362/363
Téma o rušňoch radu 362 a 363 ZSSK, ČD a ZSSK Cargo.
Aktuálne nasadenie HDV
akorát by to tam ještě chtělo místo té linky nápis Cargo a nemělo by to chybu,jinak monty foto se ti povedlo
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/114056/
Mas pravdu to velke vyzera omnoho lepsie. Iba jedna ho ma nie?
http://js-trains.ic.cz/fotogaleria/2005/363.140_Bratislava-Vinohrady_23072005.jpg
Napiseme ZSSK Cargu...
http://js-trains.ic.cz/fotogaleria/2005/363.140_Bratislava-Vinohrady_23072005.jpg
Napiseme ZSSK Cargu...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/114040/
Trochu farby do tejto diskusie...
Neviem ci niekto postrehol ale pre par dnami vykonavali dve esa skusku I. TK medzi Svatym Jurom a Pezinkom kedze v druhej menovanej stanici prebieha rekonstrukcia kolaje, najskor ich TTV zachytil pri vyjazde z BA
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/363.089+363.092_Bratislava-Raca_07112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
a potom ked behali hore dole. Odvtedy sa jazdi striedavo len po II. TK
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/363.089+363.092_Pezinok_07112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
A kedze nie sme v USA kde chodi viac ako 1 loko bezne tak sa este raz vratime obrazom k tomu ako zase raz 362.014 uspesne dotiahla skapacinu do BA. Len keby sama este v ten den den neskapala...
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/362.014+363.143_R600-VAH_Svaty-Jur_09112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
Neviem ci niekto postrehol ale pre par dnami vykonavali dve esa skusku I. TK medzi Svatym Jurom a Pezinkom kedze v druhej menovanej stanici prebieha rekonstrukcia kolaje, najskor ich TTV zachytil pri vyjazde z BA
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/363.089+363.092_Bratislava-Raca_07112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
a potom ked behali hore dole. Odvtedy sa jazdi striedavo len po II. TK
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/363.089+363.092_Pezinok_07112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
A kedze nie sme v USA kde chodi viac ako 1 loko bezne tak sa este raz vratime obrazom k tomu ako zase raz 362.014 uspesne dotiahla skapacinu do BA. Len keby sama este v ten den den neskapala...
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/362.014+363.143_R600-VAH_Svaty-Jur_09112006_Vladimir-Hrnciar.jpg
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/114031/
a este dodatok ,v persingoch su sice cudzobudene TM ,ale jeho odbudenie je riesene menicom ,nie pridanim odporu paralelne k budeniu ,aj ked v konecnom dosledku by sme dosiahli to iste. Menicom je to plynule a pridavanim odporov by to bolo skokovite
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/114019/
015058:
Na lamine by som povedal, že shuntovaním skôr zdvihneš prúd kotvy, nakoľko paralelne k budeniu hodíš odpor, takže zmeníš akože odpor budenia na nižšiu hodnotu, tým pádom celkový odpor záťaže (TM) klesne a nakoľko máme tvrdé napájanie, tak sa zvýši prúd kotvou...
Na lamine by som povedal, že shuntovaním skôr zdvihneš prúd kotvy, nakoľko paralelne k budeniu hodíš odpor, takže zmeníš akože odpor budenia na nižšiu hodnotu, tým pádom celkový odpor záťaže (TM) klesne a nakoľko máme tvrdé napájanie, tak sa zvýši prúd kotvou...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113959/
Dnes okrem 240.081 jedina blonski loko v nasadeni...
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/362.012+362.016_R702-TURIEC_Bratislava-Mlada-Garda_11112006.jpg
http://js-trains-2.ic.cz/fotogaleria/2006/2006-11/362.012+362.016_R702-TURIEC_Bratislava-Mlada-Garda_11112006.jpg
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113933/
Lucinka křtila eso
První lokomotiva ČD s reklamním nátěrem propagovala podnik ČEZ, tedy elektrickou energii. Po ní přišly další, olympijská – Czech team, a několik žlutočervených Českých pojišťoven a další. Konečně, po lokomotivě ČD Cargo, přišla řada i na magazíny, pro které RailReklam nechal podle výtvarného návrhu opatřit reklamním nátěrem elektrickou lokomotivu 363 039-9 zvanou eso, v pořadí již patnáctou reklamní.
