362/363
Téma o rušňoch radu 362 a 363 ZSSK, ČD a ZSSK Cargo.
Aktuálne nasadenie HDV
Som rád, že sme si daný problém vyjasnili. 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112398/
362.005:
nijak nieje chraneny voci nadmernemu otepleniu nad hodnotou trvaleho prudu,
ako si povedal je to na rusnovodicovi. Nadprudove ochrany su nastavene tak ze zotrvanie niekolko minut nad touto hodnotou by viedlo ako spomenul Matthias k vyhriatiu a degradácii elektrických i mechanických vlastností izolacie.
K preskoku vsak moze dojst kedykolvek ,nezalezi len od teploty ,respektive vyhriatia , ale aj vlhkosti vhnananeho vzduchu do motora a roznych mikroskopickych ciastociek bordelu co tam poletuje.
Takze zalezi od aktualnej situacii pocasia ,a stavu TM
nijak nieje chraneny voci nadmernemu otepleniu nad hodnotou trvaleho prudu,
ako si povedal je to na rusnovodicovi. Nadprudove ochrany su nastavene tak ze zotrvanie niekolko minut nad touto hodnotou by viedlo ako spomenul Matthias k vyhriatiu a degradácii elektrických i mechanických vlastností izolacie.
K preskoku vsak moze dojst kedykolvek ,nezalezi len od teploty ,respektive vyhriatia , ale aj vlhkosti vhnananeho vzduchu do motora a roznych mikroskopickych ciastociek bordelu co tam poletuje.
Takze zalezi od aktualnej situacii pocasia ,a stavu TM
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112389/
01058:
Tak vidíš. Niečo si mi ešte pripomenul, čo som už aj zabudol.
363- hodnota vyp. prúdu nadprúdovej ochrany 1150A a viac
350- hodnota vyp. prúdu nadprúdovej ochrany 1250A a viac ...v závislosti od nálady elektronika.
To je dosť vysoko nad hodnoty tvalých prúdov (mimochdom u 350 je to myslím 750A). Takže ako sú potom TM chránené voči nadmernému otepľovaniu, čiže honoty nad tvalý prúd? Ja myslím,že nijak... Takže v konečnom dôsledku je to na rušňovodičovi a samozrejme na priazni či nepriazni počasia. Ne tak?
Tak vidíš. Niečo si mi ešte pripomenul, čo som už aj zabudol.
363- hodnota vyp. prúdu nadprúdovej ochrany 1150A a viac
350- hodnota vyp. prúdu nadprúdovej ochrany 1250A a viac ...v závislosti od nálady elektronika.
To je dosť vysoko nad hodnoty tvalých prúdov (mimochdom u 350 je to myslím 750A). Takže ako sú potom TM chránené voči nadmernému otepľovaniu, čiže honoty nad tvalý prúd? Ja myslím,že nijak... Takže v konečnom dôsledku je to na rušňovodičovi a samozrejme na priazni či nepriazni počasia. Ne tak?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112385/
Matthias:
dakujem za doplnenie
,
napatie je v tej mojej myslienke spominane ako vyssi a nizsi potencial, tak nas ucili. Preto skrat ,preskok nemusi byt vzdy len voci kostre ,ale moze byt aj medzizavitovy. Prud je jak voda , tecie zhora na dol a cestou najmensieho odporu. Vyska napatia (rozdiel dvoch potencialov) urcuje miesto kde prud najde slabinu v izolacii (mensi odpor) a ide skrz nu na stranu nizsieho potencialu. a potom
hory ,obluk hory na medenom motory 
.
