263
Diskusia o rušňoch radu 263.
odkial ty vobec taketo veci vies?Si zelezniciar?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/188093/
hlavne pri 230 to dobre bzuci..ale napr. pri 362,363 bzuci 300 hz impulzny zdroj a najviac sa mi lubi ked sa taky persing rozbieha to velmi zaujimavo znie..
Ad matthias: dufam ze vies aka je pociatocna frekvencia pri rozbiehani sa persingu?Bol by som nemile prekvapeny ak by si nevedel
Ad matthias: dufam ze vies aka je pociatocna frekvencia pri rozbiehani sa persingu?Bol by som nemile prekvapeny ak by si nevedel
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187818/
240: Tyristor som v rúčke držal :) Prišiel mi ako sakramentsky dobrá zbraň na rozbitie niečej hlávky 
Teda pokiaľ už netyristoruje a je prerazený.
Vieš, mne sa to takto ťažko predstavuje.
Kondíky aj s odpormi som videl pri čerpadlách, pod kotevnými meničmi. Ale to boli kondíky prepäťovej komutačnej ochrany pre polovodičové prvky. Aspoň myslím, mno.
Každopádne... Ja počkám. Ale keď sa dostaneš do tej 263... Prosím, neobmedzuj sa
Vycvakaj absolútne fšecko. Čo sa len dá. A keby si zvládol pri skrini budiacich meničov a skrini so stýkačom vykurovania vlaku a pod. tie kryty aj otvoriť a cvaknúť čo je vnútri... Ojojoj. Budem čakať a spokojne slintať. :D Zvnútra 263 mám minimum fotiek. Preto je to pre mňa dosť vzácne.
PERŠING: Tak skúsim opäť ja.
Je to môj laický postreh obsmŕdača a možno sa budem mýliť. Každopádne odpovedať Ti odpoviem. A ak zle, tak snáď niekto poopraví.
Na Tomášovom grafe vidíš priebeh okamžitých hodnôt. Čiže tie osekané napäťové polvlny. Áno, to je zároveň okamžité napätie, ktoré do tých motorov reálne ide. Z "mikroskopického" hľadiska každá tá polvlna trvá niekoľko tých mikrosekúnd.
Z "makroskopického" hľadiska (čiže náš svet, ktorý nevnímame cez nanosekundy) sa však bavíme o strednej hodnote napätia. Čiže čosi ako "spriemerované" napätie - pretože ako by si inak zmeral napätie na motoroch? Veď okamžitá hodnota napätia sa stále mení, skáče od nuly po amplitúdu a späť. (vidíš na grafe) Čiže keď sa povie - na kotvách je trebárs 1000 V, berie sa v tomto prípade stredná hodnota napätia. Aj keby si totiž napichol na tú kotvu voltmeter - Deprézsku pitchovinu - ručička Ti nebude skákať hore-dolu 100x za sekundu (podľa okamžitých hodnôt orezaných polvlniek). Ručička Ti ukáže strednú hodnotu napätia. A maximálne tak bude plynulo narastať či klesať - podľa zvyšujúcej alebo znižujúcej sa strednej hodnoty.
Jav, ktorý sa totiž periodicky opakuje každých niekoľko mikrosekúnd (zlomok sekundy), Ty vnímaš "makroskopicky" (pokiaľ nefajčíš abnormálne množstvá rastlinky cannabis gandžis plus LSD). Napríklad zvuk. Brnká strunka v klavíri, hej? Ty ale to "mikroskopické" chvenie (vibrácie trvajúce mikrosekundy) počuješ ako "makroskopický" ucelený zvuk. A čím rýchlejšie kmitá tá strunka (vyššia frekvencia periodického javu), tým vyšší zvuk počuješ.
Alebo bzučanie transformátora. V trafe sa generuje meniace sa magnetické pole. Toto pole akokeby prepólovalo svoj severný a južný pól 100x za sekundu (to je dosť, uznaj). Úbohé trafoplechy magnetického obvodu (plechy, na ktorých sú navinuté vinutia) sú z toho úplne zjašené. Aj Ty by si bol! (keby si bol feromagnetický tvor a vložil bych Ťa do magnetického poľa, ktoré by Ťa raz primagnetizovalo jednou polaritou a potom hneď opačnou a to 100x za sekundu). Tie trafoplechy sa chvejú. Vibrujú.