http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2006/6_44luci.htm
První lokomotiva ČD s reklamním nátěrem propagovala podnik ČEZ, tedy elektrickou energii. Po ní přišly další, olympijská – Czech team, a několik žlutočervených Českých pojišťoven a další. Konečně, po lokomotivě ČD Cargo, přišla řada i na magazíny, pro které RailReklam nechal podle výtvarného návrhu opatřit reklamním nátěrem elektrickou lokomotivu 363 039-9 zvanou eso, v pořadí již patnáctou reklamní.
http://www.cd.cz/static/old/NEW/TCD2006/6_44luci.htm
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113929/
240.083KN:
tak to vysvetlim blbcovzdorne
Na laminatke je seriovy TM ,riadenie uhlovej rychlosti ,cize otaciek , je riesene zvysovanim napatia v TM , a to zvysovanim cez odbocky autotransformatora.
Cim vyssie napatie tym vyssia uhlova rychlost. Od 26 odbocku tuto rychlost mozem zvysit aj shuntovanim ,co znamena ze vlastne znizim odpor budiaceho vinutia ( statora ),tak ze knej paralelne pripojim odpor ,odpor kotvy (rotora sa nemeni) takze tym padom zmensujem prud na budeni ,pricom na kotve zostava taky isty a tym sa opat otacky zvysuju.
Na gorile su tiez seriove motory ,stym ze zvysovanie napatia na TM sa deje tak ze sa postupne znizuje hodnota odporu v odpornikoch ktore su s TM zapojene do serie (za sebou su zapojene 4TM a dva odporniky),takze na 2° je zaradeny cely odpor a na 27° je tento vyradeny uplne. Takze cim mensi odpor je zaradeny tym vyssie su otacky.
jednoducho povedane tych 3000 voltov si podelia TM s odpornikmi, tak ze na zaciatku maju odporniky vacsi ubytok napatia nez TM. Na 27° ma kazdy TM potom 750 voltov.
Po prejdeni na seriovo-paralelne zapojenie TM ( 2 TM a 1 odpornik vserii ,ale k druhym 2TM a 1 odporniku paralelne), sa deje opat to iste.Zasa vykracujeme postupne odpornik az do 51° kedy je opat vyradeny. Tym padom sme na seriovo-paralelnom zapojeni MSk ziskali dvojnasobne napatie na jednotlivych MSk oproti seriovemu zapojeniu.Kazdy TM dosiahne napatie 1500 voltov
Od 28° po32° a od 52° po 56° mozem opat zvysovat otacky TM shuntovanim.
takyto princip riadenia otaciek maju vsetky jednosmerkove masiny s odporovou regulaciou , stym ze je na nich rozny pocet stupnov ,pripadne aj seriovo-paralelnych kombinacii, tusim ze na rakaniach su dva serioparalely
tak to vysvetlim blbcovzdorne
Na laminatke je seriovy TM ,riadenie uhlovej rychlosti ,cize otaciek , je riesene zvysovanim napatia v TM , a to zvysovanim cez odbocky autotransformatora.
Cim vyssie napatie tym vyssia uhlova rychlost. Od 26 odbocku tuto rychlost mozem zvysit aj shuntovanim ,co znamena ze vlastne znizim odpor budiaceho vinutia ( statora ),tak ze knej paralelne pripojim odpor ,odpor kotvy (rotora sa nemeni) takze tym padom zmensujem prud na budeni ,pricom na kotve zostava taky isty a tym sa opat otacky zvysuju.
Na gorile su tiez seriove motory ,stym ze zvysovanie napatia na TM sa deje tak ze sa postupne znizuje hodnota odporu v odpornikoch ktore su s TM zapojene do serie (za sebou su zapojene 4TM a dva odporniky),takze na 2° je zaradeny cely odpor a na 27° je tento vyradeny uplne. Takze cim mensi odpor je zaradeny tym vyssie su otacky.
jednoducho povedane tych 3000 voltov si podelia TM s odpornikmi, tak ze na zaciatku maju odporniky vacsi ubytok napatia nez TM. Na 27° ma kazdy TM potom 750 voltov.
