RegioJet a.s.
Vážna konkurencia železnice?
---
RegioJet a.s. (VKM: RJ) je provozovatel osobní železniční dopravy v České republice, sídlící v Brně. (...) 27. prosince 2010 RegioJet získal devítiletou smlouvu se slovenským ministerstvem dopravy na dotovanou vlakovou dopravu na trati z Bratislavy do Komárna přes Dunajskou Stredu od 4. března 2012.
Viz: RegioJet - Wikipedie
Zbyněk
Co brani tomu, ak je na striedavke vyluka, spojit 1.TK s 2.TK a neprepajat sa na susednu napajacku?
Podľa mňa nič. Ale keď som sa pýtal kamaráta elektrodispečera, radšej to vešajú na susedný úsek, susednú napájačku. Prečo je to pre nich výhodnejšie, netuším, ale prax je taká.
Striedavina nie je zlá, pokiaľ má svoju vlastnú železničnú dvojfázovú VVN sieť, čo sa u 50 Hz nerobí. A dispečerom nadradenej energetickej sústavy zo železnice, čoby najväčšieho tvorcu nesymetrie, šedivejú vlasy.
U 3kV js ani 15 kV, 16,7 Hz tento problém nie je.
Podľa mňa nič. Ale keď som sa pýtal kamaráta elektrodispečera, radšej to vešajú na susedný úsek, susednú napájačku. Prečo je to pre nich výhodnejšie, netuším, ale prax je taká.
Striedavina nie je zlá, pokiaľ má svoju vlastnú železničnú dvojfázovú VVN sieť, čo sa u 50 Hz nerobí. A dispečerom nadradenej energetickej sústavy zo železnice, čoby najväčšieho tvorcu nesymetrie, šedivejú vlasy.
U 3kV js ani 15 kV, 16,7 Hz tento problém nie je.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739679/
362.001:
Pokiaľ je u nás na striedavke napäťová výluka, tak sa "odrezaný" úsek zavesí skrz spínačku na vedľajší napájací úsek.
A v tom je pes zakopany....
Nebolo to vymyslene az tak zle, ale v dobe, ked nebula ziadna elektronika na kolajach. Ani ziadna klima a nic podobne. Iba trafa a odpory.....
Tam to nevadilo, ale holt, doba pokrocila.....
Takze ta striedavina nie je zla, len treba vziat do uvahy moznosti dnesnej doby .
Co brani tomu, ak je na striedavke vyluka, spojit 1.TK s 2.TK a neprepajat sa na susednu napajacku?
Pokiaľ je u nás na striedavke napäťová výluka, tak sa "odrezaný" úsek zavesí skrz spínačku na vedľajší napájací úsek.
A v tom je pes zakopany....
Nebolo to vymyslene az tak zle, ale v dobe, ked nebula ziadna elektronika na kolajach. Ani ziadna klima a nic podobne. Iba trafa a odpory.....
Tam to nevadilo, ale holt, doba pokrocila.....
Takze ta striedavina nie je zla, len treba vziat do uvahy moznosti dnesnej doby .
Co brani tomu, ak je na striedavke vyluka, spojit 1.TK s 2.TK a neprepajat sa na susednu napajacku?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739678/
Ondro, neviem si dosť dobre predstaviť, ako pri napäťovke staničnej koľaje možno jazdiť so zdvihnutým zberačom, teda pokiaľ neuvažujem, že vypnutá je stanica B a ja idem po nesprávnej koľaji zo stanice A až do stanice C.
Charly mi písal do pošty o niečom takom...
Charly mi písal do pošty o niečom takom...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739677/
Ondro, načo chodiť do sveta, keď to vonkoncom nemáme vymyslené zle ani my. Dokonca predpokladám, že to nebudeme mať nejak inak, ako je to v zahraničí, akurát tu sa zohľadňuje každé "čo keby" a preto krosná idú, kde len môžu, pre istotu dolu.
Prvá vec je, čo si predstavuješ pod napäťovou výlukou. Znova len zopakujem, čo som už napísal, napäťové výluky predsa sa nerobia skrz nedokonalosť napájania, ale pre záležitosti iné.
Na jednosmerke môžeš napájať všetko krížom-krážom, prepájať pozdĺžne, priečne.. žiaden problém, akurát teda pri napäťovkách alebo výlukách meniarní sa zhoršujú výkonové a napäťové parametre trakčnej siete. To je jediné mínus toho, rušňovodič musí mať pri týchto mimoriadnostiach ľahšiu ruku.
Na jednokoľajkách sa riešia tzv. obchádzačky, tiež by tam nemal byť problém.
