Otázky + odpovede

Jesenske ma komplet nove perony len vyhybky zamykane rucne na Ke zhlavi po reko...,aktualne sa jazdi Jesenske-Blhovce medzistanicny usek bo vyh.Luka je pokazena vraj na dlhooo..., Holisa-Filakovo je 50 km/h....,To iste reko zab.zar. BB-Harmanec jaskyna ale v Kostiviarskej nevykryzujes lebo zakaz.....
Vihorlat:cele Ba zhlavie vo Zvolen Os.st.je 30 km/h uz pekne dlho.....,

Dik za doplnenie. Tak dokonca este aj ESA a GTN, no to nam budu jazdit sukafony na sekundu presne. Takze v RS sa utopi 12 milionov, zatial co v Kosiciach stale kontrolujete kolaje pri peronoch (nastupistiach) pohladom a posunuje sa proti stoj, ked je odchod proti spravnemu tak aj ten je pekne proti stoj. Ale provizorne ZZ (1974?) tam budete mat asi navzdy (jednotka docasnosti = jeden furt).
Aka je to parodia, ked clovek cestujuci do RS musi ist najprv cez Jesenske, kde za desatrocia nebolo mozne v smere od ZV upravit zavislosti (pravitka) tak, aby bol mozny vchod aj z nespravneho smeru na farbu a nie na PN (je tam pred stanicou kratky dvojkolajny usek, avsak vchod/odchod je zabezpeceny len zo spravnej, resp. na spravnu kolaj), to je asi ale ten najmensi diel skladacky.

Zaujimave je, ze ostatne planovane stavby a projekty sa z roka na rok odsuvali vraj nie su peniaze a na RS zrazu su. Napr. usek Holisa - Filakovo kde sa v celom useku podla projektu mala zriadit bezstykova kolaj a zvysit rychlost o 20 km/h by to podla mna potreboval skor ako RS kde davaju desiatky milionov. Davno som t
ade nesiel ale niekto pisal ze je tam uz 4 alebo viac rokov 30 km/h...

V RS preinvestuju viac ako 12 milionov a niekde som cital, ze tam prebieha niekolko mesacna vyluka Jesenske - R.Sobota, nevie niekto co presne sa tam ide diat? Snad tam nedavaju bezstykovu kolaj ...

Hugonovak mal by si sa volať hugonovlak, neber to osobne :-)...cestovný ruch je jediná alternativa pre Slovensko keď tu raz automobilky nebudu pretože, aj vďaka ľuďom ktorí sú na vysokých miestach s podobným uvazovanim ako máš ty, Slovensko nebude môcť ani inú alternatívu obživy využiť pretože už teraz by nejaké kroky museli tomu nasvedcovat a to myslím inovácie, modernizácie, ....všeobecne-v každom odvetví hospodárstva. CR nemôže fungovať bez logistiky a tá zase bez infraštruktúry a ver tomu že asfalt turistov nepritahuje ak na ňom majú stráviť okrem dochádzania do práce ešte aj dovolenku...CR sa musí rozvíjať lebo neprezijeme

Vihorlat ten ZV nebude tiez daleko od tych 200/24 hod. Pravda nakl je o cosik dost slabsia ako u Vas. Ale co taka Rimavska Sec onehda...

A nezabudnite, že v Rimavskej Sobote sa stavia aj elektronické stavadlo ESA s GTN. Podobne ako Zvolen, prestavba nástupíšť s výťahmi pre imobilných. Keďže v Košiciach sa nedá (pri 200 vlakoch len osobnej dopravy) urobiť ani voľnosť koľají, nástupištia takmer 50 rokov nedostavané... Ten Zv a Rs to musia byť iné veľkomestá! A nezabudnite aj na elektromechaniky s klasickými drôtovodmi k mechanickým prestavníkom a závorníkom na (aspoň proklamovanom) hlavnom ťahu Bratislava - Košice...

Noris: Tak jsem to spočítal : Přes Prahu 0, přes Nymburk 4 , Hoštka , Liběchov , Mělník a Nymburk ( po přestavbě žst. Brno hl. n nějvětší žst . s elmech.)Ustí nad Labem -Střekov elektrodynamika

RS je mojím odhadom minimálne 2-3x ľudnatejšia...

Hlavna vec, ze na odbocnej trati z Jesenskeho do Rimavskej Soboty prebieha rekonstrukcia kolajiska v ZST Rimavska Sobota za viac ako 12 milionov aj s ostrovnym peronom a v Jesenskom kde sa prestupuje a zastavuju rychliky su perony na zabitie.