Tak rýchlo vibrujú, jak žiaden dôchodca s Parkinsonom nedokáže.
A Ty ich vibrácie - chvenie, prebiehajúce viac než 100x za sekundu - počuješ "makroskopicky" ako to typické bzučanie trafa. Nepočuješ každý záchvev, trvajúci mikrosekundu. Počuješ bzučanie.
Teda pokiaľ už netyristoruje a je prerazený.Vieš, mne sa to takto ťažko predstavuje.
Kondíky aj s odpormi som videl pri čerpadlách, pod kotevnými meničmi. Ale to boli kondíky prepäťovej komutačnej ochrany pre polovodičové prvky. Aspoň myslím, mno.
Každopádne... Ja počkám. Ale keď sa dostaneš do tej 263... Prosím, neobmedzuj sa
Vycvakaj absolútne fšecko. Čo sa len dá. A keby si zvládol pri skrini budiacich meničov a skrini so stýkačom vykurovania vlaku a pod. tie kryty aj otvoriť a cvaknúť čo je vnútri... Ojojoj. Budem čakať a spokojne slintať. :D Zvnútra 263 mám minimum fotiek. Preto je to pre mňa dosť vzácne.PERŠING: Tak skúsim opäť ja.
Je to môj laický postreh obsmŕdača a možno sa budem mýliť. Každopádne odpovedať Ti odpoviem. A ak zle, tak snáď niekto poopraví.
Na Tomášovom grafe vidíš priebeh okamžitých hodnôt. Čiže tie osekané napäťové polvlny. Áno, to je zároveň okamžité napätie, ktoré do tých motorov reálne ide. Z "mikroskopického" hľadiska každá tá polvlna trvá niekoľko tých mikrosekúnd.
Z "makroskopického" hľadiska (čiže náš svet, ktorý nevnímame cez nanosekundy) sa však bavíme o strednej hodnote napätia. Čiže čosi ako "spriemerované" napätie - pretože ako by si inak zmeral napätie na motoroch? Veď okamžitá hodnota napätia sa stále mení, skáče od nuly po amplitúdu a späť. (vidíš na grafe) Čiže keď sa povie - na kotvách je trebárs 1000 V, berie sa v tomto prípade stredná hodnota napätia. Aj keby si totiž napichol na tú kotvu voltmeter - Deprézsku pitchovinu - ručička Ti nebude skákať hore-dolu 100x za sekundu (podľa okamžitých hodnôt orezaných polvlniek). Ručička Ti ukáže strednú hodnotu napätia. A maximálne tak bude plynulo narastať či klesať - podľa zvyšujúcej alebo znižujúcej sa strednej hodnoty.
Jav, ktorý sa totiž periodicky opakuje každých niekoľko mikrosekúnd (zlomok sekundy), Ty vnímaš "makroskopicky" (pokiaľ nefajčíš abnormálne množstvá rastlinky cannabis gandžis plus LSD). Napríklad zvuk. Brnká strunka v klavíri, hej? Ty ale to "mikroskopické" chvenie (vibrácie trvajúce mikrosekundy) počuješ ako "makroskopický" ucelený zvuk. A čím rýchlejšie kmitá tá strunka (vyššia frekvencia periodického javu), tým vyšší zvuk počuješ.
Alebo bzučanie transformátora. V trafe sa generuje meniace sa magnetické pole. Toto pole akokeby prepólovalo svoj severný a južný pól 100x za sekundu (to je dosť, uznaj). Úbohé trafoplechy magnetického obvodu (plechy, na ktorých sú navinuté vinutia) sú z toho úplne zjašené. Aj Ty by si bol! (keby si bol feromagnetický tvor a vložil bych Ťa do magnetického poľa, ktoré by Ťa raz primagnetizovalo jednou polaritou a potom hneď opačnou a to 100x za sekundu). Tie trafoplechy sa chvejú. Vibrujú.
Tak rýchlo vibrujú, jak žiaden dôchodca s Parkinsonom nedokáže.