Jednosmerná sústava u nás v podstate nepotrebuje jednu jedinú sťahovačku. Aj tá 1.a 2. koľaj je štandardne priečne prepojená zopnutými staničnými "trojkami", čo si všímam, napäťové rozdiely budú len minimálne. V Česku, kde to je principiálne presne ako u nás, sa už zberače pri jazde "krížom" nesťahujú. Aspoň teda na jednosmerke.
Na striedavke je TT uprostred napájaného úseku, v strede medzi TNS sú spínacie stanice s prestriedaním fáz, pri nich v troleji neutrálne polia na dĺžku min. dvoch rušňov a cez ne pochopitelne vypínačky. Tie musia a budú musieť byť vždy. To je nevýhoda jednofázovej sústavy napájanej z 3f siete oproti jednosmerke.
Pokiaľ vo Francúzsku, Maďarsku a inde nemajú 25 kV trakčnú sieť napájanú z extra (dvojfázovej) VVN linky, alebo pokiaľ nadranedná sústava nepovoľuje výrazne vyššiu nesymetriu (ako tých bežných 2, resp. 1,5%), osobne neverím, žeby sa tam nepotýkali s rovnakým problémom - po určitých km potrebou prestriedania fáz. Tým pádom na rozhraní napájacích úsekov musí byť aj tam vypínačka nutná. LGV - neLGV, fyzika nepustí...
Pokiaľ je u nás na striedavke napäťová výluka, tak sa "odrezaný" úsek zavesí skrz spínačku na vedľajší napájací úsek. Tým pádom je vtedy od miesta odpojenia po spínačku jedna traťová koľaj zavesená na inú fázu ako druhá. A pri jazde so zdvihnutým zberačom krížom, tobôž zberačmi dvoma hrozí šupa odpovedajúca skratu potenciálov o hodnote 35 tisíc voltov.
Preto u nás je aj bude tá striedavka, ktorú preferujeme, oproti jednosmerke z pohľadu kontinuity napájania vždy menej dokonalá, a teda menej friendly k zdrojom vozňov, nehovoriac o tom, že skrz autonómne napájanie úsekov a koncepciu TT takisto nepapá narozdiel od jednosmerky rekuperát...
Prvá vec je, čo si predstavuješ pod napäťovou výlukou. Znova len zopakujem, čo som už napísal, napäťové výluky predsa sa nerobia skrz nedokonalosť napájania, ale pre záležitosti iné.
Na jednosmerke môžeš napájať všetko krížom-krážom, prepájať pozdĺžne, priečne.. žiaden problém, akurát teda pri napäťovkách alebo výlukách meniarní sa zhoršujú výkonové a napäťové parametre trakčnej siete. To je jediné mínus toho, rušňovodič musí mať pri týchto mimoriadnostiach ľahšiu ruku.
Na jednokoľajkách sa riešia tzv. obchádzačky, tiež by tam nemal byť problém.
Jednosmerná sústava u nás v podstate nepotrebuje jednu jedinú sťahovačku. Aj tá 1.a 2. koľaj je štandardne priečne prepojená zopnutými staničnými "trojkami", čo si všímam, napäťové rozdiely budú len minimálne. V Česku, kde to je principiálne presne ako u nás, sa už zberače pri jazde "krížom" nesťahujú. Aspoň teda na jednosmerke.
Na striedavke je TT uprostred napájaného úseku, v strede medzi TNS sú spínacie stanice s prestriedaním fáz, pri nich v troleji neutrálne polia na dĺžku min. dvoch rušňov a cez ne pochopitelne vypínačky. Tie musia a budú musieť byť vždy. To je nevýhoda jednofázovej sústavy napájanej z 3f siete oproti jednosmerke.
Pokiaľ vo Francúzsku, Maďarsku a inde nemajú 25 kV trakčnú sieť napájanú z extra (dvojfázovej) VVN linky, alebo pokiaľ nadranedná sústava nepovoľuje výrazne vyššiu nesymetriu (ako tých bežných 2, resp. 1,5%), osobne neverím, žeby sa tam nepotýkali s rovnakým problémom - po určitých km potrebou prestriedania fáz. Tým pádom na rozhraní napájacích úsekov musí byť aj tam vypínačka nutná. LGV - neLGV, fyzika nepustí...
Pokiaľ je u nás na striedavke napäťová výluka, tak sa "odrezaný" úsek zavesí skrz spínačku na vedľajší napájací úsek. Tým pádom je vtedy od miesta odpojenia po spínačku jedna traťová koľaj zavesená na inú fázu ako druhá. A pri jazde so zdvihnutým zberačom krížom, tobôž zberačmi dvoma hrozí šupa odpovedajúca skratu potenciálov o hodnote 35 tisíc voltov.
