Bratislava hlavná stanica a jej budúcnosť...
1. staničná budova (súčasné sídlo GR Žel.polície na Šancovej ul. č. 1) bola postavená v r. 1848 ako koncová pre trať Ba - Gänserndorf - Wien (Ba - Břeclav: 110 [ZCP 126]), zakrátko po dobudovaní trate Budapest - Štúrovo - Ba (130 [ZCP 120]) bola postavená i 2. budova, používaná až do súčasnosti. 3. budova "Sklenník" bola sprevádzkovaná v r. 1988 ako prístavba 2. budovy - jej dni sú však spočítané - bude zlikvidovaná pri 2-ročnej rekonštrukcii Predstaničného námestia, kt. by sa v súčasnosti (X/2006) mala začať. V r. 1883 vzniklo spojenie do žst. Bra-Rača (120 [ZCP 125,127]), kde bolo napojené na trať do Žiliny, a poslednou zapojenou traťou je od r. 1962 trať zo žst. Ba-Nové Mesto (132 [ZCP 127]).
Zo začiatku bola v stanici vykonávaná i na-/vy-kládka nákladných vozňov (existoval tu aj "vínovod" a nákladná lanovka z "Patrónky" - továrne na náboje v rovnomennej časti mesta), postupný nárast osobnej dopravy ju však úplne vytlačil do iných staníc. Tomu súčasnému už kapacita koľajiska nepostačuje, čo sa prejavuje pri každej nepravidelnosti "dominovým efektom" v meškaní vlakov, hoci by stačilo tak málo: viac vlakov presunúť k nástupištiam žst. Ba-Nové Mesto a Ba-Petržalka, ktoré po väčšinu dňa zívajú prázdnotou. Problémy spôsobujúce (i keď už len) prechádzajúce nákladné vlaky by mal vyriešiť tunel z Lamača popod vrch Kamzík na Briežky, avšak pre jeho finančnú náročnosť je jeho skorá realizácia nepravdepodobná.
Rušňové depo ako súčasť odstavného koľajiska bolo vybudované až po likvidácii toho pôvodného, ktoré sa nachádzalo v priestore súčasných nástupíšť 3 - 5.
Ďalšie informácie: http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132068.htm .
(Addams)
Samostatné diskusie o niektorých staniciach:
Bratislavský železničný uzol
Bratislava Filiálka
Bratislava - Nové Mesto
Stanica konskej železnice
Wien - Bratislava a železnice medzi nimi
Ďalšie odkazy:
http://www.rail.sk/arp/slovakia/zst/132068.htm
http://www.iprslovakia.sk/slovak/projekty/06.html
No to je teda dríst! Keď trebalo pripojiť samoobslužné predajné automaty na lístky vtedy problém nebol, však?
Vyvesené od 10.05.2010 do 25.05.2010
3668/20110/2010/URS/ozn.odst.p. -Pet"Predstaničný priestor Hlavnej stanice ŽSR v Bratislave"
* oznamenie_10_042.pdf oznamenie_10_042.pdf (PDF, 25,24 KB) - http://www.staremesto.sk/buxus//docs/miestny_urad/2010/05/oznamenie_10_042.pdf
(odstupujeme na preskúmanie odvolaciemu orgánu – Krajskému stavebnému úradu Bratislava)
Vyvesené od 13.04.2010 do 28.04.2010
3668/16057/2010/URS/V. odv. - Pet"Predstaničný priestor Hlavnej stanice ŽSR v Bratislave, na Predstaničnom nám., vrátane dopravného napojenia a navrhovaných zmien aj v ul. Šancová, Žabotová ul., Štefanovičova ul. a Pražská ul. a napojenia na verejné inžinierske siete a prekládky inžinierskych sietí aj v uliciach: Nám. slobody, I. Karvaša, Radlinského ul., Štefániková ul., Puškinova ul., Hodžovo nám., Dobšinského ul., Jelenia ul., Smrečianska ul. a Pionierska ul."
* vyzva_10_012.pdf vyzva_10_012.pdf (PDF, 27,16 KB) - http://www.staremesto.sk/buxus//docs/miestny_urad/2010/04/vyzva_10_012.pdf
* vyzva_10_012_odvolania.pdf vyzva_10_012_odvolania.pdf (PDF, 83,21 KB) - http://www.staremesto.sk/buxus//docs/vyzva_10_012_odvolania.pdf
- aj zmätených cudzincov, čo nevedia kde nastúpiť na MHD a kto im predá aký lístok
- aj odpočívajúcich "cestujúcich"
http://bratislava.sme.sk/c/5412923/turisti-su-na-zeleznicnej-stanici-strateni.html
V pondelok ráno nasmerujú dva prichádzajúce R na jedno nástupište. Sardinky sa majú vtedy lepšie.
