ŽSR - všeobecne
Diskusia o správcovi slovenskej železničnej infraštruktúry.
Ja iba toľko, ak to číta aj niekto kompetentný.
Zdá sa vám normálne, aby v roku 2007 bol v dopravnej kancelárii, kde sa strieda 11 výpravcov, jeden oranžový pršiplášť pre všetkých. Nestačí, že najmenší si šlape po spodnej časti, a najmasívnejší sa ani nezapne, ale kde je HYGIENA? To už železnica nemá pre každého na pršiplášť? Ale do decembra na výstražné vesty určite peniaze nájde. Alebo iba na jednu? Tak nech aj výhybkári majú jedny montérky a boty, ktoré si budú po nástupe do zmeny obliekať.
Je to nezáujem, ignorantstvo, alebo čo vlastne. Chcel by som vidieť kompetentného, či by nosil po druhých odev. Toť vsjo.
Zdá sa vám normálne, aby v roku 2007 bol v dopravnej kancelárii, kde sa strieda 11 výpravcov, jeden oranžový pršiplášť pre všetkých. Nestačí, že najmenší si šlape po spodnej časti, a najmasívnejší sa ani nezapne, ale kde je HYGIENA? To už železnica nemá pre každého na pršiplášť? Ale do decembra na výstražné vesty určite peniaze nájde. Alebo iba na jednu? Tak nech aj výhybkári majú jedny montérky a boty, ktoré si budú po nástupe do zmeny obliekať.
Je to nezáujem, ignorantstvo, alebo čo vlastne. Chcel by som vidieť kompetentného, či by nosil po druhých odev. Toť vsjo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/200146/
ŽSR zaplatia za podvaly o 56 mil. Sk viac ako predpokladali
BRATISLAVA 15. augusta (SITA) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zaplatia za nákup drevených priečnych výhybkových podvalov a mostníc o 56 mil. Sk viac ako predpokladali. Trojročnú zákazku na ich dodanie totiž získala ako jediný účastník verejnej súťaže bratislavská obchodná firma BU-THP, s.r.o. za viac ako 406 mil. Sk bez dane z pridanej hodnoty. Začiatočná predpokladaná hodnota tejto transakcie pritom bola podľa obstarávateľa 350 mil. Sk. Kritériom pre výber dodávateľa bola ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Podľa výsledku súťaže, zverejneného ŽSR vo Vestníku verejného obstarávateľa, obe zmluvné strany uzatvorili príslušnú rámcovú dohodu na dodanie podvalov 9. júla tohto roku.
ŽSR vykázali v 1. polroku tohto roku zisk vo výške 20,651 mld. Sk, čo je oproti plánu viac o 2,4 %. V rovnakom období minulého roku pritom spoločnosť evidovala stratu takmer 337,5 mil. Sk. Lepší výsledok hospodárenia súvisel najmä s plnením Plánu konsolidačnej funkcie spoločnosti zo strany štátu. Vysoký objem zisku spôsobilo najmä zaúčtovanie do výnosov prevzatie úverov do štátneho dlhu vo výške 20,409 mld. Sk na základe vládneho uznesenia z konca minulého roka. Bez tohto vplyvu by výsledkom hospodárenia v 1. polroku bola strata 242,2 mil. Sk pri plánovanej strate 246,1 mil. Sk. Vlani v tom istom období spoločnosť, naopak, vykázala bez uvedeného vplyvu zisk takmer 285,6 mil. Sk. Ako ŽSR informovali, v 1. polroku dosiahli celkové výnosy vo výške 27,634 mld. Sk, čo bolo medziročne trojnásobne viac. Náklady predstavovali v uvedenom období 6,983 mld. Sk a boli medziročne nižšie o 23,1 %.
BU-THP, s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra v októbri 2005 so zameraním na maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ako aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľnej živnosti. V súčasnosti eviduje základné imanie vo výške 200 tis. Sk. Spoločníkmi firmy s rovnakým polovičným vkladom sú Bučina Zvolen, a.s. a THP Technische Holzprodukte Handels GmbH z nemeckého Neumarktu.
BRATISLAVA 15. augusta (SITA) - Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zaplatia za nákup drevených priečnych výhybkových podvalov a mostníc o 56 mil. Sk viac ako predpokladali. Trojročnú zákazku na ich dodanie totiž získala ako jediný účastník verejnej súťaže bratislavská obchodná firma BU-THP, s.r.o. za viac ako 406 mil. Sk bez dane z pridanej hodnoty. Začiatočná predpokladaná hodnota tejto transakcie pritom bola podľa obstarávateľa 350 mil. Sk. Kritériom pre výber dodávateľa bola ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Podľa výsledku súťaže, zverejneného ŽSR vo Vestníku verejného obstarávateľa, obe zmluvné strany uzatvorili príslušnú rámcovú dohodu na dodanie podvalov 9. júla tohto roku.
