_html/ch06s1/ch06s1p1.htm
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186864/
sak to tam splinter napisal, ze to je 2x dioda a 2x tyristor 
splinterX
Ze Graetzov mostik, s takym na mna nechod nie som elektro
Ale keby si napisal z coho sa ten mostik sklada
a ako je zapojeny, to by uz bolo daco 
Matthias
cize najprv ho usmerni a potom ho tyristor rozseka na impulzy? Alebo opacne?
Bo ak ta prva moznost, tak tym mi rucas celu moju teoriu usmerneny (js) prud cez nulu nikdy neprejde, jedine ze by elektrodispecer vpinal a zapila napätie v troleji, ale to by sa nacvakal vypinacom, kym by 263 prisla z depa BA hlavne na stanicu hl.st. , no a teda cim sa zatvara tyristor v menici? Ak som teda spravne pochopil, tie impulzy vyrobi tyristor v tom splinterom spominanom Graetzovom mostiku? Nieco sa mi mari, ze ten mostik su dve diody a dva tyristory zapojene do stvorca?
Ze Graetzov mostik, s takym na mna nechod
nie som elektro Ale keby si napisal z coho sa ten mostik sklada
a ako je zapojeny, to by uz bolo daco Matthias
cize najprv ho usmerni a potom ho tyristor rozseka na impulzy? Alebo opacne?
Bo ak ta prva moznost, tak tym mi rucas celu moju teoriu
usmerneny (js) prud cez nulu nikdy neprejde, jedine ze by elektrodispecer vpinal a zapila napätie v troleji, ale to by sa nacvakal vypinacom, kym by 263 prisla z depa BA hlavne na stanicu hl.st. , no a teda cim sa zatvara tyristor v menici? Ak som teda spravne pochopil, tie impulzy vyrobi tyristor v tom splinterom spominanom Graetzovom mostiku? Nieco sa mi mari, ze ten mostik su dve diody a dva tyristory zapojene do stvorca?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186859/
Peršing a veď si to napísal krásne
Ten polovodičový menič na 263 je obyčajný tyristorový usmerňovač. Na vstupe žerie striedavé napätie, ktoré na výstupe usmerní a ešte rozseká do impulzov.
Toto nestačí?
Inak k tej fiktívnej vízií reko 263:
sa Ti tam vlúdil jaký škriatok. Že umiestniť JS hlavný vypínač na strechu neni problém :))) No, neni. A načo trocháriť? Na streche by sa dobre vynímal aj prístrojový rám s kotevnými meničmi :D Nie plepáč, nejsom škodoradostný, len mám dobrú náladu. A predstavujem si 263 s JS vypínačom na streche. Aspoň by to efektne iskrilo pri vypínaní :D (sorry sorry, už som ticho)
Obaja sa iste zhodneme, že plán rekonštrukcie 263 na obojsystémofku je rovnako zmysluplný, ako inštalácia mikroprocesorového systému MIREL do parných lokomotív. (hoci by som chcel vidieť ten nasraný Čmoudíkov ksicht, keby na to vyliezol a zbadal v kabínke blikajúce diódky. To by bola šotka!)
Ten polovodičový menič na 263 je obyčajný tyristorový usmerňovač. Na vstupe žerie striedavé napätie, ktoré na výstupe usmerní a ešte rozseká do impulzov.
Toto nestačí?
