Stavba kolajiska a modulov - rady, tipy, triky

Inak neviem ci viete. V dopravnom muzeu v BA je v takom starom modrom vagone modelove kolajisko, celkom vydarene, spravovali to nejaky dvaja chalani, tak ma napadlo, nebol to niekto z vlaky.net?

milos88 - rakovinu nejako inak priamejsie nahodou nechces?

Dnes som bol na GP Zvolen a cestou domou som si chcel zobrať štrk z kopy hlušiny bauxitu v Hliníku nad hronom ale ked som prisiel tak som zistil že by som musel najkôr prejst cek "kyselinový potok" škoda bol by z toho pekný štrk

Re gianny: Skaly sa daju robit rozne...Doplnim mikinka, ze na nosnu kostru (napr. sololit) budes lepit pokrcene noviny namocene v zriedenom duvilaxe.Na tieto noviny potom natiahnes sadru (sadrovy obvaz). Dobre to vyzera aj z pokrceneho toaletneho papiera (je makky,lahko nasiakne lepidlom).Alebo na sololit nalepis polystyren a do neho budes vyrezavat.Sposobov je vela, lepsie bude, ked sa osobne s nejakym modelarom porozpravas. Odkial si??

Ešte na doplnenie: nevýhodou použitia papiera je to, že nedokážeš dobre stvárniť ostré hrany skál, čo pri sadre nemáš problém.

to gianny: Skaly sa dajú robit viacerými sposobmi. Závisí to od zvyklostí modelára.
Ja som skúšal viacero spôsobov:
1. Vymodelovať penový PS a potom naň ako imitáciu skaly použiť mierne pokrčený výkres okolo 180-200 mg/m2. Farbenie tak, že som nechal mierne vyschnúť rôzne odtiene sivej a potom som rozstrapkaným štetcom túto polosuchú farbu nanášal normálnym malovaním "hore-dole". Kedže sa polosuchá farba nerozteká a horšie nanáša, má to dva efekty: jeden je negatívny, lebo musíš riadne natierať, druhý je pozitívny, lebo jednotlivé odtiene sú nanášané po vláknach štetca a tak výsledný dojem je celkom slušný mix sivých odtieňov vo forme skaly (podľa toho, ako tlačíš na štetec). Natiera sa buď zvislo alebo vodorovne (podľa modelu skaly).
2. Lepší spôsob sa mi zdá kostra (buď z pletiva alebo z PS) a na ňu nanesená 1-4 cm vrstva sadry (môžeš hodiť aj nejaké prímesy, napríklad drobné kamienky alebo piesok, rovnako ešte tekutú sadru môžeš zmiešať so základovou sivou farbou). Necháš vytvrdnúť a potom sa už len dlátkom, nožíkmi, ... hráš s vydlabávaním skaly. A keďže sadra je dalo by sa povedať "kamenného pôvodu", vyzerá to veľmi realisticky a môžeš krásne stvárniť aj skalné detailíky.
3. Ale videl som už aj skalu robenú z reálnej skaly nalepenej na PS (ale nedá sa použiť na rozsiahlejšie plochy kôli hmotnosti) - také skaly aj celkom placaté nájdeš najlepšie v kameňolome.

