Autoblok vs. automatické hradlo

Ad rk_kn.: Je pravda, že RPB je často doplnený koľajovými obvodmi. Ťažko povedať, či sa tým zvýši bezpečnosť, pretože pomerne často ich výstupy nie sú zapracované do zabezpečovacích závislostí a slúžia len na indikáciu pre dopravných zamestnancov. Pritom ich vybudovanie a prevádzkovanie stojí pomerne veľa peňazí. Bohužiaľ ani v našej diskusii sa nadá príliš zovšeobecňovať, pretože čo konkrétna inštalácia zariadenia, to originál. Vždy sú tam nejakým spôsobom zohľadnené miestne pomery, projektovali to rôzni ľudia a tí majú vždy trocha odlišné myslenie a teda aj realizáciu projektu. Navyše každá inštalácia závisí od momentálneho stavu financií. A čo sa pamätám, peňazí bolo odjakživa málo (a aj tým málom sa plytvalo a plytvá). Takže to čo je pravda pri Komárne, nemusí platiť pri Nitre alebo v Martine. Ale niekedy je použitie koľajových obvodov užitočné. Pamätám si ako mi pred pár rokmi hovorili výpravcovia z Vrútok, že vďaka indikáciám z takéhoto úseku chytili policajti priamo pri čine zlodejov tmavšej pleti, keď kradli prepojovacie laná z koľajových obvodov.

Čo sa týka tých výpočtov, súhlasim so Šikanom. Tie vzorce sú výsledkom praxe a tie výpočty majú svoj význam.

Ad tratovak: Je veľmi ťažko povedať, či je vhodnejšie použiť autoblok alebo automatické hradlo. V skutočnosti je AH obvodovo zložitejšie ako AB -ja tam väčší počet relé, medzi stanicami vedie väčší počet vodičov, potrebuje približne rovnaké koľajové obvody a jediné v čom je zložitejší AB je väčší počet návestidiel. Aj to by pri medzistaničnom úseku dlhom 4 km nemusela byť pravda, pretože keby sme predpokladali zábrzdnú vzdialenosť 1000 m, tak by tam vychádzali asi 3 oddielové návestidlá AB v jednom smere. Keby sa vrovnakom úseku použilo AH s oddielovým návestidlom, tak by počet návestidiel v jednom smere bol rovnaký (1x oddielové návestidlo, 1x jeho predzvesť a 1x predzvesť vchodového návestidla). V čom je zložitejší AB ešte, je fakt, že tam je súčasťou zariadenia aj traťová časť vlakového zabezpečovača. To sa u AH obvykle nepoužíva. Takže konštrukčné rozdiely medzi AH a AB sú dosť veľké, ale myslím si že cenovo sú si zariadenia veľmi podobné. A dopravne je na tom lepšie AB. Netuším, prečo sa u ŽSR viac preferujú AH. K tomu by sa mali vyjadriť páni z GR ŽSR, pretože oni určite majú svoje argumenty, ktoré ja nepoznám.

Ad tratovak: K pôvodnej téme o výhodnosti AB alebo AH: Ako už v diskusii odznelo, odlišnosť AB a AH z dopravného hľadiska nie je len v spôsobe obsluhy, ale hlavne v dĺžke priestorových oddielov. U AB sú priestorové oddiely obvykle dlhé asi 1 km - je to dané tým, že oddielové návestidlo je vždy predzvesťou nasledujúceho oddielového návestidla, a teda musí byť minimálne na zábrdznú vzdialenosť (hovorím o 3-znakovom autobloku). U automatického hradla majú oddielové návestidlá samostatné predzvesti a už len vďaka tomu sú priestorové oddiely dlhšie. Naviac, vzhľadom k tomu, že v prípade poruchy musí výpravca stanice, ktorá prijíma vlaky dávať na oddielovom návestidle privolávaciu návesť, môže byť v jednom medzistaničnom úseku len 1 oddielové návestidlo a teda 2 priestorové oddiely. Praktickým dôsledkom toho je, že u AH sa do medzistaničného úseku zmestia súčasne najviac 2 vlaky - aj vtedy, ak je medzi stanicami vzdialenosť napr. 20 km. U AB tam môže byť vlakov podstatne viac - napr. v prípade toho 20 km úseku, čisto teoreticky až 20 vlakov. Teda trate s AB majú podstatne vyššiu priepustnosť, ako trate s AH.

Otázkou je, či na slovenských tratiach je taká hustota dopravy, aby bolo treba budovať o niečo zložitejšie autobloky. Podľa mňa pri súčasnej frekvencii vlakov pre väčšinu tratí postačuje AH. Otázkou je, či to platí aj pre hlavné ťahy (ťah Bratislava - Žilina nevynímajúc) a hlavne či v budúcnosti nemôže nastať situácia, kedy bude AH brzdou dopravy. Ale to je otázka skôr pre prognostikov.

K vysvetleniu rk_kn. o rozdieloch medzi RPB a AH by sa patrilo doložiť, že pôvodná koštrukcia RPB nepredpokladala, a na mnohých tratiach je to aj dnešný stav, kontrolu voľnosti priestorových oddielov technickými prostriedkami - napr. koľajovými obvodmi. Voľnosť oddielu zisťoval pohľadom na koniec prechádzajúceho vlaku hradlár, a pokiaľ prešiel vlak a mal označenie konca vlaku, bola to podmienka pre manuáne udelenie odhlášky. AH musí mať technické prostriedky na zisťovanie voľnosti celého priestorového oddielu, takže napr. celý priestorový oddiel musí byť vybavený koľajovými obvodmi, prípadne dnes aj počítačom náprav (alebo ak chcete počítačom osí). Len vďaka tomu môže automatické hradlo pracovať automaticky ale hlavne bezpečne. Treba si uvedomiť, že predovšetkým hovoríme o zabezpečovacích zariadeniach. Aj keď občas je tá bezpečnosť veľmi utajená.

Je pravdou, že dnes sa na tratiach často stretneme s rôznymi kombináciami zariadení a často sa na prvý pohľad na trati ani v dopravnej kancelárii nedá odhadnúť, či je na trati RPB alebo AH, pretože občas je aj RPB doplnený koľajovými obvodmi, a ovládacie prvky sú často tiež rôzne usporiadné.

ad tratovak:

A si si isty, ze Hr. Dolina bolo AH??? Podla mna to bol klasicky RPB  Jedine AH medzi BA - TT bolo Hr. Pezinok zastavka a to uz je tiez zrusene  a co je najvacsia sranda, tak AB (obojsmerny) medzi BA Raca a Svaty Jur tiez vdaka koridoru zrusili a teraz vsetci placu, ze nie je kade pustat vlaky  A to nie je zdaleka vsetko...

LEN TAK DALEJ ZSR A BUDE SUPER KORIDOR!!!