ŽSR vykázali v 1. polroku tohto roku zisk vo výške 20,651 mld. Sk, čo je oproti plánu viac o 2,4 %. V rovnakom období minulého roku pritom spoločnosť evidovala stratu takmer 337,5 mil. Sk. Lepší výsledok hospodárenia súvisel najmä s plnením Plánu konsolidačnej funkcie spoločnosti zo strany štátu. Vysoký objem zisku spôsobilo najmä zaúčtovanie do výnosov prevzatie úverov do štátneho dlhu vo výške 20,409 mld. Sk na základe vládneho uznesenia z konca minulého roka. Bez tohto vplyvu by výsledkom hospodárenia v 1. polroku bola strata 242,2 mil. Sk pri plánovanej strate 246,1 mil. Sk. Vlani v tom istom období spoločnosť, naopak, vykázala bez uvedeného vplyvu zisk takmer 285,6 mil. Sk. Ako ŽSR informovali, v 1. polroku dosiahli celkové výnosy vo výške 27,634 mld. Sk, čo bolo medziročne trojnásobne viac. Náklady predstavovali v uvedenom období 6,983 mld. Sk a boli medziročne nižšie o 23,1 %.
BU-THP, s.r.o. bola zapísaná do obchodného registra v októbri 2005 so zameraním na maloobchodnú a veľkoobchodnú činnosť, ako aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľnej živnosti. V súčasnosti eviduje základné imanie vo výške 200 tis. Sk. Spoločníkmi firmy s rovnakým polovičným vkladom sú Bučina Zvolen, a.s. a THP Technische Holzprodukte Handels GmbH z nemeckého Neumarktu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/192862/
MDPT by malo v roku 2008 disponovať vyše 26 mld. Sk
BRATISLAVA 16. augusta (SITA) - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR by podľa prvého návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu malo mať v roku 2008 na výdavky celkovo 26,240 mld. Sk. Táto predbežná suma je o 1,021 mld. Sk nižšia ako schválené výdavky rezortu dopravy pre tento rok. Príjmy rezortu dopravy by mali v budúcom roku predstavovať 1,143 mld. Sk, z čoho príjmy z rozpočtu Európskej únie (EÚ) majú tvoriť 685 mil. Sk a príjmy jednotlivých rozpočtových organizácií 458 mil. Sk."Na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je určených takmer 14 mld. Sk, z toho kapitálové výdavky predstavujú 11,9 mld. Sk," uvádza sa v kapitole MDPT. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest sa pritom počíta s čerpaním 9,3 mld. Sk, pričom vlastné zdroje štátneho rozpočtu by sa mali na tom podieľať 8,8 mld. Sk. Z toho na národné projekty má ísť 8 mld. Sk a na spolufinancovanie projektov EÚ 793 mil. Sk. Zdroje z EÚ na výstavbu diaľnic a rýchlociest by mali dosiahnuť výšku 545 mil. Sk. "Na výstavbu ostatných ciest sa predpokladá z prostriedkov štátneho rozpočtu čerpať čiastka vo výške 2,6 mld. Sk," uvádza ďalej návrh v kapitole rezortu dopravy.
Slovenská správa ciest, zodpovedajúca za správu, údržbu a výstavbu ciest 1. triedy a dokončenie ciest 2. a 3. triedy, má rozpočtovaných takmer 1,2 mld. Sk, z toho 1 mld. Sk na uvedené účely. Národná diaľničná spoločnosť má na opravy diaľnic a rýchlociest určených 900 mil. Sk. Na správu a údržbu ciest 2. a 3. triedy v pôsobnosti vyšších územných celkov sa má na budúci rok použiť 3 mld. Sk. Táto suma má pochádzať z prostriedkov, ktoré samosprávne kraje získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami a z výnosu dane z motorových vozidiel.
"Na železničnú dopravu je v roku 2008 rozpočtovaných 10,1 mld. Sk, z toho 8,1 mld. Sk tvoria bežné výdavky a 2 mld. Sk kapitálové výdavky," uvádza sa ďalej v návrhu rozpočtu na budúci rok. Plánované investície za 2 mld. Sk sú určené na podporu modernizácie železničných dopravných ciest, z toho 1,6 mld. Sk na národné projekty a 381 mil. Sk z prostriedkov európskych fondov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Na leteckú infraštruktúru vrátane zdrojov štrukturálnych fondov je určených takmer 101 mil. Sk, z čoho bežné výdavky majú tvoriť 100 mil. Sk a na modernizáciu a rozvoj infraštruktúry leteckej dopravy 779 tis. Sk. Na program Tvorba a implementácia politík je vyhradených 1,9 mld. Sk, vrátane kapitálových výdavkov za 262 mil. Sk.
