362/363

Tom: veď Ti na to amater3 napísal, že kedysi tam bolo písaných 18 promile a dnes je 20. Myslíš, že tam navozili skaly a zeminu, aby zväčšili kopec?
Nemá význam tu spomínať kto čo kde vozil, iba som sa Ti snažil pripomenúť, že kopce sú aj inde a dá sa s tým vysporiadať. Dostal si vlak s brzdenkou a ako si sa vysporiadal s tonami bol Tvoj problém - podstatné bolo odviezť vlak. A že tam bolo veľa odretých uší netreba spomínať.
No a ku tomu podstatnému: keď boli 363 nové, tiež bohvie ako nejazdili a trvalo roky, kým začali behať. Napríklad ES 4990003 po tom, čo získala zlatú medajlu v roku 1985 na MSV v Brne "technicky zahorela" tak, že sa musela vrátiť späť do škodovky. Pamätníci si spomenú, že prvé bratislavské ES4991037-42 boli tak poruchové, že sa rušňovodiči pretekali kto zájde ďalej. Preto prezývka peršing - rýchly rozjazd - veľmi krátky dolet. Vyhral samozrejme ten, kto mal najviac poistiek do hlavného filtra v kabeli Napríklad ES4991040 za prvé dva mesiace prevádzky na Slovenskej strele zašla najďalej do Kolína, čo už bolo na zápis do knihy rekordov. Ďalšie série sa vyznačovali preskokmi na prepojovačoch J-B. Potom bola sezóna trakčných motorov atď....

amater3: Neviem, čo ste sa všetci rozohnili ohľadom toho kopca, ja som sa o ňom baviť nechcel, ani vám ho neberiem, ale dobre teda..
Aby som bol v obraze; 18-20 vozové rýchliky tam vozili ES499.0 bez postrku na 20 promile po tej oblúkovej trati?
Nechcem uraziť v žiadnom prípade ten váš bájny kopec, no fakt mi tu čosi neštimuje, keďže na Štrbu ja 15 promile a vozia samé max 14 vozov...

Tým viac, že podľa análov sa na ES499.0 v tých časoch vraj skúšali Rubosky, s ktorými by toho potiahli ešte menej.

PS: Nemám rád to "písali tam toľko, ale je tam toľko.."; aj v Poprade smerom na Svit popri depe je "údajne" vyše 20 promile (istá partia pamätníkov sa dušovala až o hodnote 24 promile), len že vraj tento "pravdivý" údaj nikde nechceli písať, aby kvôli 200 metrovému kopcu, ktorý vlaky prejdú nábehom, nemuseli prerábať tabuľky a znižovať normu pre celú 45 km rampu.
Neviem, či by si tieto milosrdné klamstvá niekto zobral na triko ak by sa tam alebo tam dačo stalo (ušli vagóny a pod).
Neverím teda tomu veľmi.

362001 aby si bol v obraze.Na Kutnú Horu sa 18-20 vozové vlaky vozili s S499.1 a ES499.0.Vtedy na skloňovníkoch bolo písané 18 promile len preto,aby vlakové čaty nemuseli nosiť zarážky.Teraz je tam už písané 20 promile.

jones: To bola odvaha toto sem napísať.. Si kápo!

De_De: Však preto ako som písal, môžeš mi urobiť zácvik, prídem sa k Tebe učiť jazdiť. Ja som mladý, veľa praxe nemám, budem iba rád, ak ma starí majstri, skúsenosťami sršiaci, naučia nové veci a finty.

charly: Čo je dobré, nemám problém pochváliť. Už som to tu raz niekde písal a budem sa opakovať. Odhliadnuc od ekonomicko-politického pozadia považujem 757 za zmysluplnejši modernizát ako 361. Aj len tým, keď porovnám, o čom bola kvalitatívne stará 750 oproti 757 a o čom bola stará 163 oproti 361.
Tým viac, že mohlo dôjsť namiesto výroby 361 k výmene 163 za 363 medzi ZSSK a Cargom k obojstranej spokojnosti, keďže obe firmy v zásade potrebovali to opačné.

Duko (a aj De_de): Už sa táto debata dostáva do tej nedobrej roviny - doťahovania sa, kto má väčší kopec, kto má krajšie autičko, farebnejšie formičky na pieskovisku. Mne to je jedno, nech Bratislaváci jazdia aj cez 10 Kutných Hôr, dokiaľ nezačnú rýpať do Košičanov (čo robia bohužiaľ dosť často), že nevedia jazdiť, budem ticho.
Ucelené súpravy Véteeriek som nevozil, ale parkrát som dolu Slancom mal tú česť brzdiť ruské kotly. Mne aj to ako skúsenosť bohato stačilo.