Inak k tej fiktívnej vízií reko 263:
sa Ti tam vlúdil jaký škriatok. Že umiestniť JS hlavný vypínač na strechu neni problém :))) No, neni. A načo trocháriť? Na streche by sa dobre vynímal aj prístrojový rám s kotevnými meničmi :D Nie plepáč, nejsom škodoradostný, len mám dobrú náladu. A predstavujem si 263 s JS vypínačom na streche. Aspoň by to efektne iskrilo pri vypínaní :D (sorry sorry, už som ticho)
Obaja sa iste zhodneme, že plán rekonštrukcie 263 na obojsystémofku je rovnako zmysluplný, ako inštalácia mikroprocesorového systému MIREL do parných lokomotív. (hoci by som chcel vidieť ten nasraný Čmoudíkov ksicht, keby na to vyliezol a zbadal v kabínke blikajúce diódky. To by bola šotka!)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186792/
Djexpres
tak teraz si ma dostal (do stavu smiechu) ja som nepisal ze dvojsystemova dvojicka nepotiahne vlak, ale ze kus papiera alebo kombinacia nul a jednotiek (= projekt dvojsystemovej dvojicky - projekt, nie samotny rusen) vlak pod 25 kV nepotiahne 
Ja nehovorim, ze to je nepodstatny vymysel, ale asi nieco v tom zmysle, ze projektov na hento a tamto tu uz bolo
Uvidime, co z toho bude, aj z dvojsystemovej dvojicky aj 262.
tak teraz si ma dostal (do stavu smiechu)
ja som nepisal ze dvojsystemova dvojicka nepotiahne vlak, ale ze kus papiera alebo kombinacia nul a jednotiek (= projekt dvojsystemovej dvojicky - projekt, nie samotny rusen) vlak pod 25 kV nepotiahne Ja nehovorim, ze to je nepodstatny vymysel, ale asi nieco v tom zmysle, ze projektov na hento a tamto tu uz bolo
Uvidime, co z toho bude, aj z dvojsystemovej dvojicky aj 262.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186780/
tie 363 tu tušim zamotal elektromechanik, Lukas55 sa pytal na 262, co som nevyvratil lebo tak som to pocul.
55 Lukáš a 363ky si nosia so sebou trafovagón alebo batérie?
nevidím problém v tom vyhádzať celú strojovnu a zrobiť ju nanovo.
Peršing nemyslím si, že by Škodovka dodala na zákazku 4ks transformátorov cargu zhodné s typom pasujúcim na dvojičku /označenie s pamäti neviem/ ak by to bol len nejaký nepodstatný výmysel... a prečo by nemala dvojsystémová dvojička nič utiahnuť
55 Lukáš a 363ky si nosia so sebou trafovagón alebo batérie?
nevidím problém v tom vyhádzať celú strojovnu a zrobiť ju nanovo.Peršing nemyslím si, že by Škodovka dodala na zákazku 4ks transformátorov cargu zhodné s typom pasujúcim na dvojičku /označenie s pamäti neviem/ ak by to bol len nejaký nepodstatný výmysel... a prečo by nemala dvojsystémová dvojička nič utiahnuť
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186743/
55.lukas
nemozes brat vsetko tak vazne , projekt na dvojsystemovu dvojicku sice je, pocul som ze aj hotovy, ale to neznamena, ze dvojsystemove dvojicky niekedy dvojsystemovymi aj budu . Projekt je len kus papiera, nanajvys tak kombinacia nul a jednotiek na pocitaci, a ani jedna z tych dvoch moznosti vlak pod 25 kV nepotiahne
nemozes brat vsetko tak vazne
, projekt na dvojsystemovu dvojicku sice je, pocul som ze aj hotovy, ale to neznamena, ze dvojsystemove dvojicky niekedy dvojsystemovymi aj budu . Projekt je len kus papiera, nanajvys tak kombinacia nul a jednotiek na pocitaci, a ani jedna z tych dvoch moznosti vlak pod 25 kV nepotiahne
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186740/
ci beka
som cital najprv prve prispevky co si sem dal a az postupne som sa prepracoval hore a presne ma napadlo, ze Ti nakreslim ako som ten priebeh napatia pochopil no az pridem hore a pozeram, ze si sem dal presne to iste co som chcel nakreslit
Takze som to pochopil
Vdaka Ti
P.S.: tu strednu hodnotu napatia na TM robi tlmivka? Nic ine co by to mohlo robit ma nenapada.