Výdavky na mzdy v rezorte majú predstavovať 781 mil. Sk pre 2 494 pracovníkov, pri priemernej mesačnej mzde 26 092 Sk. Na plnenie úloh úradu MDPT SR je určených 714 mil. Sk, pre Štátnu plavebnú správu 40,7 mil. Sk, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy 45,5 mil. Sk a pre Telekomunikačný úrad 143 mil. Sk. Pre Letecký úrad je vyhradených 60,2 mil. Sk, Poštový úrad 11,5 mil. Sk, pre osem krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie 178,9 mil. Sk, Železničnú políciu 687 mil. Sk, Technickú ochranu a obnovu železníc 36 mil. Sk a pre Úrad verejného zdravotníctva v železničnej doprave 24,7 mil. Sk.
INTRANET - ŽSR
BRATISLAVA 16. augusta (SITA) - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR by podľa prvého návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu malo mať v roku 2008 na výdavky celkovo 26,240 mld. Sk. Táto predbežná suma je o 1,021 mld. Sk nižšia ako schválené výdavky rezortu dopravy pre tento rok. Príjmy rezortu dopravy by mali v budúcom roku predstavovať 1,143 mld. Sk, z čoho príjmy z rozpočtu Európskej únie (EÚ) majú tvoriť 685 mil. Sk a príjmy jednotlivých rozpočtových organizácií 458 mil. Sk."Na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je určených takmer 14 mld. Sk, z toho kapitálové výdavky predstavujú 11,9 mld. Sk," uvádza sa v kapitole MDPT. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest sa pritom počíta s čerpaním 9,3 mld. Sk, pričom vlastné zdroje štátneho rozpočtu by sa mali na tom podieľať 8,8 mld. Sk. Z toho na národné projekty má ísť 8 mld. Sk a na spolufinancovanie projektov EÚ 793 mil. Sk. Zdroje z EÚ na výstavbu diaľnic a rýchlociest by mali dosiahnuť výšku 545 mil. Sk. "Na výstavbu ostatných ciest sa predpokladá z prostriedkov štátneho rozpočtu čerpať čiastka vo výške 2,6 mld. Sk," uvádza ďalej návrh v kapitole rezortu dopravy.
Slovenská správa ciest, zodpovedajúca za správu, údržbu a výstavbu ciest 1. triedy a dokončenie ciest 2. a 3. triedy, má rozpočtovaných takmer 1,2 mld. Sk, z toho 1 mld. Sk na uvedené účely. Národná diaľničná spoločnosť má na opravy diaľnic a rýchlociest určených 900 mil. Sk. Na správu a údržbu ciest 2. a 3. triedy v pôsobnosti vyšších územných celkov sa má na budúci rok použiť 3 mld. Sk. Táto suma má pochádzať z prostriedkov, ktoré samosprávne kraje získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami a z výnosu dane z motorových vozidiel.
"Na železničnú dopravu je v roku 2008 rozpočtovaných 10,1 mld. Sk, z toho 8,1 mld. Sk tvoria bežné výdavky a 2 mld. Sk kapitálové výdavky," uvádza sa ďalej v návrhu rozpočtu na budúci rok. Plánované investície za 2 mld. Sk sú určené na podporu modernizácie železničných dopravných ciest, z toho 1,6 mld. Sk na národné projekty a 381 mil. Sk z prostriedkov európskych fondov a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu.
Na leteckú infraštruktúru vrátane zdrojov štrukturálnych fondov je určených takmer 101 mil. Sk, z čoho bežné výdavky majú tvoriť 100 mil. Sk a na modernizáciu a rozvoj infraštruktúry leteckej dopravy 779 tis. Sk. Na program Tvorba a implementácia politík je vyhradených 1,9 mld. Sk, vrátane kapitálových výdavkov za 262 mil. Sk.
Výdavky na mzdy v rezorte majú predstavovať 781 mil. Sk pre 2 494 pracovníkov, pri priemernej mesačnej mzde 26 092 Sk. Na plnenie úloh úradu MDPT SR je určených 714 mil. Sk, pre Štátnu plavebnú správu 40,7 mil. Sk, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy 45,5 mil. Sk a pre Telekomunikačný úrad 143 mil. Sk. Pre Letecký úrad je vyhradených 60,2 mil. Sk, Poštový úrad 11,5 mil. Sk, pre osem krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie 178,9 mil. Sk, Železničnú políciu 687 mil. Sk, Technickú ochranu a obnovu železníc 36 mil. Sk a pre Úrad verejného zdravotníctva v železničnej doprave 24,7 mil. Sk.