Hoci, ak by ich aj dali na rôzne nástupištia, davy sa zlejú v podchode. Nedajbože, aby vypukla panika (ľudia, ušiel mi had z terária).
Ozaj, tú dieru v podchode opravia až vtedy, keď sa tam niekto zláme a bude to žalovať ?
Dalsi typ - Podchod na Mierovom namesti - v predajni DPB je posledne okno venovane ZSSK. Absolutna pohoda, klidek, ochotne pracovnicky.... Ani by ma nenapadlo v predpredaji kupovat uz inde, zvlast nie v tych stressokienkach na hladnej stanici
Včera som išiel na IC 511 a hoci fungovalo dosť pokladní, v každej sa riešilo lacnejšie do Prahy na budúci týždeň, KE na štvrtok a pod., takže niektorí tam museli dosť pobehovať, aby stihli svoj spoj aj lístkom.
(Plus jeden deň; 27/05/2010; s.: 10; JULIÁNA BIELIKOVÁ)
BRATISLAVA – Výstavba novej bratislavskej Hlavnej stanice sa nepáči ochranárom a aktivistom. Podľa nich je projekt, ktorý obsahuje aj nákupné centrum, megalomanský, skomplikuje dopravu a zlikviduje zeleň. Investor sa však bráni a tvrdí, že kapacitu ciest v okolí stanice, naopak, rozšíri a celý vstup do hlavného mesta skultúrni. V súčasnosti je stanica miestom, z ktorého si väčšina zahraničných turistov odnáša nepríjemné zážitky. Pravidelne sa tu stretávajú bezdomovci a podivné indivíduá. Investor tu však plánuje postaviť nákupné centrum, administratívnu budovu aj veľkú garáž pre dve tisícky áut. Podľa aktivistov z iniciatívy Bratislava otvorene však výstavbe padne za obeť 700 stromov a kríkov. "Aj cesty v okolí stanice sú už teraz veľmi vyťažené, ak sa k tomu pridajú výjazdy a vjazdy do garáže, vznikajú otázky nad logikou projektu, " píšu aktivisti v otvorenom liste. Dodávajú otázku, či by nestačilo stanicu len zrekonštruovať a doplniť služby. Električku dajú pod zem. "Na každý strom máme odborný posudok, väčšinou sú choré a odporučené na výrub, " vraví Igor Ballo z developerskej spoločnosti. A dodáva, že 700 ich je preto, lebo z jedného koreňa často vyrastá až päť kmeňov. Aj doprava sa podľa neho v okolí stanice zlepší. "Chceme rozšíriť Pražskú ulicu, po ktorej denne prejde 60-tisíc áut, o dva pruhy. Získame tak asi o 30 percent vyššiu priechodnosť, " vysvetľuje Ballo. Riešiť podľa neho budú aj električky. Tie presunú do podzemia, aby sa doprava pri stanici zbytočne nekomplikovala množstvom križovatiek. Plánujú tiež zrekonštruovať pôvodnú historickú budovu stanice a rozšíriť dopravné múzeum. Do prestavby Predstaničného námestia chce spoločnosť investovať asi 200 miliónov eur. Z toho 50 miliónov pôjde na dopravu. Investor už na projekt prestavby stanice získal územné rozhodnutie. Niektorí ľudia, ktorí bývajú v okolí, sa však proti nemu odvolali, a tak bude rozhodovať krajský stavebný úrad. Kedy sa výstavba začne, tak zatiaľ nie je jasné. Trvať by však mala približne dva roky. Projekt Hlavnej Stanice: Investor chce okrem výstavby opraviť aj fasádu pôvodnej železničnej budovy.
PREDSTANIČIE: Nevyzerá ako pekný vstup do Bratislavy.
Bratislava budúcnosti.
Na vlaky si v Bratislave počkáte už vo fajnovom, no nie všetci to vítajú.