Preto u nás je aj bude tá striedavka, ktorú preferujeme, oproti jednosmerke z pohľadu kontinuity napájania vždy menej dokonalá, a teda menej friendly k zdrojom vozňov, nehovoriac o tom, že skrz autonómne napájanie úsekov a koncepciu TT takisto nepapá narozdiel od jednosmerky rekuperát...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739676/
362.001: Popisal som to pochopitelne?
Uz veris, ze je to k koncepcii napajania a inych technologickych postupoch?
Uz veris, ze je to k koncepcii napajania a inych technologickych postupoch?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739672/
362.001: Napäťové výluky predsa sa nerobia skrz nedokonalosť napájania, ale pre záležitosti iné.
Ovsem. Ked sa vsak da vynut iba postihnuty usek, t.j. jedna kolaj medzistanicne, v stanici iba postihnuta skupina kolaji, je mozne prejst z jednej tratovej kolaje na druhu, ci v ramci stanice prejst cez opacnu skupinu kolaji bez stahovacky.
Specialita napajaciek u OBB je aj v tom, pokial je vyvod v revizii, existuje specialny vyvod, ktory sa da prepojit namiesto ktorehokolvek ineho vyvodu bez toho, aby bolo nutne odpojit tratovu kolaj.....
Dokonca (kedze pravo daco vypinat a zapinat nemam, pokial tak necini program v mnou ozivovanych zariadeniach v ramci testovania), je mozne vsetky tieto konfiguracie nastavovat bez nutnosti prerusit napajanie trolej. vedenia.
Urcite je to troche drahsia technologia, ale na druhej strane je tak flexibilna, ze napatova vyluka s priprahom dieselovej masiny je naozaj extremnost.
Dost dobre si viem predstavit, ked lahla 110kV siet SBB, ze vlaky zostali uviaznute aj z toho titulu, ze SBB nema tratove dieselove masiny vobec....
Ale to je uz kapitalny extrem.
Ovsem. Ked sa vsak da vynut iba postihnuty usek, t.j. jedna kolaj medzistanicne, v stanici iba postihnuta skupina kolaji, je mozne prejst z jednej tratovej kolaje na druhu, ci v ramci stanice prejst cez opacnu skupinu kolaji bez stahovacky.
Specialita napajaciek u OBB je aj v tom, pokial je vyvod v revizii, existuje specialny vyvod, ktory sa da prepojit namiesto ktorehokolvek ineho vyvodu bez toho, aby bolo nutne odpojit tratovu kolaj.....
Dokonca (kedze pravo daco vypinat a zapinat nemam, pokial tak necini program v mnou ozivovanych zariadeniach v ramci testovania), je mozne vsetky tieto konfiguracie nastavovat bez nutnosti prerusit napajanie trolej. vedenia.
Urcite je to troche drahsia technologia, ale na druhej strane je tak flexibilna, ze napatova vyluka s priprahom dieselovej masiny je naozaj extremnost.
Dost dobre si viem predstavit, ked lahla 110kV siet SBB, ze vlaky zostali uviaznute aj z toho titulu, ze SBB nema tratove dieselove masiny vobec....
Ale to je uz kapitalny extrem.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739671/
Zhrniem v kocke:
Ak by to bolo spravene tak ako u tych spolocnosti, ktore uz 100 rokov jednofazovu sustavu pouzivaju, tak by bola nutna vypinacka len v mieste, kde je zmena fazy, co je raz za cca 50km. ( A mozno aj viac...)
Stahovacky, pokial som si vsimol, maju v mieste deleni medzi napajackami, ale len niekde, kde hrozi, ze by doslo k rozpadu siete 110kV 16,7Hz. Vtedy je tam zapnute svetelne navestidlo "stiahni zberac".
Mozna pricina, ze 1.TK a 2.TK nemozu byt spojene paralelne vidim v koncepte napajacky - asi tie trafa nepracuju paralelne do jednej zbernice, z ktorej sa napajaju jednotlive vyvody. Druhou pricinou mozu byt ochrany, ktore nedokazu chranit oba vyvody napajajuce 1. a 2.TK v pripade paralelneho spojenia.
Ale oba pripady su riesitelne a odstranitelne.
Ak by to bolo spravene tak ako u tych spolocnosti, ktore uz 100 rokov jednofazovu sustavu pouzivaju, tak by bola nutna vypinacka len v mieste, kde je zmena fazy, co je raz za cca 50km. ( A mozno aj viac...)
Stahovacky, pokial som si vsimol, maju v mieste deleni medzi napajackami, ale len niekde, kde hrozi, ze by doslo k rozpadu siete 110kV 16,7Hz. Vtedy je tam zapnute svetelne navestidlo "stiahni zberac".
Mozna pricina, ze 1.TK a 2.TK nemozu byt spojene paralelne vidim v koncepte napajacky - asi tie trafa nepracuju paralelne do jednej zbernice, z ktorej sa napajaju jednotlive vyvody. Druhou pricinou mozu byt ochrany, ktore nedokazu chranit oba vyvody napajajuce 1. a 2.TK v pripade paralelneho spojenia.