Po prejdeni na seriovo-paralelne zapojenie TM ( 2 TM a 1 odpornik vserii ,ale k druhym 2TM a 1 odporniku paralelne), sa deje opat to iste.Zasa vykracujeme postupne odpornik az do 51° kedy je opat vyradeny. Tym padom sme na seriovo-paralelnom zapojeni MSk ziskali dvojnasobne napatie na jednotlivych MSk oproti seriovemu zapojeniu.Kazdy TM dosiahne napatie 1500 voltov
Od 28° po32° a od 52° po 56° mozem opat zvysovat otacky TM shuntovanim.
takyto princip riadenia otaciek maju vsetky jednosmerkove masiny s odporovou regulaciou , stym ze je na nich rozny pocet stupnov ,pripadne aj seriovo-paralelnych kombinacii, tusim ze na rakaniach su dva serioparalely
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113806/
350001-4:
Jednosmerny el. motor sa sklada z 3 zakladnych casti: z rotora (kotvy), statora (budiace vinutie) a komutatora (lamely so zbernymi kartacami z uhlika)
El. motor sa pri svojej cinnosti z automatizacneho hladiska dostava do prechodoveho a ustaleneho stavu.K prechodovym stavom patri rozbeh a brzdenie a k ustalenym stavom je chod.
Spustanie jednosmernych el motorov pri nizsich vykonoch sa robi priamo a pri vyssich so snizenym napatim.V ustalenom stave, ktory je vyuzitelny pre pracovnu cinnost pohonu sa robi riadenie uhlovej rychlosti vzhladom na fyzikalnu podstatu u js. el. motorov 3 sposobmi: 1) zmenou napajacieho napatia; 2) zmenou budiaceho prudu; 3) zmenou odporu kotvy
1) riadenie uhlovej rychlosti zmenou napatia
Ak budeme realizovat riadenie uhl. rychlosti zmenou napajacieho napatia potom odpor kotvy je konstantny.Budiace vinutie je napajane konstatnym napatim v dosledku coho vinutim preteka konst. budiaci prud,ktory vyvola konst. hodnotu magnetickeho toku statora.
Napatie, ktore je pripojene na kotvu je menitelne , co zapricini zmenu uhlovej rychlosti . Uhlova rychlost je tym vyssia cim vyssia je hodnota napajacieho napatia kotvy.
2)riadenie uhlovej rychlosti zmenou budiaceho prudu
Pri tomto sposobe riadenia uhl.rychlosti je odpor kotvy i napatie kotvy konstatne,ale tiez je i konstatntne napatie budiaceho vinutia.
Ak chceme riadit uhl. rychlost zmenou bud. prudu potom v obvode musi byt zapojeny regulacny prvok (zvysovanie,znizovanie odporu) Ked menime hodnotu magnetickeho toku budiaceho vinutia ,bude sa menit aj uhlova rychlost a plati ,ze odbudzovanim statora (zmensovanim budiaceho prudu) sa uhlova rychlost zvacsuje.
Pri seriovych js. el. motoroch sa toto deje pri tzv shuntovani (paralelne s k budiacemu vinutiu pripajaju odpory)
Pri cudzobudenych js el.motoroch ktore su na 363,362,263,163,162 meni hodnotu budiaceho prudu budiaci menic.
3)riadenie uhlovej rychlosti zmenou odporu kotvy
Tento sposob riadenia je co do vyznamu totozny s riadenim uhl. rychlosti zmenou napajacieho napatia,pretoze v konecom dosledku sa meni napatie kotvy.U tohoto sposobu riadenia je do serie s kotvou zaradeny premenny rezistor,sada rezistorov v dosledku coho sa v tomto obvode uplatnuje 2.Kirchhoffov zakon a tym teda kotva pracuje so snizenym napatim,pretoze na odporovych prvkoch vznika ubitok na napati.Tento isty efekt je mozne vydat aj zaradenim impulzneho regulatora do obvodu kotvy avsak potom sa nejedna uz o odporove riadenie.
dufam ,ze to stacilo...
Jednosmerny el. motor sa sklada z 3 zakladnych casti: z rotora (kotvy), statora (budiace vinutie) a komutatora (lamely so zbernymi kartacami z uhlika)
El. motor sa pri svojej cinnosti z automatizacneho hladiska dostava do prechodoveho a ustaleneho stavu.K prechodovym stavom patri rozbeh a brzdenie a k ustalenym stavom je chod.