Ja len k tým brehom jednu vec, nejde o promile, na Lomnicu je 40, na TEŽ-ke 66, na OŽ dokonca 150 a žeby na týchto strechách museli jazdiť iba nejakí majstri sveta podávajúci nadľudské heroické výkony, povedať nemôžme.
A nazáver si vrtnem do napísaného.. ak je na tej vašej slávnej Kutnej Hore taký ultrakopec, že Štrba je oproti tomu rovina, tak nechápem ako ste tam vozili 18-20 vozňov.. 3 mašinami? Alebo je tam ozubnica? Dačo mi tu uniká, keď po "rovine do Štrby" tie isté peršingy nevytiahnú ani 15 vozňov.
Jáj, už viem, zabudol som, cez Vysočinu predsa jazdia Bratislaváci, kým pod Tatrami všetko dobabrú tí krivorukí automatikoví Košičania, ktorým nepatria do rúk ani opraty od osla..
----------------------
Idem radšej dačo zmysluplné skúsiť napísať do fóra 361.

Za čias rôzných tyristoroch na 136-tke( a jej permanentného učinkovania 20P,32P po zahriati PM) bol obrat 501/608. Ja som mal 608- Po príchode rušňa na hr.depa z neho vystúpili dvaja odborníci( v dobrom zmysle slova )Jeden zo Ža a jeden R.I. z Blavy. Aby som predošiel žabomzším vojnám,oboch uznávam,a mám voí ním rešpekt. Pre priamu súvislosť podotýkam,že aj vtedy na 608 po Marg. chodievala mašina po 811.,a tlail poctivo. Po prebratí HDV som v elektronike zistil zaučinkovane X4b. Pri debate na mašine(riadil Ing. zo ŽA ) mi povedali ,že mašina parádna na 501-čke zo 6 vozňami im strelila len raz( tá X4b ) Samozrejme,hneď tam bola 9 P.Ť.
Keď sa v Marg. odvesil kolega,po Krompachy učinkovala zo 6 krát. Od Pop. prešiel R.I. na zadné stan.(1.st) a každú chviľu pozeral do skrini elektroniky,prečo vypadol H.V.. A pred Štrbou bola na P-Ť.3 . A potom nasledovala výmena tyristorov P.M..

Tá kontrolná cesta sa mi aj ľubila,po Ža som sa riadenia nedotkol.

362001: ak Ti robí sklzovka fakt veľké problémy, tak tam máš F180. Vravíš, že máš dobrý prevodový sluch, tak Ti nemôže robiť problém jazdiť s vypnutým ističom. Nakoniec nemusíš ani trhať plombu, (i keď väčšina má dosť dlhý drôt) stačí vypnúť čidlá, resp. vadné čidlo. A za ďalšie: nechcem sa opakovať, ale pred rokmi som Ti už raz hovoril, že väčšina zo starších bratislavských mašinistov má za sebou vozbu ťažkých (18-20 vozových!!!) rýchlikov i nákladných vlakov do Kutnej Hory či Prahy cez KH, kde je nejakých štrbských 16 promile iba "rovina" na zastávkach. A buď rád, že si nevozil cez Štrbu uhoľné vlaky s dvojosovými loženými uhlákmi, ktoré nebrzdili takmer vôbec. Pokiaľ si nezažil ten pocit z prekročenia kritickej rýchlosti vlaku, kedy to už nebrzdí, ale zrýchľuje, tak maj aspoň na pamäti, že jediný kopec nie je Štrba.

.. na 757 .. . Kvitujem, že niekto, niečo na 757-čke pochválil. Dík za odpoveď.

362001:mne to nehovor ja som si ešte K.Horu aj Prahu odvozil za federálu cez vysočinu a tam boli inakšie stupáky nie tie vaše 16 promiláčiky.

charly: Tam ide o to, že pôvodna sklzovka pri začínajúcom sklze skreše kotvy kĺzajúceho podvozku zo 700 na 650, možno 600 A (podľa veľkosti a vývinu sklzu, čo je dôležité) a po pominutí sklzu dorovnáva nazad. Ak je sklz mohutnejší, prípadne opakovaný, tak po znížení prúdov a pominutí sklzu už navyše obmedzuje strmosť časového nárastu na pôvodnu hodnotu.

HMH-cka sklzovka pri AKOMKOĽVEK sklze prudko zrafe oba podvozky zo 700 na nejakých referenčných 100 A, potom zas prúdy vyletia na 700, možno až 800 A. Neopzná iné stavy okrem dvoch - žiadny sklz - plný prúd, akýkoľvek iný sklz - zrafať na 100A, po pominutí späť na maximálny prúd.
Výsledok a následný scénar po takomto opätovnom nabudení si vieš domyslieť. Problém je, že keď sa vlak takto rozkýva, stredný prúd medzi tými extrémami (700-100) je nejakých 400 A a s takým prúdom (hoc sa na rovine rozbehneš) sa už hore kopcom ísť nedá, nuž nutne spomaluješ.