INTRANET - ŽSR
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/192856/
Štátne podniky dlhujú menej
Hospodárske Noviny, 10.08.2007, Autor: Radovan Žuffa
Pokles ich zadlženosti možno spájať aj s úbytkom investícií. Dlhodobá zadlženosť najväčších podnikov pod kontrolou štátu klesá. Za uplynulé tri roky dokázali niektoré štátne firmy znížiť objem dlhodobých bankových úverov aj vďaka vyšším výnosom.
Do minulého roku sa podarilo dlhodobú zadlženosť najviac znížiť Železniciam SR, ktoré oddelením Železničnej spoločnosti Slovensko a nákladnej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia v roku 2005 prerozdelili svoje záväzky. Podnik Železnice SR tak do roku 2006 evidoval približne 14-percentný pokles svojej celkovej zadlženosti. Koncom roka 2006 išlo takmer o pol miliardy korún, pričom ešte v roku 2004 sa dlhodobé záväzky vyšplhali na viac ako tri miliardy korún.
Nie všetky firmy pod kontrolou štátu dokážu splácať dlhy načas. Napríklad Letisku M. R. Štefánika – Airport Bratislava sa do lehoty splatnosti nepodarilo splatiť 1,2 milióna korún. V stanovenom čase spoločnosť vrátila približne 42 miliónov korún. V dlhodobého hľadiska letisko dlhuje zhruba tri milióny korún.
Podniky sa menej spoliehajú na využívanie bankových úverov. Podľa Národnej banky Slovenska v júli sa dlhodobá úroková miera pre nefinančné spoločnosti pohybovala okolo 5,9 percenta. „Výška úrokových sadzieb pri úveroch v prípade štátnych firiem takisto ako pri súkromných firmách závisí predovšetkým od individuálnej finančnej situácie podniku. Cenu úverov pre štátne firmy v minulosti znižovala udelená štátna záruka za úver. Ich početnosť však počas minulých rokov výrazne klesla,“ tvrdí Robert Prega, ekonomický analytik Tatra banky.
Nárast dlhov registruje oproti minulému roku Železničná spoločnosť Slovensko, ktorej dlhodobé záväzky za prvý polrok tohto roku predstavujú približne tri miliardy korún, pričom „záväzky po lehote splatnosti súvisia výlučne so zaúčtovanými, ale neuznanými reklamáciami“, tvrdí Pavol Gábor, riaditeľ ekonomického úseku spoločnosti.
Podnik si rovnako menej požičiava na bankových úveroch, k minulému roku išlo oproti roku 2005 o úverový obnos zhruba o 400 miliónov korún menší. Po svojom vzniku, ako nástupnícka spoločnosť, neeviduje nijaké exekúcie financií vedených na účtoch.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorej stopercentným vlastníkom je štát, vo svojej evidencii od roku 2005, keď sa odčlenila od Železničnej spoločnosti, potvrdzuje približne jednu miliardu korún na dlhodobých záväzkoch a do súčasnosti zatiaľ neeviduje nesplatenie záväzkov do lehoty splatnosti. Podľa hovorcu Jána Trégera išlo v roku 2005 po oddelení o 43-percentnú zadlženosť podniku z celkového imania.
Rovnako spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava znižuje svoje záväzky tým, že znižuje objem dlhodobých úverov, potvrdzuje riaditeľ finančného a ekonomického úseku spoločnosti Vladimír Ševčík.
V porovnaní s rokom 2005 sa zadlženie firmy znížilo približne o 8,5 percenta, pričom dlhodobé záväzky podniku predstavujú zhruba 32 percent celkového imania a dlhov.
„Pokles zadlženosti firiem môže vo všeobecnosti súvisieť aj so znížením investičnej aktivity či s rastom zisku a kapitálu, ktoré znižujú potrebu cudzích zdrojov,“ objasňuje Prega.
Dodáva, že makroekonomická stabilizácia a pokles úrokových sadzieb v predchádzajúcich rokoch umožnili reštrukturalizáciu úverov smerom k využívaniu aj dlhodobejších úverov pri nižších úrokových sadzbách. Pri úveroch v cudzej mene náklady financovania priaznivo ovplyvňovalo posilňovanie kurzu koruny.