Spoločne sa mu predsa skladáme na limuzínu so šoférom. Podľa našich zistení salón nevyužívali ani predchádzajúci prezidenti. Rovní a rovnejší: "Čakáreň pre prezidenta" je kompletne nová, s vkusným nábytkom a doplnkami. Miestnosť je obložená hladkým mramorom a má pozlátené zábradlia. Nechýbajú ani prerobené toalety. Do salóna sa vchádza cez samostatný vjazd, ktorý je uzavretý rampou. Budova je v tejto časti stanice vymaľovaná a vchod pre prezidenta či vládnych predstaviteľov má moderné sklenené dvere, nad ktorými sa vynímajú pozlátené klenby. Bežní cestujúci také šťastie nemajú. Toalety sú často zatvorené, a ak nie, zaplatia poplatok nezodpovedajúci službám. Čakáreň na poschodí je nepostačujúca, a tak ľudí skôr uvidíte sedieť na schodoch a postávať pred informačnými tabuľami o príchodoch a odchodoch vlakov. Stánky s občerstvením sú predražené a rovnako je to aj s parkovaním. Na malom a často preplnenom parkovisku "zacvakáte" euro za hodinu státia. O slušnom vchode môžu cestujúci iba snívať. Vstup zakázaný: Luxus v podobe osobitného salónika je dostupný len pre vyvolených, hocikto sa do jeho útrob nedostane. Od hovorkyne Železníc Slovenskej republiky Martiny Pavlíkovej sme sa dozvedeli, že "bežný cestujúci salón využívať nemôže. Výnimkou sú organizované akcie, ako napríklad pravidelná jazda vlakom do pútnického mesta Lúrd, ktorá má v Bratislave slávnostný charakter. Na vypravení vlaku sa zúčastňujú aj najvyšší vládni predstavitelia, ako napríklad predseda parlamentu, ministri dopravy, štátni tajomníci a najvyšší predstavitelia železníc". Inak sa salón využíva sporadicky. Občas sa v ňom odohrá tlačová konferencia, poslanci a ministri ho nevyužívajú takmer vôbec. Na cestovanie vlakom predsa odkázaní nie sú a väčšina o existencii prezidentského či vládneho salóna ani netuší. Martina Pavlíková potvrdila, že Ivan Gašparovič tieto priestory nikdy nenavštívil a jediný prezident, ktorý sa tu z času na čas ukázal, bol prezident Rudolf Schuster. Okrem neho záznamy uvádzajú aj návštevu bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a jeho ministerky financií Brigity Schmögnerovej na Deň železničiarov.
Zbytočný? : Vládny salónik je súčasťou železničnej stanice už takmer sto rokov, no do súčasnej podoby bol prerobený v roku 1998. Rekonštrukciu financovali Železnice SR. Čo stojí prevádzka tejto na prvý pohľad zbytočnosti, nie je známe. Náklady na jeho chod, údržbu a opravy sa nevyčísľujú samostatne, ale v rámci stanice. Prezidentský salón sa dá objednať na rôzne akcie, žiadosť v takých prípadoch schvaľuje Kancelária generálneho riaditeľa Železníc SR. "Po schválení príslušnej požiadavky Kanceláriou generálneho riaditeľa písomným pokynom upovedomíme prednostu stanice o termíne a rozsahu požiadaviek. Následnú fakturáciu a stanovenie ceny má potom na starosti Kancelária generálneho riaditeľa, " povedala Pavlíková. Všetky štátne orgány však môžu využívať spomínané priestory bezplatne. Podľa našich informácií je objednávanie salóna skôr výnimočným prípadom. Nedávno v ňom prebiehalo stretnutie s novinármi počas akcie Európsky informačný vlak a v rámci nakrúcania televíznej relácie sa v ňom speváčka Iveta Bartošová zahrala na sprievodkyňu. Vlakom nejazdia: Napriek storočnej histórii pozná prezidentský salón zrejme len Rudolf Schuster. Michal Kováč rovnako ako hovorca súčasného prezidenta Marek Trubač sa o jeho existencii dozvedeli až od nás. Zaujímavé však je, že ani Jozef Leikert a Ján Fülle, dvaja bývalí hovorcovia Rudolfa Schustera, si nepamätajú, že by ich vtedajší šéf niekedy čakal na vlak v priestoroch salóna. "Auto predsa doviezlo prezidenta vždy na čas, aby nemusel čakať, " zhodujú sa. Marek Trubač po dlhom hľadaní podrobnejších informácií o prezidentskom salóne uviedol, že "prezident Ivan Gašparovič na svojich pracovných ani oficiálnych cestách vlakom nejazdí a v predmetnom salóne nikdy nebol". Podľa jeho zistení sa exprezident Schuster prepravoval v rámci pracovných povinností vlakom dvakrát, vtedy bol salón využitý. Jeho bývalým hovorcom nešlo do hlavy, prečo by mal jedine Schuster využívať luxusný salónik, keď práve on a jeho manželka boli známi skromnosťou a tým, že si radšej sadli do kupé k ostatným cestujúcim. Vraj si jednoducho nepotrpeli na luxus. Prečo potom nečakali spolu s ostatnými v priestoroch, kde čakajú húfy ľudí na príchod vlaku? Zaťažený na vlaky: Práve Rudolf Schuster sa
IVANA PÔBIŠOVÁ
Mramor a zlato: Salón pre vládnych činiteľov a prezidenta je v porovnaní s čakárňami pre bežných cestujúcich luxus.