A pripadne aj v inych castiach elektrickych zariadeni
Kurnik to zas je teoria , snad to 362005 z nasich myslienok pochopi. 
dakujem za doplnenie
, napatie je v tej mojej myslienke spominane ako vyssi a nizsi potencial, tak nas ucili. Preto skrat ,preskok nemusi byt vzdy len voci kostre ,ale moze byt aj medzizavitovy. Prud je jak voda , tecie zhora na dol a cestou najmensieho odporu. Vyska napatia (rozdiel dvoch potencialov) urcuje miesto kde prud najde slabinu v izolacii (mensi odpor) a ide skrz nu na stranu nizsieho potencialu. a potom
hory ,obluk hory na medenom motory .A pripadne aj v inych castiach elektrickych zariadeni
Kurnik to zas je teoria
, snad to 362005 z nasich myslienok pochopi.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112373/
01058: Pekne napísané.
Snáď by som len pre úplnosť doplnil, že preskok vzniká dôsledkom napätia, resp. prepätia (to mi tam tak trošku chýbalo
). Izolácia je dimenzovaná na nejaké napätie. Vplyvom nadprúdov dochádza k tepelnému vyhratiu a predčasnému stárnutiu izolácie (degradácia jej elektrických i mechanických vlastností), do toho faktory ako vlhkosť, sajrajt a pokurven@ izolacia prerazí občas i pri menovitom napätí. A iskrivá zábava začína.
To ja len aby nevznikol u niektorých jedincov falošný dojem, že preskok vzniká v priamom dôsledku prúdu. (len v nepriamom- čo nemusí byť vo všetkých prípadoch jedno a to isté)
Snáď by som len pre úplnosť doplnil, že preskok vzniká dôsledkom napätia, resp. prepätia (to mi tam tak trošku chýbalo
). Izolácia je dimenzovaná na nejaké napätie. Vplyvom nadprúdov dochádza k tepelnému vyhratiu a predčasnému stárnutiu izolácie (degradácia jej elektrických i mechanických vlastností), do toho faktory ako vlhkosť, sajrajt a pokurven@ izolacia prerazí občas i pri menovitom napätí. A iskrivá zábava začína. To ja len aby nevznikol u niektorých jedincov falošný dojem, že preskok vzniká v priamom dôsledku prúdu. (len v nepriamom- čo nemusí byť vo všetkých prípadoch jedno a to isté)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112363/
362005:
slaby izolacny stav zapricinuje vlkost a uhlik z kartacov, nie vsetok je totiz vyfukovany von. najcastesie preskoky su pri komutatore, na maly a velky "okular" ,alebo na stit TM. to su miesta kde sa usadza najviac bordelu.
Nadprud je hodnota prudu pri ktorej je uz TM pretazovany ,izolacia na vinutiach uz zacina mat mensiu ucinnost,lebo je tiez stavana na urcite prudove hodnoty.Elektrony ako nocice energie sa premiestnuju zo strany vyssieho potencialu na stranu nizsieho potencialu,a ked to nejde vinutim ,ktore je obmedzene svojim prierezom , tak sa elektrony snazia ist aj skrz izolaciu k najblizsiemu nizsiemu potencialu. vznikne tym elektricky obluk.Aky je velky zalezi od velkosti pretekajuceho prudu,velkosti izolacie a ciastociek vodiveho prachu v priestore. Tomuto laicky hovorime ze buchol trakcak.Na to by mala zucinkovat diferncialna ochrana vypnutim HV
TM na persingu maju nominalnu hodnotu na kotvach 715A to jest ,ze motor moze byt zatazeny tymto prudom "doblba". vsetky hodnoty nad 715A uz zapricinuju nadmerne oteplenie. Cim je toto oteplenie vyssie tym sa znizuje aj ucinnost izolacie,lebo sa meni jej struktura . Samozrejme podstatne je aj ako dlho.
Preto konstrukter vymyslel domyslene zariadenie ktore nam chrani TM pred poskodenim,rusnovodica pred pozeranim na hodinky a nazval ho nadprudovou ochranou TM.