Je možné, že sú mašiny aj zle vyvážené, ale žeby vždy len tie s HMH-ckou sklzovkou?
Passion mi vylíčil minule činnosť sklzovky na 757, tá sa mi videla oproti HMH-ckej perfektná, čosi ako dobre nastavená na starých peršingoch.

De_De: Inak, nemaj boja, pokiaľ má mašina liatinové špálky, ja výjdem na každej rovinovej mrche aj bez zhodiného ističa. Tak som sa naučil v Cargu s trochu inými tonami. Len to by mi bolo treba ešte zhodiť aj istič od rýchlomera, aby sa mi vaši depáci po stiahnuti dát nesnažili prevetrať poistku za škody pri výkone povolania.

Jo a k tým Košičanom, čo nevedia na ruku...
Čuduj sa svete, aj napriek faktu, že na trati 180 sa oveľa-oveľa častejšie mení max. rýchlosť a výškový profil trate oproti štreke 120, jazdia s 350-kami vždy iba na ruku a dokonca aj krátiť meškania vedia.
Nuž a musíš uznať, že ísť na ruku so cteným spotrebičom vyžaduje predsa len viac umu ako ísť na ruku s tyristorkou.

Neviem a nerozumiem tej sklzovke. Je nanič, a čo tak pozrieť sa ako je mašina odvážená.

De_De: Vieš čo..
Bodaj by ste začali voziť do KE tie dlho sľubované IC, čo tak strašne chcete. A nazad ideálne dajakú 615. Potom k Tebe prídem na zácvik, ukážeš, že ma konečne naučíš, ako sa to robí.
F180 sa štandardne plombuje. Ak nie je zaplombovaná, je dobrým zvykom do nej nebabrať, tak ako nás učili v kurze; iba v "mimoriadne závažných, alebo oddôvodniteľných" prípadoch. Neviem, či na 362.010 je takýmto dôvodom stav, keď sa mašina dostane ďalej za Žilajnu.

áááá škaredej

362001:ked tu tak strašne kritizuješ neschopnosť 36x a ich zlých el. sklzoviek, ešte som nevidel ani raz, ked košičan vyplakával že mu to nejde ani na ruku aby mal zhodený istiť tej hnusnej, škaredei a zlej sklzovky.Tak si skôr myslím, že to bude predsa len tými rukami.

Keď sme ešte v Cargu testovali 363-ky na postrkoch, dospeli sme k jednej veci.
Kým u dvojičiek a rakaň je za zhoršenej adhézie všetko vo veľkej miere na rušňovodičovi a jeho skúsenostiach; celý úspech jazdy hore kopcom spočíva v tom ako rýchlo dokáže pri začínajúcom sklze ubrať potrebný počet stupňov a po pominutí sklzu tie stupne vrátiť pohotovo nazad.. na malý, inak nazývaný aktívny (inak pre adhéziu prospešný) sklz jej mechanická sklzovka nereaguje. Takže je všetko o tom, či a ako si jazdu balansujúcu na hranici žiadneho až aktívneho sklzu vie chlap za kniplami ukočírovať. Dvojičky sú v tomto vynikajúce, pokiaľ človek nie je hudubne hluchý, krásne počuje začínajúci sklz hociktorej nápravy vďaka pomerne hlučným prevodovkám. Vtedy mašina začne spievať falošne.

No a teraz k 363.. Tam je okrem mechanickej ešte aj elektronická sklzovka zisťujúca otáčky náprav z IRC-čiek, zasahujúca v podstate už pri pootočení (po prekročení nastaveného prahu šumovej necitlivosti). Ak by chcel človek na tom postrku pri jazde na ruku regulovať ťažnú silu podľa zvuku prevodoviek, skôr než vôbec niečo začuje, to zachytí ESO a dávno odbudí. Takže práca totálne márna. Na núdzovú jazdu nyvyše nevyžmýka z mašiny viac ako 70-75 % max PT a prúd okolo 600 A.

Resumé.. na 363 je rušňovodič maximálne odkázaný za zhoršenej adhézie len a len na sklzovku a jej milosrdenstvo (plus ešte na piesok, pokiaľ má, prídavnú brzdu, pokiaľ sa nebojí).
-ak je sklzovka dobrá, má to viac-menej v suchu. Na vrch výjde a je jedno, či ide na ruku alebo automatiku
-ak je rozhasená, neurobí nič. A zas; je jedno, či pôjde na automatiku, núdzovku, na ruku, nohu alebo sa aj na hlavu postaví a ušami bude veslovať.. Je riziko, že pokiaľ nemal v päte stúpania dostatočný nábeh, s ťažkým vlakom zastane a viac sa nepohne.

