Stavba kolajiska a modulov - rady, tipy, triky

Iné budovy komlexu a celkový pohľad.

Z nudy som si postavil model trnavského cukrovaru vo veľkosti TT. Rozmery sú pomerané podľa skutočnosti, model hlavnej budovy je upravený na rozumnú veľkosť pre TT, inak by mala cez meter.

81-71 - Na http://diskuze.modely.biz/index.php?sid=8a440fb521fe0d404e40712ff7c6d9ed je popísane x postupov. Len treba pohľadať v relatívnej zmäti príspevkov. Najideálnejšie by bolo si kúpiť nejakú modelársku príručku. Bohužiaľ sú väčšinou v Nemčine. No a potom sú tú x milión videí na toto téma na trubke. V nemčine, angličtine až aj v Japončine. Také klasické sú od Nocha https://www.youtube.com/watch?v=zBVXiMiXyZY&t=5s alebo napr. https://www.youtube.com/watch?v=k91eE-Gjw5w. No a potom zahraničné modelárske stránky ako napr. https://stummiforum.de. No a potom je tu nepreberné množstvo webov modelárov. Klasika je napr. http://houmrovyvlaky.bluehost.cz . Na počiatočné štúdium by ti to mohlo stačiť.

Fíha, ejha o tom už bolo riadne veľa popísané. Je to tak rozsiahla téma, že popísať postup by bolo najmenej na dve strany tohto fóra. Doporučujem hľadať lepšie na tomto, ale aj na iných fórach, alebo vo videonávodoch, ktorých je na internete poriadne veľa. Na tvorbu podložia, pokládku koľajníc, fixáciu koľajníc a ich následné štrkovanie a patinovanie je viacero spôsobov. Všetko je len a len na skúšaní. Samozrejme si treba vyskúšať pokládku koľajníc nanečisto. To znamená na kuse polystyrénu vytvoriť podložie napr. z korku, potom na to nalepiť koľajnicu. po vyschnutí ju zaštrkovať a potom zapatinovať. Potom vyčistiť vrch koľajníc a vyskúšať vodivosť. Na lepenie doporučujem použiť disperzné lepidlo a na zakvapkanie štrku riedené disperzné lepidlo s vodou. Naozaj bude najlepšie si poriadne sadnúť k internetu a skúsiť trochu lepšie hľadať. Určite sa tam podrobné návody nachádzajú.

Zdravím Vás. Prosím Vás, poraďte mi vo veci pracovného postupu pri stavaní modelovej trate (H0; 1:87), a to konkrétne, ako postupovať pri aplikácii štrku a trávy, ich lepení a patinovaní koľajníc, prípadne celej trate (aj s podvalmi). Ide o to, aký by mal byť vhodný pracovný postup, ako je to s aplikáciou fixačného laku, prípadne riedeného lepidla (aplikuje sa len selektívne na konkrétne miesta alebo sa robí postrek plošne?). Pozeral som nejaké návody, ale toto konkrétne som nejako nenašiel. Potrebujem vedieť, či sa koľajnice majú prekryť krycou páskou alebo nie, prípadne či sa koľajnice čistia až po dokončení farbenia, patinovania, lepenia, fixovania a pod. Samotná koľajnica by mala byť čistá (kvôli kontaktu), prípadne stačí čistý (napr. bez farby, lepidla) iba jej povrch? (boky môžu byť nafarbené?). Alebo je lepšie, aby vodivé časti koľajnice vôbec neprišli do kontaktu s lakom, lepidlom, farbou, trávou a pod.? Viem, že neexistuje jeden univerzálny návod, ale poteším sa aspoň za nejaký. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem za návod.

V mierke TT mali trochu lepsiu filozofiu (z modelarskeho hladiska), ze dlho pouzivali jednotny motor a mechanicke casti co samozrejme u niektorrych modeloch vyvolal skreslenie mierky. Zato sme mali rovnaku stabilnu kvalitu, lahku opravu par tucet nahradnych dielcov pasovalo do kazdeho modelu. Dnes je hotova kriza, ked musis niektory model opravovat, alebo ako som uz pisal, aby modely mali dokonca normou predpisane jazdne vlastnosti. Dnes radsej minu kopu peniazi na internu elektroniku ( ani to sa im nepodari vzdy), a na detaily, ktore clovek nevie bez ujmu vybrat ani z krabice, alebo sa stratia pri prvom nasadeni ( typicke napr pre Kühn) a jazdne vlastnosti su o nicom. ( dost casto zakladne nepochopenie poziadavok modelárov).
To sa mi plne nezda, ze tvoj panelák sa stratil pri TT masinách lebo len zopar z nich bola vyssia ako mierka ziada (hlavne stare pary), skor masiny boli dlhsie. Vlastnym dost z nich a väcsina celkom dobre pasuje aj k novym modelom, kde uz niet diskusie o dodrzani rozmerov.