No a uz sa dostavame k tomu comu sa hovori nadprud. je to hodnota ktora je nastavena na 1150A na 363 a 1250A na 350, v skutocnosti zalezi od elektronika ktory nastavuje predpatie pruzinky meracieho rele a tym vlastne velkost elektromagnetickeho pola , prudu ktory pritiahne kotvicku , tym zopne kontakt cez ktory zacne napajat sprstredkovacie rele co v konecnom dosledku vedie k vypnutiu hlavneho vypinaca.
Takze cim vacsi prud nad hodnotou tvaleho prudu ,tym menej casu nim mozeme zatazovat TM bez obavy o nadmerne oteplenie co nam s tym bordelom z uhlika moze dopomoct preskoku na TM.
slaby izolacny stav zapricinuje vlkost a uhlik z kartacov, nie vsetok je totiz vyfukovany von. najcastesie preskoky su pri komutatore, na maly a velky "okular" ,alebo na stit TM. to su miesta kde sa usadza najviac bordelu.
Nadprud je hodnota prudu pri ktorej je uz TM pretazovany ,izolacia na vinutiach uz zacina mat mensiu ucinnost,lebo je tiez stavana na urcite prudove hodnoty.Elektrony ako nocice energie sa premiestnuju zo strany vyssieho potencialu na stranu nizsieho potencialu,a ked to nejde vinutim ,ktore je obmedzene svojim prierezom , tak sa elektrony snazia ist aj skrz izolaciu k najblizsiemu nizsiemu potencialu. vznikne tym elektricky obluk.Aky je velky zalezi od velkosti pretekajuceho prudu,velkosti izolacie a ciastociek vodiveho prachu v priestore. Tomuto laicky hovorime ze buchol trakcak.Na to by mala zucinkovat diferncialna ochrana vypnutim HV
TM na persingu maju nominalnu hodnotu na kotvach 715A to jest ,ze motor moze byt zatazeny tymto prudom "doblba". vsetky hodnoty nad 715A uz zapricinuju nadmerne oteplenie. Cim je toto oteplenie vyssie tym sa znizuje aj ucinnost izolacie,lebo sa meni jej struktura . Samozrejme podstatne je aj ako dlho.
Preto konstrukter vymyslel domyslene zariadenie ktore nam chrani TM pred poskodenim,rusnovodica pred pozeranim na hodinky a nazval ho nadprudovou ochranou TM.
No a uz sa dostavame k tomu comu sa hovori nadprud. je to hodnota ktora je nastavena na 1150A na 363 a 1250A na 350, v skutocnosti zalezi od elektronika ktory nastavuje predpatie pruzinky meracieho rele a tym vlastne velkost elektromagnetickeho pola , prudu ktory pritiahne kotvicku , tym zopne kontakt cez ktory zacne napajat sprstredkovacie rele co v konecnom dosledku vedie k vypnutiu hlavneho vypinaca.
Takze cim vacsi prud nad hodnotou tvaleho prudu ,tym menej casu nim mozeme zatazovat TM bez obavy o nadmerne oteplenie co nam s tym bordelom z uhlika moze dopomoct preskoku na TM.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112341/
362.005: Čo je lepšie pre ten trakčák? Keď sa rozbehne na 750A za minutu, alebo sa rozbieha na 600A za dve minuty? Teplotný rozdiel tam taký velký neni, ale časovo je tepelne namáhaný omnoho viac. A keď mi trieska diferenciálka na 300A, tak tá izolácia je ozaj na úrovni. Nie nadarmo hovorí technológia, že sa treba rozbehnúť čo najrýchlejšie s najväčším výkonom. Samozrejme s rozumom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112295/
Viete co som si vsimol? Ze to sms je na 362.010 nasprejovane rovnako ako na cele jednoho pantaku (zial foto toho som pred par dnami vymazal). Takze podla mna ju posprejoval niekto, kto sprejuje rad VLAKY. A mozno chodi aj na tento web... 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112240/
Bingo ufo. Tak nabuduce nebud tajnostkar lebo ked budem vediet nieco ja tak ti tiez nepoviem 
Spat k teme, zataz 362.010 medzi Bernolakovom a Sencom robila 363.146. Spat do BA doslo uz len ku kratkemu testu tesne za neutralnym polom a 363 odtiahla 362 do noveho depa. Ak niekto caka 362.010 od noveho GVD v nasadeni, a nebodaj k tomu v starom natere, tak nech sa prestavi na ZOS blonski 362.010...