Víkendový tip - tento víkend síce "všetci" smerovali do Blavy na opakovaný zraz historických koľajových vozidiel, my sme však svojích hostí z USA vzali do Čierného Balogu na ČHŽ. Kúsok sme sa zviezli, trochu fotili nové prírastky depa a potom navštívili múzeum ČHŽ, kde je aj maketa, dioráma (?) tratí lesnej železnice od "štartu" v Chvatimechu až po Vydrovo. Na prvykrát som si maketu prezrel len zbežne a urobil pár fotiek. Keď sme sa vrátili kúpiť nejaké upomienkové predmety všimol som si, že model mašinky má aj pohon a opýtal som sa na jazdenie. Odpoveď ma prekvapila - samoobsluha s digitálnou prevádzkou ! Nuž som to oproboval a prebehol sa po celej trati a ponúkam zopár postrehov - v originále 760mm úzkorozchodka je postavená na koľajive N (zrejme PECO). Napriek kritike niektorých puristov je hustota pražcov aj riedšia ako na obnovených tratiach. Výhybky posadené v teréne a zarastené trávou pri normálnom ľudskom pohľade sedia tiež a sú aj vysoko spoľahlivé. Pri jazde jedným smerom lokomotíva vozne pred sebou sunie a nie sú s tým problémy. Veľmi solídne jazdi aj model motorovej lokomotívky (pravdepodobne domácky). Vozidielko je vybavené patrne obyčajným dekodérom a ovláda sa jednoduchou Roco myšou, no jazdí to veľmi spoľahlivo. Teda kto ste nemali možnost siahnúť si na digitál, máte šancu a to dokonca v mini mašinke a na úzkych. Veľa som toho na úzkych jazdiť nevidel, ale toto bolo najlepšie a hlavne to jazdilo a plynule, čiže nešlo len o pokusy o jazdu.

Nuž rady som dal síce písomnou formou, ale bolo to počas diskusie na chate VLAKYNET.

Presne, napr. 10.8. a 11.8. sú popisy ako na terén. Tiež foto je z modulov, ale postup je univerzalny - drevená kostra s roštom, vytýčenie trate a krajina s penového polystyrény, resp. styloduru (tuhšia odnož) a posypy vrátane rôznych techník úpravy povrchu z penovej hmoty. Polepenie papierom, jemný poter sádrou a latexom, poter balakrylom, atď. Drevená kostra sa impregnuje fermežou (doporučujem za seba). Foto opakovať zmysel nemá, opäť pri sp§tnom pohľade tuná je kopec fotiek ako na múry, mosty, tunelové portále, domky a pod.

igi:Ak je tá rada v písonej forme, sem s ňou... , zíde sa aj ostatným...

Ani som sa nenazdal a už aj na http://railweb.acs.sk je popis stavby krajiny, síce na moduly, ale krajina ko krajina


jki

Už sa stalo, Giannymu som poradil. Ale štúdium materiálov a pracovných postupov i tak nesmie vynechať.

gianny:
>mohol by mi niekto poradit ....
Mohol. Ale asi neporadí. Keby som to teraz začal písať tak asi o 3 roky by som to dopísal
Tadiaľto cesta nevedie. Na webe je toho popísané viac než dosť, vrátane tejto konfery. Napíš do googlu "stavba krajiny"a vypadne ti 42000 odkazov. (našťastie nie všetky sú o stavbe krajiny v žm). Ale hneď pár prvých je od V. Vacka, špičkového modelára a dobrého autora podrobných popisov. Ak máš vážnby záujem mám aj CD s videom ako stavať krajinu. Naštuduj si z webu čo sa dá, a o 3 mesiace sa opýtaj na nejaký detail, určite ti nieto rád odpovie...
Asi som ťa nepotešil...

jki

takto to dopadne pri peclivom riadeni kolajiska

To zmar
"Ještě reakce na diskusi o vhodných motorech pro digi: Samotné změření zkratového proudu nemusí stačit. Některé starší motory dělají špičky napětí. To se ampérmetrem nezjistí. A přesto to dokáže odpálit dekodér bez ohledu na to, jestli má nebo nemá ochranu proti zkratu."

Za 5 rokov som nezažil, aby mi odišiel lokodekodér, keď som ho mal správne nadimenzovaný podľa nameraných hodnôt. On mi vlastne odišiel len jeden Lenz, ale aj ten som vyreklamoval. Vymenili ho aj s ospravedlňujúcim listom. Odišiel v BR 52. Normalne sa s vlastnými modelmi pohypujem na 1/4 - 1/3 prúdového zaťaženia, ktoré výrobca stanovuje pre DC režim. V impulznom režime dekodér znesie ďaleko viac. Jedine Lenz ide do rizika, nepoužíva ochrany a u mikrodekodérov má koncové obvody obvykle do 350mA DC. Ako prvé merania som som robil testy na vhodnosť motora pre DCC režim, pričom som meral aj ohrev motora. Aj to som zhrnul do tabuliek na webe. Jednoducho nemá zmysel niečo lámať cez koleno. Z pre mňa aktuálnych starších motorov sú motory Zeuke a staršie PIKO pre DCC nevhodné a tým je povedané všetko. Niektorí výrobcovia sa istia aj vymenovaním výrobcov, ktorých modely považujú za bezpečne digitalizovateľné - BTTB ani Zeuke tam nefigurujú ...