Pri niektorych laserovych veciach som mal dojem, ze to ktosi kreslil v inej mierke (1:50 ci podobne) a potom to zmensovali na modelovu velkost, co samozrejme uz ignoruje hrubku materialu a pevnost. Potom vyjdu take neriesitelne paskvili.
Podobne jeden cesky vyrobca robi velmi pekne priehradove konstrukcie, ktore potom treba lepit do tvaru stoziara atd. Avsak plochy tvar nema ziadnu pevnost preto ani lepenie nebude pekne. Keby urobili naraz dve strany, ktore clovek len ohne do praveho uhla material automaticky ziska tuhost a dve take dielce uz vydaju pekny rovny stoziar ci konstrukciu.
Modely Igra z tohto hladiska su domyselnejsie.

...v 80. rokoch som si zo zvedavosti postavil papierový model nášho paneláka v mierke 1:120 v exaktnom prevedení.
Po vložení ''do koľajiska'' tá monumentálna stavba takmer ''zmizla''. Môj smútok vyliečilo poznanie, že nie ja som spravil chybu pri prepočtoch, ale soudruzi z NDR pri vláčikoch BTTB... tak trocha zjednodušili modely kvôli funkčnosti.
Potom tie stavby v ''univerzálnej'' mierke 1:100 boli akosi vhodnejšie k BTTB.

No, tá mierka je problém sám o sebe. Auhagen som až tak nezisťoval, ale Faller a Vollmer sú určite zmenšované. Tam mierka na 100% nie je 1:87, ale skôr tak 1:100, dĺžkové rozmery sú možno ešte viac kompromisné. Napríklad som staval stanicu Neustadt a tam mi po prepočte voči skutočným rozmerom vyšlo skoro 1:120 (dĺžková mierka).
Ono si koniec koncov stačí k tým dverám - ako si písal - priložiť bežnú figúrku a hneď to vidno ...
Laserové sú také zapeklité. Napríklad Stavadlo Brno od Igry som musel na pár miestach dobrúsiť, ale inak sadlo úplne krásne. AWEPE a KB model majú niektoré stavebnice veľmi pekné a presné, ale niektoré sú nie celkom OK (napríklad novinový stánok od KB model : 2-5 milimetrov hore dole - žiadny problém - ešte že mám doma tie farebné kartóny z LIDL - inak to je super vec na doplnky k LASER-cut budovám) - vrelo odporúčam - za pár EUR máte kvantum farieb a netreba tie budovy alebo doplky vôbec natierať).
U niektorých laserových totiž - a stretol som sa s tým aj u leptov - pri kreslení občas niekto zabudne na rozmery (hrúbku) samotného materiálu alebo rezu ...

Plny suhlas a dalsi problem u tychto renomovanych vyrobcov je mierka. Su neuveritelne velke prusery u niektorych modelov, ked cez dvere prejde aj Gulliver, ale cez okno by mu ani hlava nepresla. Okrem tych veci co si spominal - nekvalitne formy a vylisky u najnovsich veci zase prehanaju s niektorymi presnostami ( u laserovych veci) ktore potom kvoli filigranosti nakoniec sa nedaju ani realizovat a stavba modelu sa stane nekonecnym porodom. :D

Samozrejme ak más podklady vo CAD programe tak to ide ( ak si tam neurobil chybu - napr si nezadal min polomer pre Flexikolaj :-) . Ale ked niekto sa pyta na odstupy atd. tak zrejme ani nepocul o nejakom CAD programe pre kolajisko.

Díky za upozornenie :-). K tomu len dva body :
1. Tá vodáreň je tam len tak, kdesi sme to vyhrabali z ''archívu'' tak sa tam na tú chvíľku akosi ocitla :-)
2. Súčasná produkcia Auhagen je oveľa kvalitnejšia ako Vollmer a Faller dokopy. Staval som už viacero budov Auhagen a všetko sedí ako ''riť na šerblíku'', rovnako som staval viacero Faller a Vollmer a priznám sa, je tam dosť nepresností. Treba to často krát brúsiť, dotmeliť, ale aj kvalita výliskov je u Auhagen vyššia. Problém Faller a Vollmer totiž bude jednak už dosť stará konštrukcia samotného modelu (niektoré aj desaťročia) a v neposlednom rade aj ''vyžité'' formy ... Samozrejme, neplatí to pre všetky stavebnice Faller a Vollmer, ale u niektorých som sa slušne natrápil ... :-)