Hospodárske Noviny, 10.08.2007, Autor: Radovan Žuffa
Pokles ich zadlženosti možno spájať aj s úbytkom investícií. Dlhodobá zadlženosť najväčších podnikov pod kontrolou štátu klesá. Za uplynulé tri roky dokázali niektoré štátne firmy znížiť objem dlhodobých bankových úverov aj vďaka vyšším výnosom.
Do minulého roku sa podarilo dlhodobú zadlženosť najviac znížiť Železniciam SR, ktoré oddelením Železničnej spoločnosti Slovensko a nákladnej Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia v roku 2005 prerozdelili svoje záväzky. Podnik Železnice SR tak do roku 2006 evidoval približne 14-percentný pokles svojej celkovej zadlženosti. Koncom roka 2006 išlo takmer o pol miliardy korún, pričom ešte v roku 2004 sa dlhodobé záväzky vyšplhali na viac ako tri miliardy korún.
Nie všetky firmy pod kontrolou štátu dokážu splácať dlhy načas. Napríklad Letisku M. R. Štefánika – Airport Bratislava sa do lehoty splatnosti nepodarilo splatiť 1,2 milióna korún. V stanovenom čase spoločnosť vrátila približne 42 miliónov korún. V dlhodobého hľadiska letisko dlhuje zhruba tri milióny korún.
Podniky sa menej spoliehajú na využívanie bankových úverov. Podľa Národnej banky Slovenska v júli sa dlhodobá úroková miera pre nefinančné spoločnosti pohybovala okolo 5,9 percenta. „Výška úrokových sadzieb pri úveroch v prípade štátnych firiem takisto ako pri súkromných firmách závisí predovšetkým od individuálnej finančnej situácie podniku. Cenu úverov pre štátne firmy v minulosti znižovala udelená štátna záruka za úver. Ich početnosť však počas minulých rokov výrazne klesla,“ tvrdí Robert Prega, ekonomický analytik Tatra banky.
Nárast dlhov registruje oproti minulému roku Železničná spoločnosť Slovensko, ktorej dlhodobé záväzky za prvý polrok tohto roku predstavujú približne tri miliardy korún, pričom „záväzky po lehote splatnosti súvisia výlučne so zaúčtovanými, ale neuznanými reklamáciami“, tvrdí Pavol Gábor, riaditeľ ekonomického úseku spoločnosti.
Podnik si rovnako menej požičiava na bankových úveroch, k minulému roku išlo oproti roku 2005 o úverový obnos zhruba o 400 miliónov korún menší. Po svojom vzniku, ako nástupnícka spoločnosť, neeviduje nijaké exekúcie financií vedených na účtoch.
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, ktorej stopercentným vlastníkom je štát, vo svojej evidencii od roku 2005, keď sa odčlenila od Železničnej spoločnosti, potvrdzuje približne jednu miliardu korún na dlhodobých záväzkoch a do súčasnosti zatiaľ neeviduje nesplatenie záväzkov do lehoty splatnosti. Podľa hovorcu Jána Trégera išlo v roku 2005 po oddelení o 43-percentnú zadlženosť podniku z celkového imania.
Rovnako spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava znižuje svoje záväzky tým, že znižuje objem dlhodobých úverov, potvrdzuje riaditeľ finančného a ekonomického úseku spoločnosti Vladimír Ševčík.
V porovnaní s rokom 2005 sa zadlženie firmy znížilo približne o 8,5 percenta, pričom dlhodobé záväzky podniku predstavujú zhruba 32 percent celkového imania a dlhov.
„Pokles zadlženosti firiem môže vo všeobecnosti súvisieť aj so znížením investičnej aktivity či s rastom zisku a kapitálu, ktoré znižujú potrebu cudzích zdrojov,“ objasňuje Prega.
Dodáva, že makroekonomická stabilizácia a pokles úrokových sadzieb v predchádzajúcich rokoch umožnili reštrukturalizáciu úverov smerom k využívaniu aj dlhodobejších úverov pri nižších úrokových sadzbách. Pri úveroch v cudzej mene náklady financovania priaznivo ovplyvňovalo posilňovanie kurzu koruny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/191292/
Hagyari chce využiť železničný tunel ako metro
Petícia Prešovčanov za priame vlakové spojenie do Bratislavy začína nadobúdať reálnejšie kontúry. Ako dnes informoval tlačový tajomník Mestského úradu v Prešove Michal Kaliňák, na prešovskej radnici sa opätovne rokovalo o možnostiach tejto trasy za účasti vedenia mesta, pracovníkov odboru strategického rozvoja Prešovského samosprávneho kraja a spoločnosti Reming Consult a.s., ktorá sa zaoberá projektovaním dopravných stavieb, geodetickými a kartografickými prácami aj poradenstvom.