Spat k teme, zataz 362.010 medzi Bernolakovom a Sencom robila 363.146. Spat do BA doslo uz len ku kratkemu testu tesne za neutralnym polom a 363 odtiahla 362 do noveho depa. Ak niekto caka 362.010 od noveho GVD v nasadeni, a nebodaj k tomu v starom natere, tak nech sa prestavi na ZOS blonski 362.010...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112219/
362005:
vies na aku hodnotu su nastavene nadprudove ochrany? Takze o prekracovani hodinove ho a trvaleho prudu tu nemel sprostosti. tieto dve hodnoty sa pouzivaju skrz prevadzkove oteplenie TM,aby si ich neprehrial.
Preskoky v TM ma nasvedomi ich izolacny stav. Sranda je ze izolacia ma vydrzat onych 1250 A na 350 a 1150 A na 363/362 ,na ktoru by podla vyrobcu mali byt nastavene nadprudove ochrany. Pokial viem pri skuskach bol pouzity prud 1500 A pocas 1 minuty.
Ked mas slaby izolacny stav tak ti trakcak buchne hoc aj pri 300 amperoch
Radsej tam namontuj obmedzovac prudu, ktory by nedovolil vacsie prudy nez ktore by boli nastavene,ako je napriklad na zehlicke a lebo na niektorych laminatkach.
Poviem to asi tak, prvky sa delia na vodice, polovodice a nevodice teda izolanty.
A bohuzial aj poniektori rusnovodici su izolanti
A este k tej vysocine, 4 MW ano,s pieskom? ked nebol tak so "spissikym"
, na normu? to je co za pojem na rychliku? ,postrk? za pekneho pocasia tak zbytocnost. A 72 tonovu zehlicku ked nebola lamina by si tam prihodil naviac ozaj len zufalec.
Podstatne bolo nemat prilis dotiahnutu kuplu medzi masinou a prvym vozom,tak ako to robia niektori "izolanti" dnes.
Ti co poznaju tamojsie protismerne obluky vedia ocom je rec.
vies na aku hodnotu su nastavene nadprudove ochrany? Takze o prekracovani hodinove ho a trvaleho prudu tu nemel sprostosti. tieto dve hodnoty sa pouzivaju skrz prevadzkove oteplenie TM,aby si ich neprehrial.
Preskoky v TM ma nasvedomi ich izolacny stav. Sranda je ze izolacia ma vydrzat onych 1250 A na 350 a 1150 A na 363/362 ,na ktoru by podla vyrobcu mali byt nastavene nadprudove ochrany. Pokial viem pri skuskach bol pouzity prud 1500 A pocas 1 minuty.
Ked mas slaby izolacny stav tak ti trakcak buchne hoc aj pri 300 amperoch
Radsej tam namontuj obmedzovac prudu, ktory by nedovolil vacsie prudy nez ktore by boli nastavene,ako je napriklad na zehlicke a lebo na niektorych laminatkach.Poviem to asi tak, prvky sa delia na vodice, polovodice a nevodice teda izolanty.
A bohuzial aj poniektori rusnovodici su izolanti
A este k tej vysocine, 4 MW ano,s pieskom? ked nebol tak so "spissikym"
, na normu? to je co za pojem na rychliku? ,postrk? za pekneho pocasia tak zbytocnost. A 72 tonovu zehlicku ked nebola lamina by si tam prihodil naviac ozaj len zufalec. Podstatne bolo nemat prilis dotiahnutu kuplu medzi masinou a prvym vozom,tak ako to robia niektori "izolanti" dnes.
Ti co poznaju tamojsie protismerne obluky vedia ocom je rec.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/112213/