ono je to celkom jednoduché. Vo Wintracku si totiž môžeš vytlačiť oblúk v životnej veľkosti. Tlačí ti to na klasický papier aj A4 s tým, že si dáme tenké linky a okrajové značky. Potom len presne zlepím jednotlivé A4 dokopy (ale dá sa aj tak, že som to minule tlačil v kuse na ploteri u kamoša). Je to práca fakt na pár minút. No, a potom už len presne zakreslím na koľajisko, následne vytlačenú koľaj nalepím na lepenku 2mm, vyrežem šablóny a pokladám koľaje. Ide to ako po masle a je to maximálne presné. Moje praktické skúsenosti sú dokonca také, že je to o dosť presnejšie ako používanie oblúkových koľají - a to z jednoduchého dôvodu. Tieto oblúkové koľaje nemusia byť vždy úplne rovnaké (nemyslím polomer, ale samotné koľajnice - ich dĺžka, umiestnenie na pražcovom poli, ...). Niekedy stačí aj desatina milimetra. A potom - dokáže koľaj spojiť presne v danom polomere? Asi nie, lebo to by si ten spoj musel premeriavať pod mikroskopom.
Praktické skúsenosti - pri prerábke stanice a priľahlých oblúkov na flexi sme sa s flexi na 6 metroch trafili presne na milimeter. Jediný problém bol v tom, že pri pôvodnej - a dovolím si tvrdiť že dôslednej - pokládke klasických oblúkových koľají bol rozdiel na rovnakej dĺžke 4 cm oproti tomu, koľko to malo byť.
A fakt na to stačí aj Wintrack ... :-)

Mikino - na takto vymakané koľajisko by som už použil budovy Wolmer alebo Fahler, nie Auhagen....

Prave pri naznaceni polomeru s flexi kolajmi mozes urobit najväcsie chyby ( ak pracujes bez seriozneho a presneho planu). Nedavno sme museli tiez rozobrat jedno zhlavie, lebo dotycnemu vysli sakramentsky male polomery......preto je dobre mat pri ruke aspon polkruh z fabrickych pevnych oblukoch a s nimi realizovat trasu, ak to sedi mozes ich nahradit flexikolajmi. Opacne to ide len skusenejsim a podla presneho planu... ( v nejakom CAD programe)

My sme všetko prerobili na flexi. A neviem si vynachváliť. Ono, oblúky idú veľmi rýchlo. Stačí si naznačiť začiatok oblúka, určený polomer a koniec, urobiť šablónu a ide to ako po masle ... Samozrejme, je to zdĺhavejšie ako len pospájanie oblúkových koľají, ale výsledok stojí za to. A navyše, môžeš optimalizovať vedenie trate a netrápiť sa s továrenskými polomermi ... :-) Horšie je už samotné zhlavie, tam je to náročnejšia práca .. ale opäť pri troche snahy to stojí za to ...

No, závisí od toho, aké koľajivo 100 použiješ. Setrack alebo Streamline? Lebo majú rozdielnu geometriu výhybiek ... Lebo napríklad SL (92) výhybky 12° majú osovú vzdialenosť cca 55 mm. Setrack má väčšiu ... Takže treba si vybrať najskôr geometriu daného typu (budeš používať 12° výhybky ?) a potom vieš osovú vzdialenosť. A osová vzdialenosť je vždy len minimálna, lebo môžeš namodelovať aj väčšiu (menšiu ale nie).

stredy kolaji by malu byt 6,5 cm od seba. S oblukmi by to malo byt podobne.ja som vybabral s trapenim sa s dvojkolajkou a oblukmi.vyflakol som sa na flexi kolaje a obluky som tvoril s kolajami Roco o polomeroch R5 a R6,tie na seba nadvazuju.Takze geometria ''no problem''. Mnoho ludi chce prilis majsyrovat s flexi kolajami a zbytocne trapenie to prinasa.Teda chapem,ak chce mat niekto polomery R9 a vyssie.Ale to je v akychkolvek podmienkach asi poriadna rarita...

Najlepsie si stiahnut navod od PECA, (kazdy vyrobca ma svoju vlastnu geometriu a k nej pasuju vyhybky a obluky.

Norma existuje tiez: http://miba.de/morop/nem112_d.pdf V nej su vzdialenosti rovnych kolaji na stanici a mimo.
V oblukoch je situacia este horsia, tam vzdialenosti budu závisiet aj od vozoveho parku. Dlhsie vagony potrebuju väcsi odstup alebo väcsi polomer oblukov.

zdravim vas viete mi niekto povedať aká šírka ma byt medzi kolajami (dvojkolaj) v mierke H0 kolaje používam Peco code100?