Ale oba pripady su riesitelne a odstranitelne.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739666/
362.001:
Prestriedanie faz je vec na vypinacky o tom netreba diskutovat.
Kedze zel. spravy pouzivajuce 15kV 16,7Hz maju za beznych prevadzkovych okolnosti vzdy oba troleje (1.TK, 2.TK) trvalo spojene v kazdej stanici cez prislusne odpojovace a vyvody z napajacky nie su natvrdo pripojene k tratovej kolaji, ale opat cez pole odpojovacov, ktorymi dokazu vypnut len vylucenu kolaj (medzistanicne, v stanici zvycajne 1. a 2. kolaj extra, parnu a neparnu skupinu (mimo 1. a 2. TK) extra), napatova vyluka je takmer bezpredmentna.
Tym, ze su 1. a 2. TK trvalo spojene, rozdiel napatia je zanedbatelny a delice chranit netreba.
U jednokolajnej trate trolejove vedenie pre 2.TK nahradza paralelne vzdusne vedenie, ktore je v kazdej stanici zapojene do pola odpojovacov tak, akoby to bola realne 2.TK.
No a aby to bolo dokonale, v pripade nutnosti sa da to pole odpojovacov zapojit tak, ze v pripade rekonstrukcie napajacky sa to da prepojit ako "spojka", alebo sa tam dovezie voz s trafakom na koleckach a ten voz nahradza nejaku dobu celu napajacku. Ak nestaci jeden voz, dovezu 2, maju ich cca 8 na cele Rakusko, koluju od stavby ku stavbe.... Stretavam ich dost casto, dokonca tie iste...
Takze spravit sa to da, ide len o to, pozriet sa inde do sveta.
Apropos, taktiez sa mi nezda, ze by francuzske zeleznice mali caste stahovacky.
To by im asi tie ich TGV a teraz aj nemecke ICE bez ujmy neprezili.
Na LGV k tomu este pouzivaju napajanie 2x25kV s autotransformatormi, takze su schopni napajat dlhsi usek bez nutnosti budovat napajacku. Detto tento system pouzivaju Svedi z Kiruny a buduju Svajciari na jednostranne napajanej trati do talianskeho Luino.
Prestriedanie faz je vec na vypinacky o tom netreba diskutovat.
Kedze zel. spravy pouzivajuce 15kV 16,7Hz maju za beznych prevadzkovych okolnosti vzdy oba troleje (1.TK, 2.TK) trvalo spojene v kazdej stanici cez prislusne odpojovace a vyvody z napajacky nie su natvrdo pripojene k tratovej kolaji, ale opat cez pole odpojovacov, ktorymi dokazu vypnut len vylucenu kolaj (medzistanicne, v stanici zvycajne 1. a 2. kolaj extra, parnu a neparnu skupinu (mimo 1. a 2. TK) extra), napatova vyluka je takmer bezpredmentna.
Tym, ze su 1. a 2. TK trvalo spojene, rozdiel napatia je zanedbatelny a delice chranit netreba.
U jednokolajnej trate trolejove vedenie pre 2.TK nahradza paralelne vzdusne vedenie, ktore je v kazdej stanici zapojene do pola odpojovacov tak, akoby to bola realne 2.TK.
No a aby to bolo dokonale, v pripade nutnosti sa da to pole odpojovacov zapojit tak, ze v pripade rekonstrukcie napajacky sa to da prepojit ako "spojka", alebo sa tam dovezie voz s trafakom na koleckach a ten voz nahradza nejaku dobu celu napajacku. Ak nestaci jeden voz, dovezu 2, maju ich cca 8 na cele Rakusko, koluju od stavby ku stavbe.... Stretavam ich dost casto, dokonca tie iste...
Takze spravit sa to da, ide len o to, pozriet sa inde do sveta.
Apropos, taktiez sa mi nezda, ze by francuzske zeleznice mali caste stahovacky.
To by im asi tie ich TGV a teraz aj nemecke ICE bez ujmy neprezili.
Na LGV k tomu este pouzivaju napajanie 2x25kV s autotransformatormi, takze su schopni napajat dlhsi usek bez nutnosti budovat napajacku. Detto tento system pouzivaju Svedi z Kiruny a buduju Svajciari na jednostranne napajanej trati do talianskeho Luino.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739663/
Hlavne jedna nemenovaná sťahovačka pred Ľubochňou tam dlho pije krv...tam sa asi už nezobudí nikto.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739662/
Ondro, ono tie sťahovačky sú viac mýtus ako pravda. Od žiliny trebárs až po Čiernu nad Tisou je, pokiaľ viem "až" jedna meniareň, ktorá má trvalú sťahovačku, ostatné sú svetelné. Väčšina trvalých sťahovačiek na tomto ramene je len skrz nekonečnú stavbu dialnice a privádzačov.