V súvislosti s technickou prípravou projektu sa uvažuje o tunelovom variante železničnej trasy pod úrovňou terénu. Hagyari by chcel toto riešenie využiť aj pre mestskú hromadnú dopravu. „Takáto forma podzemnej železnice by mohla byť perspektívne využívaná aj ako metro v rámci integrovaného dopravného systému so zastávkami v jednotlivých častiach mesta. Využívaním železnice na takéto účely by sme napokon len zefektívnili koľajovú dopravu,“ uviedol na rokovaní. Tieto varianty riešenia osobnej železničnej dopravy budú predmetom ďalších rozhovorov. Najbližšie rokovanie zvolá po analýze podnetov Útvar hlavného architekta. Až následne sa uskutoční schvaľovanie finálnej podoby dokumentácie , ktorej súčasťou bude aj definovanie tunelových variantov prekládky a výstavby železničnej trasy.
V súčasnosti musia Prešovčania pri ceste vlakom do Bratislavy presadať v Kysaku. Podľa Hagyariho priame spojenie Prešova a Bratislavy po novej trase už má podporu Železníc SR aj Vlády SR.
(SITA)
Petícia Prešovčanov za priame vlakové spojenie do Bratislavy začína nadobúdať reálnejšie kontúry. Ako dnes informoval tlačový tajomník Mestského úradu v Prešove Michal Kaliňák, na prešovskej radnici sa opätovne rokovalo o možnostiach tejto trasy za účasti vedenia mesta, pracovníkov odboru strategického rozvoja Prešovského samosprávneho kraja a spoločnosti Reming Consult a.s., ktorá sa zaoberá projektovaním dopravných stavieb, geodetickými a kartografickými prácami aj poradenstvom.
V súvislosti s technickou prípravou projektu sa uvažuje o tunelovom variante železničnej trasy pod úrovňou terénu. Hagyari by chcel toto riešenie využiť aj pre mestskú hromadnú dopravu. „Takáto forma podzemnej železnice by mohla byť perspektívne využívaná aj ako metro v rámci integrovaného dopravného systému so zastávkami v jednotlivých častiach mesta. Využívaním železnice na takéto účely by sme napokon len zefektívnili koľajovú dopravu,“ uviedol na rokovaní. Tieto varianty riešenia osobnej železničnej dopravy budú predmetom ďalších rozhovorov. Najbližšie rokovanie zvolá po analýze podnetov Útvar hlavného architekta. Až následne sa uskutoční schvaľovanie finálnej podoby dokumentácie , ktorej súčasťou bude aj definovanie tunelových variantov prekládky a výstavby železničnej trasy.
V súčasnosti musia Prešovčania pri ceste vlakom do Bratislavy presadať v Kysaku. Podľa Hagyariho priame spojenie Prešova a Bratislavy po novej trase už má podporu Železníc SR aj Vlády SR.
(SITA)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/191140/
Nočné kúpanie na plavárni nebude
TRENČÍN 24. júla (SITA) – Na trenčianskej letnej plavárni na Mládežníckej ulici nie je a ani nebude možnosť nočného kúpania. Minulý týždeň počas extrémnych horúčav bola plaváreň s kapacitou 2 000 ľudí každý deň úplne plná, vedúci plavárne Jozef Berec uviedol, že podobný nával za 14 rokov ešte nezažil. Teplo bolo aj v noci. Berec však nad zavedením nočného kúpania neuvažuje. Tvrdí, že počas extrémnych horúčav to nie je možné a keď sa ochladí, nie je o nočné kúpanie záujem.
Počas extrémne teplých letných dní je návštevnosť plavárne veľmi vysoká, čo so sebou prináša zvýšené požiadavky na kvalitu vody. Pracovníci plavárne sa minulý týždeň preto rozhodli filtrovať bazény každú noc, proces trvá 12 hodín. Vyhli sa tak nutnosti odstaviť bazén, vypustiť ho a následne naplniť. Len napúšťanie podľa Bereca trvá 26 hodín. Celkom 11 obrovských pieskových filtrov zachytí špinu a mastnotu. Každý deň sa pre množstvo vyplavenín dopĺňala štvrtina bazéna. Nočné kúpanie tak pre zachovanie požadovaných hygienických hodnôt nebolo možné, vysvetlil Berec.
Trenčianska letná plaváreň je otvorená od 9:00 do 18:30, cez víkend do 19:00. Sú tam tri bazény, plavecký, rekreačný a detský.