Politici ho však vôbec nepotrebujú, pretože vlakom nejazdia.
Vchod: Zelene je na vlakových staniciach nedostatok, vyvolení návštevníci prezidentského salóna sa sťažovať nemôžu. Vjazd priamo pred vchod chráni pred neželanými návštevníkmi rampa.
Uprednostňuje autá: Prezident Ivan Gašparovič ani netušil, že na Hlavnej stanici má vyhradený salónik. Radšej sa nechá voziť v limuzíne.
Jediný: Exprezident Rudolf Schuster počas jazdy vlakom. Ako jediná hlava štátu cestoval hromadnou dopravou. Ako jediný tiež využíval z času na čas aj prezidentský salón.
Odvrátená strana: Ľudia bez domova sú už súčasťou čakania na príchod vlaku.
Hlavná stanica:
Hanba medzi bratislavskými železničnými stanicami. Plány na jej kompletnú rekonštrukciu sú už na papieri, no realizácia je v nedohľadne.
(Plus 7 dní; 22/2010; 27/05/2010; s.: 24, 25, 26; IVANA PÔBIŠOVÁ ; Zaradenie: VŠIMLI SME SI)
Tešila som na hodinové stretnutie s kamarátkou z detstva, ktorá žije od roku 1972 vo Švajčiarsku. Prechádzala cez Bratislavu a mala len hodinku času na rozhovor so mnou.
Stretnutie sme mali na Hlavnej železničnej stanici. Prišla som o 35 minút
skôr a išla som pešo od Predstaničného námestia. V kvetináčoch boli posadené sirôtky, ktoré prerástla vysoká burina, medzi kvetmi a lavičkami boli poodhadzované prázdne fľaše - sklenené aj plastové, všade nekonečná kopa odpadkov. Na lavičkách podriemkávali opití ľudia.
Len čo som si sadla na voľnú lavičku (bolo 17.30 h), hneď prišiel bezdomovec a zjavne podgurážený chcel nadviazať rozhovor. Keď som povedala, že sa s ním nebudem baviť, použil hrubé a oplzlé výrazy. Po stretnutí s kamarátkou sme išli do kaviarne v budove stanice. Obsluhovala nás akoby nafetovaná čašníčka, ktorej trvalo nekonečne dlho, kým nás obslúžila a všetko priniesla na tácke. Káva bola navyše povylievaná a pivo skončilo na mojich nohaviciach. Postavili sme sa preto, že odídeme, na čo čašníčka utrúsila spoza pultu: “Aspoň by ste mi to mohli zaplatiť”. Porozprávali sme sa nakoniec vonku, lebo v blízkosti sme ani nevideli slušný podnik, kde by sme sa porozprávali (bez nutnosti objednať si jedlo).
Hlavná stanica a všetky ostatné sú prvou vizitkou pre hlavné mesto Slovenska. Všade je plno nezamestnaných ľudí a predsa sa nenájde firma, ktorá by permanentne udržiavala poriadok a starala sa o úpravu blízkeho okolia a kvetov? Eurovea ja krásna, ale dôležitý je prvý dojem ľudí, ktorý sa začína na staniciach vlakov, autobusov alebo na letisku.
Beata Paveleková, Bratislava
kufre na koleckach by som zakazal zdrzuje to na schodoch, a ludia ich za sebou takaju bezohladne, minule som isiel s kamaratkou a taka jedna panicka jej presla po nohach s kufrom a este na nu aj zacala kricat lebo jej ten kufor padol z ruky, samozrejme na kamaratkinu nohu,