Striedava jednofázová sústava s priemyselnou frekvenciou je vec ina, osobne stále považujem a budem považovať za nešťastie, že sa bude rozširovať na východ. Tá zo sebou prináša nutnosť sťahovačiek/vypínačiek (čo je pre funkciu zdrojov to isté) medzi každými dvoma napájacími úsekmi. Prečo? No lebo dvojfázová nesymetrická záťaž nadradenej sústavy a nutné prestriedanie fáz, Tebe to netreba písať.
Problém, ktorý by som označil za prežitok je povinnosť sťahovať zberač medzi párnou a nepárnou skupoinou koľaji.. ale tak.. čo s tým, keď ŽSR si potrebujú chrániť deliče.
Na jednosmerke tento problém nejak vypuklý nie je a môže byť ľahko odstrániteľný, no na striedavine opäť.. ak dôjde (podľa slov elektrodispečera) k zopnutiu odpojovačov pozdĺžneho delenia, v určitom úseku sa medzi koľajami objaví združené napätie. A toto prepojiť zdvihnutým zberačom by ani nebolo moc pekné.
Inak prečo myslíš, že Rakúšania majú lepší systém nevyžadujúci nutnosť napäťových výluk? Napäťové výluky predsa sa nerobia skrz nedokonalosť napájania, ale pre záležitosti iné.
janek74: Nejaký nezávislý úrad by sa k týmto údajom dopracovať mohol.. občan, pokiaľ má pochobnosti o tom, ako ZSSK nakladá s verejnými financiami a obrátil by sa na príslušné orgány, kto vie.. Jančura sa nemusí spovedať nikomu, ale minimálne je to od neho bezcharakterné, lebo on je ten, čo napadol cenu vozňov ZSSK, svoje označil za lepšie.. atď.
Takže Jančura je ten, kto by mal hodiť rukavicu do ringu, keď sa hrá na pána transparentného. Nech dokáže on, že má lepšie vozne za nižšiu cenu. To "lepšie" v sebe priamo zahŕňa podrobný popis komponentov.
Striedava jednofázová sústava s priemyselnou frekvenciou je vec ina, osobne stále považujem a budem považovať za nešťastie, že sa bude rozširovať na východ. Tá zo sebou prináša nutnosť sťahovačiek/vypínačiek (čo je pre funkciu zdrojov to isté) medzi každými dvoma napájacími úsekmi. Prečo? No lebo dvojfázová nesymetrická záťaž nadradenej sústavy a nutné prestriedanie fáz, Tebe to netreba písať.
Problém, ktorý by som označil za prežitok je povinnosť sťahovať zberač medzi párnou a nepárnou skupoinou koľaji.. ale tak.. čo s tým, keď ŽSR si potrebujú chrániť deliče.
Na jednosmerke tento problém nejak vypuklý nie je a môže byť ľahko odstrániteľný, no na striedavine opäť.. ak dôjde (podľa slov elektrodispečera) k zopnutiu odpojovačov pozdĺžneho delenia, v určitom úseku sa medzi koľajami objaví združené napätie. A toto prepojiť zdvihnutým zberačom by ani nebolo moc pekné.
Inak prečo myslíš, že Rakúšania majú lepší systém nevyžadujúci nutnosť napäťových výluk? Napäťové výluky predsa sa nerobia skrz nedokonalosť napájania, ale pre záležitosti iné.
janek74: Nejaký nezávislý úrad by sa k týmto údajom dopracovať mohol.. občan, pokiaľ má pochobnosti o tom, ako ZSSK nakladá s verejnými financiami a obrátil by sa na príslušné orgány, kto vie.. Jančura sa nemusí spovedať nikomu, ale minimálne je to od neho bezcharakterné, lebo on je ten, čo napadol cenu vozňov ZSSK, svoje označil za lepšie.. atď.
Takže Jančura je ten, kto by mal hodiť rukavicu do ringu, keď sa hrá na pána transparentného. Nech dokáže on, že má lepšie vozne za nižšiu cenu. To "lepšie" v sebe priamo zahŕňa podrobný popis komponentov.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739649/
janek74:
Velice pochybuji ze je mozné od ZSSK dostat "podrobný cenový rozpis jednotlivých položiek a komponentov vrátane použitého materiálu, či výrobcu" objednávaných vozu, tak jak by to jeden z místních expertu pozadoval po RegioJetu. Ale nekdo se klidne muze pokusit takovou informaci od ZSSK získat. RegioJet samozrejme není povinen takovou informaci zverejnovat. Nelze ovsem vyloucit, ze podobné informace dodá nejaký bývalý zamestnanec.