Do roku 2009 by plaváreň mala ešte stáť, potom ustúpi železničnej trati. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ju už od mesta za 132 miliónov korún kúpili. Mesto vybuduje plaváreň minimálne s rovnakou kapacitou na trenčianskom Ostrove o niekoľko sto metrov ďalej. Nové kúpalisko by malo mať viac atrakcií, napríklad tobogan. Nebude však mať 50 metrový plavecký bazén. Predstavitelia mesta musia ešte doriešiť parkovanie, pretože Ostrov nie je dimenzovaný na návaly motorizovaných návštevníkov, ktorí budú chcieť mať auto čo najbližšie k vchodu.
TRENČÍN 24. júla (SITA) – Na trenčianskej letnej plavárni na Mládežníckej ulici nie je a ani nebude možnosť nočného kúpania. Minulý týždeň počas extrémnych horúčav bola plaváreň s kapacitou 2 000 ľudí každý deň úplne plná, vedúci plavárne Jozef Berec uviedol, že podobný nával za 14 rokov ešte nezažil. Teplo bolo aj v noci. Berec však nad zavedením nočného kúpania neuvažuje. Tvrdí, že počas extrémnych horúčav to nie je možné a keď sa ochladí, nie je o nočné kúpanie záujem.
Počas extrémne teplých letných dní je návštevnosť plavárne veľmi vysoká, čo so sebou prináša zvýšené požiadavky na kvalitu vody. Pracovníci plavárne sa minulý týždeň preto rozhodli filtrovať bazény každú noc, proces trvá 12 hodín. Vyhli sa tak nutnosti odstaviť bazén, vypustiť ho a následne naplniť. Len napúšťanie podľa Bereca trvá 26 hodín. Celkom 11 obrovských pieskových filtrov zachytí špinu a mastnotu. Každý deň sa pre množstvo vyplavenín dopĺňala štvrtina bazéna. Nočné kúpanie tak pre zachovanie požadovaných hygienických hodnôt nebolo možné, vysvetlil Berec.
Trenčianska letná plaváreň je otvorená od 9:00 do 18:30, cez víkend do 19:00. Sú tam tri bazény, plavecký, rekreačný a detský.
Do roku 2009 by plaváreň mala ešte stáť, potom ustúpi železničnej trati. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ju už od mesta za 132 miliónov korún kúpili. Mesto vybuduje plaváreň minimálne s rovnakou kapacitou na trenčianskom Ostrove o niekoľko sto metrov ďalej. Nové kúpalisko by malo mať viac atrakcií, napríklad tobogan. Nebude však mať 50 metrový plavecký bazén. Predstavitelia mesta musia ešte doriešiť parkovanie, pretože Ostrov nie je dimenzovaný na návaly motorizovaných návštevníkov, ktorí budú chcieť mať auto čo najbližšie k vchodu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/188317/
Modernizácia ŽSR pokračuje aj v lete
Aj počas letných mesiacov budú na tratiach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) pokračovať intenzívne práce, ktoré sú súčasťou modernizácie železničnej dopravnej cesty na tzv. 5. koridore pre rýchlosť 160 kilometrov za hodinu (km/h).
Ako TASR informovala hovorkyňa a. s. ŽSR Martina Pavlíková, z tohto dôvodu budú na úseku trate Bratislava-Trnava-Leopoldov-Nové Mesto nad Váhom aj počas leta pokračovať viaceré obmedzenia v osobnej železničnej doprave.
Stavebné práce sa v tomto úseku vykonávajú v etapách, pri rôznych variantoch prestavby železničných staníc je preto potrebné dočasne zavádzať jednokoľajovú prevádzku v niektorých medzistaničných úsekoch, prípadne zabezpečiť vybavovanie cestujúcich iba z jednej strany nástupíšť. Z tohto dôvodu ŽSR nevylučuje ani možnosť prípadného meškania vlakov.
V súčasnosti prebiehajú modernizačné práce na úsekoch Bratislava Rača-Pezinok, Šenkvice-Cífer, Trnava-Leopoldov, V. Kostoľany-Leopoldov, V. Kostoľany-Piešťany, Piešťany-Brunovce a Nové Mesto nad Váhom-Brunovce.
ŽSR spravujú 6 877 kilometrov (km) koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Portfólio objektov, ktoré ŽSR spravujú, tvorí 3 848 budov.
Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráhy na území Slovenska. Vyplýva jej z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.
Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,781 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,064 miliardy Sk.
(TASR)
Aj počas letných mesiacov budú na tratiach Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) pokračovať intenzívne práce, ktoré sú súčasťou modernizácie železničnej dopravnej cesty na tzv. 5. koridore pre rýchlosť 160 kilometrov za hodinu (km/h).