Spustanie jednosmernych el motorov pri nizsich vykonoch sa robi priamo a pri vyssich so snizenym napatim.V ustalenom stave, ktory je vyuzitelny pre pracovnu cinnost pohonu sa robi riadenie uhlovej rychlosti vzhladom na fyzikalnu podstatu u js. el. motorov 3 sposobmi: 1) zmenou napajacieho napatia; 2) zmenou budiaceho prudu; 3) zmenou odporu kotvy
1) riadenie uhlovej rychlosti zmenou napatia
Ak budeme realizovat riadenie uhl. rychlosti zmenou napajacieho napatia potom odpor kotvy je konstantny.Budiace vinutie je napajane konstatnym napatim v dosledku coho vinutim preteka konst. budiaci prud,ktory vyvola konst. hodnotu magnetickeho toku statora.
Napatie, ktore je pripojene na kotvu je menitelne , co zapricini zmenu uhlovej rychlosti . Uhlova rychlost je tym vyssia cim vyssia je hodnota napajacieho napatia kotvy.
2)riadenie uhlovej rychlosti zmenou budiaceho prudu
Pri tomto sposobe riadenia uhl.rychlosti je odpor kotvy i napatie kotvy konstatne,ale tiez je i konstatntne napatie budiaceho vinutia.
Ak chceme riadit uhl. rychlost zmenou bud. prudu potom v obvode musi byt zapojeny regulacny prvok (zvysovanie,znizovanie odporu) Ked menime hodnotu magnetickeho toku budiaceho vinutia ,bude sa menit aj uhlova rychlost a plati ,ze odbudzovanim statora (zmensovanim budiaceho prudu) sa uhlova rychlost zvacsuje.
Pri seriovych js. el. motoroch sa toto deje pri tzv shuntovani (paralelne s k budiacemu vinutiu pripajaju odpory)
Pri cudzobudenych js el.motoroch ktore su na 363,362,263,163,162 meni hodnotu budiaceho prudu budiaci menic.
3)riadenie uhlovej rychlosti zmenou odporu kotvy
Tento sposob riadenia je co do vyznamu totozny s riadenim uhl. rychlosti zmenou napajacieho napatia,pretoze v konecom dosledku sa meni napatie kotvy.U tohoto sposobu riadenia je do serie s kotvou zaradeny premenny rezistor,sada rezistorov v dosledku coho sa v tomto obvode uplatnuje 2.Kirchhoffov zakon a tym teda kotva pracuje so snizenym napatim,pretoze na odporovych prvkoch vznika ubitok na napati.Tento isty efekt je mozne vydat aj zaradenim impulzneho regulatora do obvodu kotvy avsak potom sa nejedna uz o odporove riadenie.
dufam ,ze to stacilo...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113543/
GG-1: Ten telegram je asi len miestna anomalia... Opatrenie kvoly velkemu poctu turn. rusnov postavajucich v zeline. Ospravedlnujem sa za poplasnu spravu.
Slub: ani raz... Akurat len na zazviku. Ak nepocitam priatela, ktory ma zobral na kondicnu jazdu zo Zv. Tak ma tam pustili 3-krat... Prvy krat mi kolega celu cestu vysvetloval preco na tom robit nebudem, druhy krat ma tam skoro nechceli ani pustit az ked som zvysil hlas a zacala sa cestujuca verejnost obrazat co sa to tam vpredu deje. Tak ma na stanoviste zobral. A as na trety krat som narazil na letaka tak as ten ma ktomu pustil...
Slub: ani raz... Akurat len na zazviku. Ak nepocitam priatela, ktory ma zobral na kondicnu jazdu zo Zv. Tak ma tam pustili 3-krat... Prvy krat mi kolega celu cestu vysvetloval preco na tom robit nebudem, druhy krat ma tam skoro nechceli ani pustit az ked som zvysil hlas a zacala sa cestujuca verejnost obrazat co sa to tam vpredu deje. Tak ma na stanoviste zobral. A as na trety krat som narazil na letaka tak as ten ma ktomu pustil...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113416/
smer Považská Bystica práve uháňa najrýchlejší "EOS" Expresný osobný vlak konkrétne Os 3076 "Dvojvagónka" s 362.012 na čele, ktorý je fotiteľný iba v prípade, že nieje žiadny náznak po slnku teda za nepriaznivých slnečných podmienok
Foto: Djexpres © 2006
Foto: Djexpres © 2006
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/113399/