mám pár ďalších argumentov pre moduly
- na rozdiel od domáceho pevného koľajiska, je otázka financií trošku jednoduchšia. ono je to predsa len menšia plocha a zhltne menej peňazí. a dá sa hlavne budovať postupne, teda spravím jeden modul, ak chcem viac spravím ďalší modul.
- zaujímavou otázkou môže byť koľko toho človek najazdí v roku. pevné domáce koľajisko považujem za dosť zväzujúce a z človeka sa stáva otrok tohoto koľajiska. skúste si položiť otázku, koľko času venujete stavbe a údržbe koľajiska a koľko reálnemu jazdeniu, dla možnosti podľa grafikonu? počas stretnutia s modulmi, je layout vždy iný, grafikon tiež, človek si môže zajazdiť do zblbnutia a to niekoľkokrát do roka. stačí len na takéto stretnutie prísť.
- ako veľkú prednosť modulov vidím vo veľkeja variabilite, ako som už nazanačil vyššie. ten layout môže byť vždy skutočne iný a ešte sa nám nestalo, aby sme jazdili dva rovnaké layouty.
- výhodou stretnutia je samozrejme aj to, že sa človek stretne s ľuďmi podobného zamerania a je dostatok priestoru na výmenu skúseností
- samotné železničné modelárstvo je popretkávané rôznymi oblasťami a profesiami, ktoré človek musí zvládnuť. doma s pevným koľajisko je na to všetko človek sám. niekoho baví stavať krajinku, niekoho zase vozidlá a iný sa rád vŕta v elektronike. pri moduloch sa môže "špecializovať" na oblasť, ktorá je mu najbližšia

Už to tu vlastně zmínil Igi. Kdo chce dnes dělat solidní kolejiště v HO, jde do modulů. Doma si udělá pár modulů, aby měl kde posunovat. A když si chce zajezdit pořádně, tak se vyřádí na některé akci, kde se takových lidí sejde víc a pronajmou si na víkend sál nebo tělocvičnu. Tomu se žádný domácí vlakodrom nemůže vyrovnat.
<p>
Ještě k přehledu výhod a nevýhod různých velikostí: Ve velikosti TT je možné kolejivo montovat z profilů. Potom není žádné omezení na velikost kolejnic. Ale je s tím samozřejmě víc práce. A ve velikosti N se také dá modelovat poměrně dost věrně. Zmíněné obrovské okolky jsou už hodně zastaralé a jsou k vidění na historických modelech Piko. Ostatní výrobci už v té době používali okolky o hodně menší, které vizuálně neruší.
<p>
Ještě reakce na diskusi o vhodných motorech pro digi: Samotné změření zkratového proudu nemusí stačit. Některé starší motory dělají špičky napětí. To se ampérmetrem nezjistí. A přesto to dokáže odpálit dekodér bez ohledu na to, jestli má nebo nemá ochranu proti zkratu.

Presne tak ako poznamenal NNN, ide o klasické vlakodromy. Tých sme si užili za "socíku". I nákresov všelijakých obludných koľajísk je z tej doby kopa. Železničné modelárstvo našťastie odvtedy urobilo poriadny krok dopredu a tak sa dnes stretávame s koľajiskami, kde sa jazdí odniekaľ-niekam, nie stále dookola. Najnovším trendom je stavba modulového koľajiska, kde sa konečne dá nasimulovať modelová prevádzka podľa tej skutočnej.

záverečné

záverečné

záverečné