A Ty ich vibrácie - chvenie, prebiehajúce viac než 100x za sekundu - počuješ "makroskopicky" ako to typické bzučanie trafa. Nepočuješ každý záchvev, trvajúci mikrosekundu. Počuješ bzučanie.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187751/
je tam zosilovac..myslim ze mi to vraveli..tie kondenzatory su velke ako kyble..nenormalne hovada..normalne som si dnes zanadaval ze som si zabudol digitak doma..ale este asi na buduci tyzden tam pojdem lebo tento tyzden to nema velmi zmysel jelikoz tam bude majster ktory ma obzvlast v laske nema od vtedy co som chcel ist cez prax na skusobnu jazdu s princkou..ak by si chcel tak mi z depa pozicali cd so schemami 240,263,363..cize ak by si nieco potreboval tak poslem..takze bohuzial az do buduceho tyzdna asi budes slintat..
ten chladiaci system...hadam ze si uz videl klasicke vykonove tyraky...tie s takymi dierami po bokoch...hadicky sa upevnuju na to..z tyristory to ide na nejake take mensie chladiace teleso..a z toho potom do diod...samozrejme je tam aj cerpadlo...mal som moznost studovat aj skrinu s kotvovym menicom..mnaaaaam
...fakticky to uz musim najblizsie pofotit..inu dnes som debatoval s elektronikmi ze co sa vlastne kazi na masinach najcastejsie...na 263 hadicky chladiaceho,na 350 stykace,no a 240 kazia chlapci z vychodneho
ten chladiaci system...hadam ze si uz videl klasicke vykonove tyraky...tie s takymi dierami po bokoch...hadicky sa upevnuju na to..z tyristory to ide na nejake take mensie chladiace teleso..a z toho potom do diod...samozrejme je tam aj cerpadlo...mal som moznost studovat aj skrinu s kotvovym menicom..mnaaaaam
...fakticky to uz musim najblizsie pofotit..inu dnes som debatoval s elektronikmi ze co sa vlastne kazi na masinach najcastejsie...na 263 hadicky chladiaceho,na 350 stykace,no a 240 kazia chlapci z vychodneho
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187412/
peršing: skúsim sa rozpamätať zo školy...ak si dobre pamätám, tak hodnota napätia u(t) sa rovná násobku indukčnosti a derivácii funkcie prúdu podľa času, teda vzorec by mal byť u(t) = L . di(t)/dt. Ako o derivácii známe, je to vlastne hľadanie dotyčnice ku krivke, teda nastáva vyhladenie výst. napätia voči tvaru prúdu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187405/
240: Ok. Tak zas takto stručne to evidentne nedokážem :D
Nerozumiem, čo označuješ termínom "pulzné trafo".
Taktiež sa nechytám na funkciu hadičky... To je súčasť chladiča alebo jak?
Ale ak to pôjdeš fakt cvaknúť... Nescem byť nevďačný a zožrať pomocne podanú ruku (aj s topánkami a chodníkom), ale foto z útrob 263 je tak tak strašne málo... Vôbec sa nekroť. Mohol by si to tam vyfotiť úplne fšecko :D Aj vnútrajšok skrine s odrušovacími kondenzátormi, vedľa ktorej je AGLko. Plosím. Kroch. Kroch.
Diléma G,K,A u SCR tyristorov by nemala byť tak závažná.
K bude katóda, A anóda a to sa napichne do silnoprúdového obvodu, na výstup príslušného sekundáru. Gčko je riadiaca elektróda. Tá dostáva zapaľovacie impulzy z komparátora. Inak má Princka aj čosi ako koncový zosilovač impulzov?
240.083KN, Tvoja správa ma veľmi, ale _VEĽMI_ potešila
Hneď sa mi lepšie pracuje.
Nerozumiem, čo označuješ termínom "pulzné trafo".
Taktiež sa nechytám na funkciu hadičky... To je súčasť chladiča alebo jak?
Ale ak to pôjdeš fakt cvaknúť... Nescem byť nevďačný a zožrať pomocne podanú ruku (aj s topánkami a chodníkom), ale foto z útrob 263 je tak tak strašne málo... Vôbec sa nekroť. Mohol by si to tam vyfotiť úplne fšecko :D Aj vnútrajšok skrine s odrušovacími kondenzátormi, vedľa ktorej je AGLko. Plosím. Kroch. Kroch.
Diléma G,K,A u SCR tyristorov by nemala byť tak závažná.
K bude katóda, A anóda a to sa napichne do silnoprúdového obvodu, na výstup príslušného sekundáru. Gčko je riadiaca elektróda. Tá dostáva zapaľovacie impulzy z komparátora. Inak má Princka aj čosi ako koncový zosilovač impulzov?