Ako TASR informovala hovorkyňa a. s. ŽSR Martina Pavlíková, z tohto dôvodu budú na úseku trate Bratislava-Trnava-Leopoldov-Nové Mesto nad Váhom aj počas leta pokračovať viaceré obmedzenia v osobnej železničnej doprave.
Stavebné práce sa v tomto úseku vykonávajú v etapách, pri rôznych variantoch prestavby železničných staníc je preto potrebné dočasne zavádzať jednokoľajovú prevádzku v niektorých medzistaničných úsekoch, prípadne zabezpečiť vybavovanie cestujúcich iba z jednej strany nástupíšť. Z tohto dôvodu ŽSR nevylučuje ani možnosť prípadného meškania vlakov.
V súčasnosti prebiehajú modernizačné práce na úsekoch Bratislava Rača-Pezinok, Šenkvice-Cífer, Trnava-Leopoldov, V. Kostoľany-Leopoldov, V. Kostoľany-Piešťany, Piešťany-Brunovce a Nové Mesto nad Váhom-Brunovce.
ŽSR spravujú 6 877 kilometrov (km) koľají normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a 1 923 km tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou 43,3 km, 2 283 mostov s dĺžkou 46,7 km a 2 344 železničných priecestí. Portfólio objektov, ktoré ŽSR spravujú, tvorí 3 848 budov.
Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráhy na území Slovenska. Vyplýva jej z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.
Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,781 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,064 miliardy Sk.
(TASR)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/183173/
Ja len,že privátny stav má veľmi rád štátne zákazky.Veď každému niečo kvapne....To že je na vine štátny managment je síce pravda,ale system nefunguje všeobecne t.j. napr. niekto tie "pozornosti" štátnym úradníkom musí dávať ,politické tlaky a pod. všeobecne v tejto oblasti sú na Slovensku dosť neštandartné podmienky.
Čo sa týka toho dlhu,mal by to byť starý dlh,ktorý železnice prebrali z čias delenia unitárnej železnice.Keď niekomu kole oči,že súkromníkovi sa staré dlhy neodpúšťajú nie je to pravda,lebo v rámci vymáhania pohladávok sa bežne odpúšťajú penále ,len aby niečo vôbec SP dostala.
Čo sa týka toho dlhu,mal by to byť starý dlh,ktorý železnice prebrali z čias delenia unitárnej železnice.Keď niekomu kole oči,že súkromníkovi sa staré dlhy neodpúšťajú nie je to pravda,lebo v rámci vymáhania pohladávok sa bežne odpúšťajú penále ,len aby niečo vôbec SP dostala.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/171387/
Zámčan: Akurát že objem tých odpustených záväzkov je podstatne vyšší než Tebou spomínaná miliarda, viď o pár príspevkov nižšie: "zisk na tento rok súvisí najmä s výnosmi z konsolidačnej funkcie v objeme 20,408 mld. Sk"
A že si manažment ŽSR a páni z ministerstva nechajú tunelovať vlastnú firmu a realizovať predražené zákazky je snáď problémom týchto pánov a nie ekonomického systému ako celku - ak by sa toto nezmyselné nalievanie peňazí zastavilo, museli by si naši vydarení páni nájsť iný kšeft. A ver tomu, že normálny podnikateľ v normálnom prostredí si predražené nekvalitné služby kupovať nebude - práve naopak, bude sa snažiť svoje náklady minimalizovať...
A že si manažment ŽSR a páni z ministerstva nechajú tunelovať vlastnú firmu a realizovať predražené zákazky je snáď problémom týchto pánov a nie ekonomického systému ako celku - ak by sa toto nezmyselné nalievanie peňazí zastavilo, museli by si naši vydarení páni nájsť iný kšeft. A ver tomu, že normálny podnikateľ v normálnom prostredí si predražené nekvalitné služby kupovať nebude - práve naopak, bude sa snažiť svoje náklady minimalizovať...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/171382/
Družstvo ŽSR v Humennom zvíťazilo v súťaži o najlepšiu Humenskú hurku /jaternicu/ v rámci osláv Dňa mesta Humenné.
Družstvo Šina band (ŽSR) súťažilo pod číslom 8. Odstavenie
na "šturc", čo v železničiarskej hantírke znamená koniec
koľaje a teda aj koniec sveta, však súťažechtivých železničiarov
(Kamil Balun, hlavný kurič, Anton Piškanin, šéfkuchár do
počtu, Juraj Ďurček, ideový vedúci) vôbec nepomýlilo.
Nielenže sa o víťazstvo podelili s Maďarmi, ale vytvorili aj
kreatívne torzo Venuše a Jupitera s mierami 60-90-120.