Pre sklzovky od firmy HMH platí scénar 2.
--------------------------
Snáď po tomto už bude raz a navždy jasné, prečo tu v kopcoch posudzujeme kvalitu rušňa hlavne podľa nastavenia sklzovky (kvalitu komutácie a s tým spojené účinkovanie diferenciálky pri vyšších prúdoch väčšom odbudení a vyšších rýchlostiach zámerne teraz neriešim) a teda snáď je jasné, prečo by sa malo urýchlene s tým HMH-cko-Dubnicko-Vrútockým zmätkom dačo robiť. Kto toto nechce pochopiť, dáme mu pomenovanie trakčný obmedzenec (nie obmedzovač).

Koncom leta, keď ešte chodili na Dargove vzadu dve ruské balalajky (niektoré majú tak tesnú odľahlosť zdrží, že aj odbrzdené idú ťažko ako ruský tank T34 ťahaný šmykom ) sa istá nemenovaná 362-ka s veľkými problémami zo SNV po Vydrník (13 km) rozbehla tak na cca 90 km/h. Po tunel na rovinke lízla až 100-ku, potom od Štiavnika hore Filicami to už pri plnom ťahu pozvolne spomaľovalo na 70. Keby bolo treba zastať a pohnúť.. hotovo.
A teraz tá zaujímavosť: časy v PISe - SNV +1, Vydrník +1, Poprad 0 (neviem, skade nabrali). No fantastická mašina podľa PISu, radosť s ňou musela byť hore brehom jazdiť.

Na rovine sa ľahko mašiny pochvaľujú. Tam aj s vyradenou motorovou skupinou môže byť výborná, akurát sa kúštik dlhšie rozbieha.

Tu ide o jednu vec. Bol som pri tom, ako odovzdával 361-ku Košičan Bratislavčanovi a Kočičan sa ponosoval, ako strašne brúsi, že s ňou temer nemohol výjsť na kopec. Bratislavčan mu na to: Mal si ísť na ruku, keď Ti brúsila, bolo by po probléme.

Áno, ak sa kdesi z Piešťan na Leopoldov rozbieha na 600 A na automatike a rušeň brúsi, nuž si to vezme na ruku, navolí nižší pomerný ťah, s odpovedajúcim nižším rozjazdovým prúdom, trebárs 400 A a všetko je v pohode. Vynikajúca mašina.. akurát za mokra kus ubrúsená, ale však čo.. na 120 sa skôr neskôr rozbehne a potom už iba rachot.. nuž je vynikajúca.
Rýchliky ako 604, 609, 614, 615.. potrebujú hore Štrbou na udržanie konštantnej rýchlosti tých 600 A. Ak brúsi pri 600 a sklzovka je nepohotová, nedobre nastavená, s neprimerane veľkými zásahmi, darmo to rušňovodič vezme na ruku, aj na nohu.. neporadí si. Ak tam natlačí rukou tých potrebných 600 A, tak výsledok je ten istý ako na automatike. Ak zavalí 400 A, bude logicky spomalovať, až zastane.
Skrátka na potiahnutie 13 vozového rýchlika 362-kou hore 15-16 promilami ustálenou rýchlosťou sú kladené na rušeň také nároky ako pri ostrejšom rozjazde. Pri 100 km/h ide ten rušeň naplno. Ak taký rušeň sporadicky pri rozjazde strelí na diferenciálku, tu je temer isté, že strelí.
Toto nechcú mnohí kolegovci z hlavného mesta, mudrujúci o jazdení na ruku, pochopiť.

362.006 je predchodca 361-tiek. Neverím, že má lepšiu sklzovku, keďže 361 vychádzajú z nej a oni sú podobne ako 362.010 pri zhoršenej adhézii jedna veľká katastrófa na kolesách.

Duko
ja som nenapisal "bez problémov" a zamerne som to tak nenapisal, napisal som bez zvysenia meskania, rozumieme?

P.S.: totiz preco som to vobec pisal, prekvapuje ma jedna vec, ked bola v Ziline jazdili na nej hlavne Zilincania, potom sa dorobilo na nej par veci, ARR, uprava hl. filtra a pod. a odvtedy na nej jazdili vacinou teplania. Ti su ju pochvalovali. Odvtedy na nej nebol snad az na vynimky ani jeden Zilincan (ako nakoniec nacrtol DeDe) ale nadavky na nu pocut prave od Zilincanov. To mi na tom celom prislo vtipne, preto som sa ozval, aby sme sa rozumeli.

ma este PSZ nejake 363 ZSCS prenajate alebo uz nie?Diki

Peter:ale toho cvičného musí tiež niekto zaplatiť a čo je problém všade už majú cvičáci asi dosť nadčasov a takto je to bez problémov.