240.083KN, Tvoja správa ma veľmi, ale _VEĽMI_ potešila
Hneď sa mi lepšie pracuje.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187375/
splinterX
diky, zhruba takto som si aj predstavoval tu funkciu tlmivky
Ale vyhol si sa jednej podstatnej otazke ze ci do TM naozaj ide napatie s velkostou strednej hodnoty alebo ten priebeh napatia ktore vstupuje do TM je taky ako je na Tomasovom grafe uplne dole. 
diky, zhruba takto som si aj predstavoval tu funkciu tlmivky
Ale vyhol si sa jednej podstatnej otazke
ze ci do TM naozaj ide napatie s velkostou strednej hodnoty alebo ten priebeh napatia ktore vstupuje do TM je taky ako je na Tomasovom grafe uplne dole.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187349/
peršing: skúsim Ti to vysvetliť tak laicky. Tvar usmerneného signálu sa skladá zo súčtu jednosmernej zložky, základnej harmonickej zložky a vyšších harmonických. Tlmivka je praktická realizácia indukčnosti. Pre indukčnosť platí, že induktívna reaktancia "striedavý el. odpor" je úmerná frekvencii striedavého prúdu. To znamená, že pri danej indukčnosti sa prenášajú rôzne harmonické zložky s rôznym odporom, nižšie frekvencie sa teda prenesú lepšie než vyššie frekvenčné zložky, čím sa vlastne vplzvom vysokého odporu odfiltrujú. Výsledkom je kolísavý prúd jednej polarity, čo je znázornené na Tomášovom grafe celkom dole. Filtračná schpnosť tlmivky závisí od jej vlastnej indukčnosti, čím je vyššia, tým je priebeh vyhladenejší, no na druhej strane má menší výkon, lebo vyhladené vyššie harmonické sa jednoducho "vyparia" ako magn. pole. Pre jednosmernú zložku sa nič nemení, lebo ideálna indukčnosť predstavuje pre jednosmerný prúd skrat
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187301/
no zajtra idem do depa tak asi odfotim komplet vnutro 263..ak nejaka bude..a inak ma tyristor ma v serii chladenia myslim aj diodu..vlastne je to ulozene v stlpcoch tyristory zvlast a diody zvlast..hadicky sa blbo montuju lebo sa lahko zlomia a potom je to vkeli...na pulzne trafa sa napaja G a K alebo G a A tyristora ..uz neviem presne..Asi G a K...inak tam sa to opravovalo vtedy lebo sa tam z dvodu pretrhnutia hadicky znicili niektore tyristory a didoy..tyristory este boli ale diody sa objednavali ..vyroba na objdenvaku..na boku mali dokonca reklamu www.polovodice.cz..6 ks za 100 000 Sk z coho 2 boli vadne...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187126/
splinterX
dobre, tak opytam sa inak
To co vytvori menic na 263 moze ist priamo do TM alebo je v obvode medzi menicom a TM zapojene este nieco co robi tu strednu hodnotu napatia?
Neviem si celkom predstavit, ako by mohli TM pracovat s takto zdeformovanym priebehom napatia , za predpokladu, ze to co vyjde z menica ide rovno do TM, teda pocitam ze tam nejaka ta tlmivka bude, ale ak hovori, ze to len vyhladi, chapem to tak, ze "obrusi hrany" aby neboli prudke skoky v napäti, ale co s tym, ked medzi tym ako ma napatie nejaku nenulovu hodnotu su aj useky s hodnotou nula voltov? To sa pytam, ze ci ta stredna hodnota je len nejaka teoreticka velicina alebo do tych TM realne vstupuje napätie s velkostou strednej hodnoty.
dobre, tak opytam sa inak
To co vytvori menic na 263 moze ist priamo do TM alebo je v obvode medzi menicom a TM zapojene este nieco co robi tu strednu hodnotu napatia?