Velice pochybuji ze je mozné od ZSSK dostat "podrobný cenový rozpis jednotlivých položiek a komponentov vrátane použitého materiálu, či výrobcu" objednávaných vozu, tak jak by to jeden z místních expertu pozadoval po RegioJetu. Ale nekdo se klidne muze pokusit takovou informaci od ZSSK získat. RegioJet samozrejme není povinen takovou informaci zverejnovat. Nelze ovsem vyloucit, ze podobné informace dodá nejaký bývalý zamestnanec.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739643/
Niekde tu zapadla informacia o tom, ze vozy ex-OBB maju problem s nasimi stahovackami...
Zial, ziadnej klimatizacii (ani nicomu elektronickemu) sa tie nase stahovacky nebudu pacit.
Vo svojej ex-domovine existuju stahovacky vynimocne a prud sa vypina obcas.
Je to dane sposobom napajania trati, kde CSD zaspali dobu a ZSR predlzuje agoniu. Neviem, ci je to setrenim a nedomyslanim, alebo iba neschopnostou pochopit, ze sa to da inak, lepsie, bez casteho vypinania a stahovaciek.
V tomto je podla mojich informacii SZDC na tom lepsie.
Ked som raz tvrdil, ze caste stahovacky su blbost a da sa to vyriesit inak,
bol som vyhlaseny za blbeho, vsak predpisy a neviem este, ake dovody.
Kedze som sa nedopatral k nikomu, kto by mi fundovane dokazal napajacky ZSR popisat, mozem sa len domnievat, kde je asi zakopany pes...
"Ked som kamaratovi, co jazdi u CD kreslil principialne, ako je napajane trolejove vedenie u OBB, zrazu z neho vyletelo, ze konecne chape, preco OBB takmer nepoznaju napatove vyluky....
Ocakaval by som, ze zodpovedni u ZSR by mali jazdit po svete a zbierat skusenosti, kde to ako funguje, aby sa to lepsie u nas presadilo a nie to zastarale zakonzervovalo...
Sorry za off topic....
Ale RJ, LEO i ZSSK budu mat s vypinackami a stahovackami zial problemy uplne rovnake...
Zial, ziadnej klimatizacii (ani nicomu elektronickemu) sa tie nase stahovacky nebudu pacit.
Vo svojej ex-domovine existuju stahovacky vynimocne a prud sa vypina obcas.
Je to dane sposobom napajania trati, kde CSD zaspali dobu a ZSR predlzuje agoniu. Neviem, ci je to setrenim a nedomyslanim, alebo iba neschopnostou pochopit, ze sa to da inak, lepsie, bez casteho vypinania a stahovaciek.
V tomto je podla mojich informacii SZDC na tom lepsie.
Ked som raz tvrdil, ze caste stahovacky su blbost a da sa to vyriesit inak,
bol som vyhlaseny za blbeho, vsak predpisy a neviem este, ake dovody.
Kedze som sa nedopatral k nikomu, kto by mi fundovane dokazal napajacky ZSR popisat, mozem sa len domnievat, kde je asi zakopany pes...
"Ked som kamaratovi, co jazdi u CD kreslil principialne, ako je napajane trolejove vedenie u OBB, zrazu z neho vyletelo, ze konecne chape, preco OBB takmer nepoznaju napatove vyluky....
Ocakaval by som, ze zodpovedni u ZSR by mali jazdit po svete a zbierat skusenosti, kde to ako funguje, aby sa to lepsie u nas presadilo a nie to zastarale zakonzervovalo...
Sorry za off topic....
Ale RJ, LEO i ZSSK budu mat s vypinackami a stahovackami zial problemy uplne rovnake...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739642/
Gilgit:
Neušla mi otázka o cene a položkách pri výrobe vozidiel.
Ja, ako občan SVK v prípade verejnej a.s., alebo súťaži so štátnou účasťou mám právo sa pýtať. Či odpoveď dostanem? Hm.
V 1.rade sú to ZSSK. Tie mi asi dajú cenu za kus bez rozpisu.
Po 2. či ŽOS Vrútky a.s. alebo ŽOS Trnava a.s., to nie som si istý...aj keď štátna zakázka.
Do 3. väčšina komponentov, čo sa týka ceny, sa dá zistiť, ale pri poskladanom výrobku, hm, tam je aj viac tých faktorov.
Či od SGP zoberiem 1 pár podvozkov, alebo 5+20 párov v 1.vlne + opcia.
Napr. veľmi sa mi páčil husársky ťah ČD na Viaggio Comfort - tu by som nevŕtal, lebo cena bola fakt výborná. Len zase sa mi natíska otázka, prečo ZSSK nesleduje aj iné nástenky, ako SVK.
