Periodické odborné skúšky
Určite nočná mora nejedného železničiara. Nestačilo by, keby sa chodilo na POS napríklad každých 5 rokov namiesto doterajších troch? Má význam, aby napr. výpravca z malej lokálnej staničky vedel úplne všetko o reléovkach, autobloku a pod. a vôbec s tým neprichádza do styku? Už keď skúšky, tak z toho, s čím ten ktorý zamestnanec pracuje. Aj ten kopec predpisov ešte z éry ČSD by sa mohol zmenšiť na to najpodstatnejšie. Čo vy na to, železničiari a vy ostatní?
2.nie všade je výhybkár len cez deň, v Kalnej práve cez ň neni, ale je v noci
3.Prečo napríklad je výhybkár zbytočne v Úľany - Kalná, Kozáre, N.Baňa (2 ks - 1 na St.1, druhý si ...),... a vo Výh Breznica, Voznica nie je ani jeden, tam by sa hodil aspoň do dennej smeny, veď medzi Žarnovicou a Beňadikom nákladný vlak medzi 15 a 16 hod nepreženiete, nehovorím o meškaniach, kedy by sa tieto výhybne mohli využívať pri križovaní.
Sumárom zrušiť nadbytočných výhybkárov v každej stanici a zaviesť traťových (bude chodiť robiť údržbu na dlhšom úseku trate) a pomocných (v smene pôjde slúžiť tam, kde sa niečo stalo - poruchy, obmetať,...), niektorých z nich presunúť aspoň do dennej smeny na Breznici, Voznici,...
Ad pevný grafikon: Už som zažil taký grafikon a nemal som s ním dobré skúsenosti. Mali sme určené tri relácie, na ktoré boli pevne stanovené rušne, ktoré zvykli byť odstavené 2 - 3 h. v depe, aj keď vlaky boli hotové. Nakoľko bol pravidelný odliv, záťaž sa dobre odvážala. Ale : čo čert nechcel, všelijaké podniky nakúpili rôzne rudy do vtedy ešte fungujúcich hutí na Orave a to nebolo v grafikone, nebolo to v pláne, neboli na to rušne ani trasy. Rušňový dispečer a aj prevádzkový sa nám vysmievali, aby sme si takú záťaž " strčili za klobúk, on to nemá v pláne a nemá na to mašiny ". Nakoniec pravidelný vlak mal 10 vozňov, lebo to bola plánovaná relácia, a rudné, vyťažené vlaky z Koperu, kde sa vykladalo 6 námorných lodí, na to rušne neboli, lebo pred polrokom to nikto neplánoval. Jeden starší kolega nakoniec zapriahol do toho pravidelnú mašinu a poslal to pod pravidelným číslom do susednej zriaďovacej stanice, ktorá to nakoniec vysumula do najbližšej susednej stanice, nakoľko sa s tým nemuselo posunovať a na normatív hmotnosti to bolo vyťažené. Nakoniec za pár dní pevné obraty zrušili.
Pevné obraty sú dobré len vtedy, keď sa nič nemení, a veľmi záleží na správnej prognistike záťažových prúdov a požiadaviek prepravcov. Ak nie, je zle. Nedá sa tu riešiť operatívne rôzne zmeny a nároky.
Inak nie som zamestnancom ŽSR, ale poznám niektorých výpravcov a občas im kvázi pomáham...
Asi pichnem do osieho hniezda. Bol som tot pred par rokmi v zahranici. Isiel som takou lokalkou a vystupil na takej stanicke štyri 350 metrove kolaje, miestne stavane vyhybky. Vlak odisiel a pan vypravca zlozil cervenu capicu. Zhodil vyglancene sako od uniformy a nahodil monterkovu bluzu. Vzal do ruky metlu a pozametal peron. Potom vyprazdnil kose na smetie a poutieral podlahu v cakarni. Po chvilke vybehol na zhlavie, otocil vyhybku a ocakaval uz znova prezleceny vlak. Prisiel jeden, odobral sa na zhlavie. Prehodil vyhybku a cochvila perhucal rychlik. Opat otocil vyhybku a osobacik odjechal. Ked som sa vracal, tak som si dal casovu rezervu, aby som videl co sa tam deje. Pan vypravca mal na hlave prilbu a posunoval s manipulakom.
Ruku na srdse. Kto z nas by to robil s uplnou samozrejmostou a rad? No a to je potom o nakladoch, o prezamestnanosti a cene za cestovny listok. Bola to privatna zeleznica, kde chodili aj dialkove vlaky......
Add A-jeto
Každá profesia na železnici má niečo do seba a preto z uvedeného dôvodu nezhadzujem ani jednu funkciu. Potom by som mohol povedať,že rušňovodič si len mačká gombíky na mašine a vezie sa,sprievodca os.vlakov sa len prechádza po vlaku,vlakvedúci,že len sedí a pozerá z okna apod. Takže vážme si každú profesiu,lebo každá má svoj zmysel a význam. V tých profesiách pracujú rôzni ľudia,ale môžem povedať,že niektorí tam pracujú preto,lebo majú vzťah ku svojej práci a niektorí zasa len preto,že musia. Potom vypadá tak aj ich práca a vystupovanie pred verejnosťou.
Ad A-je to: Nie všade a nie vždy pracuje za panelom výpravca 6 hod. A nie všade majú reléovku. Pracoval som od r. 1966 do r.1988 v st. 1. triedy za dopravy v čase ČSD a môžem Vás ubezpečiť, že vtedy sa pracovalo naplno. Nemali sme reléovku , len mistne stavané výhybky a tak celú 12 hod. smenu sme robili na tom istom poste . A robiť 12 hod dispozičného a alebo 120 hod. vonkajšieho bol veľký rozdiel. V prvom prípade ma hlava bolela už po 5. hod, v druhom som sa nabehal a už po 8.hod ma boleli nohy a kríže. Po roku 1988 sme sa striedali po 6. hod. navzájom, pravda ak mal kolega patričné skúšky a oprávnenie, napr. dirigujúceho dispečera. Potom som pracoval 8 rokov na stanici vybavenej RZZ, kde som ale bol sám, takže za panelom prebehla celá 12 smena, a okrem toho som mal povinnosti záťažového výpravcu. Od r. 2001 už zavádzali na trati prac. prestávky, ale u nás to neplatilo.