Neviem si celkom predstavit, ako by mohli TM pracovat s takto zdeformovanym priebehom napatia
, za predpokladu, ze to co vyjde z menica ide rovno do TM, teda pocitam ze tam nejaka ta tlmivka bude, ale ak hovori, ze to len vyhladi, chapem to tak, ze "obrusi hrany" aby neboli prudke skoky v napäti, ale co s tym, ked medzi tym ako ma napatie nejaku nenulovu hodnotu su aj useky s hodnotou nula voltov? To sa pytam, ze ci ta stredna hodnota je len nejaka teoreticka velicina alebo do tych TM realne vstupuje napätie s velkostou strednej hodnoty.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187098/
Peršing: "...inak to co som sa pytal, ci najprv usmerni a az potom nastupuje tyristor alebo opacne som sa pytal ovplyvneny tym, ze som uvazoval s usmernenym napätim konstantnej velkosti (bez toho ze by niekedy dosiahlo nulu) - no uznaj, vypol by sa niekedy tyristor v menici na 263 keby donho islo take napätie? ..."
No šak práve v tom je ten vtip. Taký stav na 263 nemôže nastať, veď nemá JS pulzné meniče.
Na 263 to celé reguluje priamo usmerňovač. Osadený tyristormi.
Inak keď to už spomíname - budem zlý a zblbnem Ťa 210nou, čím zavŕšim dielo skazy. 210 má totiž oddelený regulačný proces od usmerňovacieho.
Tam máš najprv na sekundár napichnutý tyristorový regulátor (schématicky dva antiparalelné tyristory) a tie Ti vstupné striedavé napätie, tj. sinusofku, rozsekajú do striedavých pulzov. A tieto sa nasledne preženú cez klasický neriadený diódový usmerňovač. A ten z tých rozsekaných striedavých impulzov urobí impulzy jednej, jedinej kladnej polarity.
Inak až teraz som pochopil Tvoju otázku. :))
No jasne. Nemôžeš najprv usmerniť a potom ísť sekať tyristorom, lebo to by si tam musel mať JS pulzný menič. A to by si už dostal z toho klasický peršing.
Čiže buď to posekáš najprv a potom usmerníš (210) alebo to budeš rovno usmerňovať a regulovať tyristorovým usmerňovačom (263), čo je komfortnejšie.
Tak. A už som z toho taký pousmerňovaný, že mám chuť si ísť pozrieť porno.
Nabudúce Ti musí odpovedať radšej nejaký profík, čo sa nevyjadruje jak Mongol.
No šak práve v tom je ten vtip. Taký stav na 263 nemôže nastať, veď nemá JS pulzné meniče.
Na 263 to celé reguluje priamo usmerňovač. Osadený tyristormi.
Inak keď to už spomíname - budem zlý a zblbnem Ťa 210nou, čím zavŕšim dielo skazy. 210 má totiž oddelený regulačný proces od usmerňovacieho.
Tam máš najprv na sekundár napichnutý tyristorový regulátor (schématicky dva antiparalelné tyristory) a tie Ti vstupné striedavé napätie, tj. sinusofku, rozsekajú do striedavých pulzov. A tieto sa nasledne preženú cez klasický neriadený diódový usmerňovač. A ten z tých rozsekaných striedavých impulzov urobí impulzy jednej, jedinej kladnej polarity.
Inak až teraz som pochopil Tvoju otázku. :))
No jasne. Nemôžeš najprv usmerniť a potom ísť sekať tyristorom, lebo to by si tam musel mať JS pulzný menič. A to by si už dostal z toho klasický peršing.
Čiže buď to posekáš najprv a potom usmerníš (210) alebo to budeš rovno usmerňovať a regulovať tyristorovým usmerňovačom (263), čo je komfortnejšie.
Tak. A už som z toho taký pousmerňovaný, že mám chuť si ísť pozrieť porno.
Nabudúce Ti musí odpovedať radšej nejaký profík, čo sa nevyjadruje jak Mongol.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/187003/
Matthias
inak to co som sa pytal, ci najprv usmerni a az potom nastupuje tyristor alebo opacne som sa pytal ovplyvneny tym, ze som uvazoval s usmernenym napätim konstantnej velkosti (bez toho ze by niekedy dosiahlo nulu) - no uznaj, vypol by sa niekedy tyristor v menici na 263 keby donho islo take napätie?
inak to co som sa pytal, ci najprv usmerni a az potom nastupuje tyristor alebo opacne som sa pytal ovplyvneny tym, ze som uvazoval s usmernenym napätim konstantnej velkosti (bez toho ze by niekedy dosiahlo nulu) - no uznaj, vypol by sa niekedy tyristor v menici na 263 keby donho islo take napätie?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/186991/