A najväčšou fackou pre oboch kohútov by boli vyhraté súťaže ČD na sieti ŽSR...:-))))
Neušla mi otázka o cene a položkách pri výrobe vozidiel.
Ja, ako občan SVK v prípade verejnej a.s., alebo súťaži so štátnou účasťou mám právo sa pýtať. Či odpoveď dostanem? Hm.
V 1.rade sú to ZSSK. Tie mi asi dajú cenu za kus bez rozpisu.
Po 2. či ŽOS Vrútky a.s. alebo ŽOS Trnava a.s., to nie som si istý...aj keď štátna zakázka.
Do 3. väčšina komponentov, čo sa týka ceny, sa dá zistiť, ale pri poskladanom výrobku, hm, tam je aj viac tých faktorov.
Či od SGP zoberiem 1 pár podvozkov, alebo 5+20 párov v 1.vlne + opcia.
Napr. veľmi sa mi páčil husársky ťah ČD na Viaggio Comfort - tu by som nevŕtal, lebo cena bola fakt výborná. Len zase sa mi natíska otázka, prečo ZSSK nesleduje aj iné nástenky, ako SVK.
A najväčšou fackou pre oboch kohútov by boli vyhraté súťaže ČD na sieti ŽSR...:-))))
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739639/
pisat cez dotykac na mobile ide dost tazko tak preto preklepy
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739624/
hm ono rj okual by malo na trati 131 konkureta tak ako to bude na trase ba - ke tak by ludia z toho mali viac. priame zadanie zavana niecim. viem si predstavit desira a 861 ako pendluju medzi ba a komarnom v hodinovom takte po sebe
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739623/
Ale povedlo,ďakujem za opoveď ,puzzle je poskladané. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739621/
01058:
Výborne. Krásne jsi mi nahrál. Rád odpovím, jen at mi nikdo nevycítá plevelení diskuse. Odpovídám na "inteligentní" dotazy:
Mohu se dotázat jaký význam má tato veta? Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky. Napísal ten co nepomlouvá ...
Nevím jak dalece se orientujes v ukrajinské politice a pochybuji ze tak jako já. Není tady místo na nejaké dlouhé texty. Takze slova "Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky" nejsou zádná pomluva. Pan Porosenko, který se jak známo stal prezidentem Ukrajiny jako nástupce prezidenta Janukovyce (po mezihre Turcinova do voleb) nenechá na "zlém diktátorovi" Janukovycovi" suchou nitku. Nejak mu pritom nevadí ze slouzil pod Janukovycem jako ministr. Dále: Nedávno byly na Ukrajine parlamentní volby. Porosenko doufal, ze jeho strana vyhraje, ale bohuzel (pro neho) nevyhrála, nebot strana soucasného premiéra Jacenuika získala vic hlasu. Porosenko se ted presto snazí v rámci nadcházejícího procesu tvorení vlády strhnout na sebe co nejvíc moci ruznými ne zcela cistými metodami, nátlakem na Jaceniuka, spoluprací s nove zvolenými poslanci pocházejícími z drivejsí Janukovycovy strany regionu atd., takze ukrajinská média jiz písí ze se chová jako Janukovyc. To jen ve strucnosti.
Ale o autách vie velký kulové inak by sa nepýtal na rozdiel medzi loganom a thaliou. Nuž asi taký ako medzi superbom a passatom.
Tou druhou otázkou jsi prímo kouzelne stoupl na hrábe nebot nechápes ze byla mínena ironicky. O automobilovém prumyslu toho náhodou vim víc nez o vlacích. Co chces vedet? O vývoji puvodního Renaultu Thalia/Symbol z modelu Clio a výrobe pro evropské trhy v tovarne Oyak-Renault v Turecku, o projektu Dacia a o tom jak se vsechno vyvíjelo od Loganu pres Sandero, Duster atd., o výrobe v rumunském Mioveni, výrobe v nekolika dalsích zemích pod znackou Renault, montázi v jedné továrne v Maroku a pozdeji stavbe druhé marocké továrny zcela nové atd. atd.?
Tentokrát se ti to okopávání moc nepovedlo.
Výborne. Krásne jsi mi nahrál. Rád odpovím, jen at mi nikdo nevycítá plevelení diskuse. Odpovídám na "inteligentní" dotazy:
Mohu se dotázat jaký význam má tato veta? Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky. Napísal ten co nepomlouvá ...
Nevím jak dalece se orientujes v ukrajinské politice a pochybuji ze tak jako já. Není tady místo na nejaké dlouhé texty. Takze slova "Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky" nejsou zádná pomluva. Pan Porosenko, který se jak známo stal prezidentem Ukrajiny jako nástupce prezidenta Janukovyce (po mezihre Turcinova do voleb) nenechá na "zlém diktátorovi" Janukovycovi" suchou nitku. Nejak mu pritom nevadí ze slouzil pod Janukovycem jako ministr. Dále: Nedávno byly na Ukrajine parlamentní volby. Porosenko doufal, ze jeho strana vyhraje, ale bohuzel (pro neho) nevyhrála, nebot strana soucasného premiéra Jacenuika získala vic hlasu. Porosenko se ted presto snazí v rámci nadcházejícího procesu tvorení vlády strhnout na sebe co nejvíc moci ruznými ne zcela cistými metodami, nátlakem na Jaceniuka, spoluprací s nove zvolenými poslanci pocházejícími z drivejsí Janukovycovy strany regionu atd., takze ukrajinská média jiz písí ze se chová jako Janukovyc. To jen ve strucnosti.
Ale o autách vie velký kulové inak by sa nepýtal na rozdiel medzi loganom a thaliou. Nuž asi taký ako medzi superbom a passatom.
Tou druhou otázkou jsi prímo kouzelne stoupl na hrábe nebot nechápes ze byla mínena ironicky. O automobilovém prumyslu toho náhodou vim víc nez o vlacích. Co chces vedet? O vývoji puvodního Renaultu Thalia/Symbol z modelu Clio a výrobe pro evropské trhy v tovarne Oyak-Renault v Turecku, o projektu Dacia a o tom jak se vsechno vyvíjelo od Loganu pres Sandero, Duster atd., o výrobe v rumunském Mioveni, výrobe v nekolika dalsích zemích pod znackou Renault, montázi v jedné továrne v Maroku a pozdeji stavbe druhé marocké továrny zcela nové atd. atd.?
Tentokrát se ti to okopávání moc nepovedlo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739619/
Mohu se dotázat jaký význam má tato veta?
Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky.
Napísal ten co nepomlouvá ...
Pokud to byla reakce na me, tak o ukrajinské politice toho trochu vím.
Ale o autách vie velký kulové inak by sa nepýtal na rozdiel medzi loganom a thaliou.
Nuž asi taký ako medzi superbom a passatom
Porosenko je predevsím moci chtivý podrazák jako z cítanky.
Napísal ten co nepomlouvá ...
Pokud to byla reakce na me, tak o ukrajinské politice toho trochu vím.
Ale o autách vie velký kulové inak by sa nepýtal na rozdiel medzi loganom a thaliou.
Nuž asi taký ako medzi superbom a passatom
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739618/
...porovnať SVK a CHN, hmm...
Väčšinou vídam snahu výrobcov zabezpečovať aj pozáručný servis a údržbu. V prípade Astra to môže byť akékoľvek konzorcium za účelom údržby a opráv vytvorené Astrou a slovenskou firmou. Ak to majú byť ŽOS Vrútky, nech...
Nevylučujem ani možnosť ASTRA - ZSSKC, je to vec dohody výrobca - zákazník.
(tu podotknem,že neviem, kde si necháva ZSSK udržovať svoj park)
Tak, ako ste naznačili, čo najväčšia zhoda komponentov na výrobu vozidiel zabezpečí, aby výrobca - neskôr opravca, mohli mať menej diferencované skladové položky a navyše urýchli schvalovací proces...
Však na čom fičíme dnes? - SGP, Liebherr, IFE, Borcad, Bonatrans, Evac, MAN, Knorr, Mirel...atď.
Väčšinou vídam snahu výrobcov zabezpečovať aj pozáručný servis a údržbu. V prípade Astra to môže byť akékoľvek konzorcium za účelom údržby a opráv vytvorené Astrou a slovenskou firmou. Ak to majú byť ŽOS Vrútky, nech...
Nevylučujem ani možnosť ASTRA - ZSSKC, je to vec dohody výrobca - zákazník.
(tu podotknem,že neviem, kde si necháva ZSSK udržovať svoj park)
Tak, ako ste naznačili, čo najväčšia zhoda komponentov na výrobu vozidiel zabezpečí, aby výrobca - neskôr opravca, mohli mať menej diferencované skladové položky a navyše urýchli schvalovací proces...
Však na čom fičíme dnes? - SGP, Liebherr, IFE, Borcad, Bonatrans, Evac, MAN, Knorr, Mirel...atď.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/739617/
Uff, mas pravdu, troche som prestrelil, jazda so zdvihnutym zberacom medzi 1. TK a 2.TK v pripade napatovej vyluky je mozna v mieste dvojitej kolajovej spojky na trati - tzv. "Uberleitstelle".
T.j. vacsinou na novostavbach.
Inde je to ka, ako pises, tam sa holt, zberac bude musiet stiahnut. Predpokladam, ze to riesia nejakym rozkazom, ale za beznej prevadzku to nerobia. Extra na toto som sa pytal.