Trat Presov - Plavec by som teda nedaval ako nejaky vzor modernizacie. S rychlostou sa neurobilo absolutne nic, nastupistia dtto, aj napriek DOT je v kazdej dopravni zamestnanec (pretoze milion priecesti), jedine co sa ako-tak zmodernizovalo je ZZ. Avsak o ZZ, kde musis najprv kazdu vyhybku prestavit zvlast a nasledne postavit vlakovu cestu, pricom hlavnym komunikacnym prostriedkom na DOT je mobilny telefon, no neviem ci sa je cim chvalit. Keby sa vybudovali nejake dvojkolajne vlozky medzi Presovom a Kysakom, tak to by bolo o inom, ani nepisem, ze tratova rychlost 80 km/h je v tomto useku taktiez v podstate na smiech (staci sa pozriet, aky je realny potencial v tomto useku, ked boli zavedene kontroly medzi okresmi).
Ja celkovo neviem co si o tom mysliet, je sice pekne ze sa niekde upravi fasada a stanicna budova, ale co z toho ked vsetko ostatne je v tom lepsom na urovni polovice minuleho storocia (napada mi Lucenec, mame krasnu fasadu, ale kolajisko zostalo nedoktnute, o nastupistiach ani nepisem a ponechanie elektromechaniky to uz je len ceresnicka na torte). Dalej degradovanie (polo)automatickych TZZ na trati 160 na telefonicke dorozumievanie (kvoli nefungujucim vyhybniam), takze vlastne aj zrusenie existujucich dvojkolajnych vloziek. Co mi este napada, pouzitie mechanickych ZZ na medzinarodnom koridore medzi KE a Ciernou nad Tisou. Kolko elektromechanik mas na trati Cheb - Usti n/L. - Praha - Ostrava - Mosty u Jablunkova a kolko medzi Zilinou a Kosicami? A to je len zlomok veci, ktore mi napadli v priebehu pisania tohto prispevku. Este mi napada slavny koridor BA - ZA, kde je sice super ze nemame priecestia (v tomto sme vzorom), ale tam to konci. Pouzitie automatickeho hradla (v lepsom pripade s navestnym bodom) s argumentom, ze v blizsie neurcitej dobe bude ETCS tak to bude v pohode, to je zase nasa specialita. Ostatni, znalejsi, mozu kludne doplnit zoznam POTR na hlavnych tratiach, ktory by sa snad ani nevosiel do jedneho prispevku.

cmxx1, trať do Banskej Štiavnice má malý potenciál, a nezachráni ho ani zastavovanie rýchlikov v Dúbrave. V bežný pracovný deň by tam prestupoval málokto, o niečo viac cestujúcich by prestupovalo v piatok a v nedeľu. (Svojho času som tam často prestupoval.)

Konosch, máš dobrý pocit. Ale niektoré veci sú odborníkovi zrejmé už na prvý pohľad, a tak vie často aj bez analýzy na základe svojich vedomostí a skúseností povedať, či sa niečo oplatí alebo nie. Samozrejme, pred každým rozhodnutím sa spraví niekoľko analýz a štúdií, aby sa presne vedela vypočítať ziskovosť alebo stratovosť investície a vedelo sa vybrať najoptimálnejšie riešenie.

**EU presadzuje železnicu ako nosný dopravný systém a to je dostatočným argumentom pri rozhodovaní..navyše na to dá peniaze** Omyl, nezaplatí to EU, ale daňoví poplatníci (teda ty, ja a veľa iných obyvateľov EU a firiem z EU). Obyvatelia Slovenska dokonca viac, lebo EU nikdy nefinancuje 100%.

**Slovensko nemôže byť teraz vnímaná ako veľmoc pre vyrobu áut a tomu všetko prisposobovat ale práve využívať jej stály potenciál a to je príroda a služby s tým súvisiace ** Slovensko má síce peknú prírodu, zopár historických miest a pamiatok, ale to majú aj iné krajiny. Pre cudzincov nie je nijako výnimočné. Iste, zo zvedavosti ho navštívi veľa cudzincov, ale turistickým trhákom určite nie je.Navyše služby v turistickom ruchu sú väčšinou nekvalitné a oproti iným krajinám predražené. Že sú Banská Štiavnica a Kremnica regionálnymi centrami turistického ruchu je pravda, ale pravdou je aj to, že veľa turistov nevygenerujú.

Stiavnica doplaca na nezastavovanie rychlikov v Hronskej Dubrave potencial by tam bol len....

Ja mám pocit ze zverejnena analýza musí byt podmienkou zásadných rozhodnutí a určite nielen od dopravného odborníka... B. Štiavnica je častým príkladom takýchto diskusií ale príde mi to nedomyslene pretože je centrom cestovného ruchu čo je dôvodom pre vznik potreby prepravy ľudí,len to treba koordinovať a vnímať v širších suvislostiach pretože napriklad takpovediac na tej istej koľaji je Kremnica tiež centrum CR aj so zimnou atrakciou Skalka. ..EU presadzuje železnicu ako nosný dopravný systém a to je dostatočným argumentom pri rozhodovaní..navyše na to dá peniaze....Slovensko nemôže byť teraz vnímaná ako veľmoc pre vyrobu áut a tomu všetko prisposobovat ale práve využívať jej stály potenciál a to je príroda a služby s tým súvisiace

hugonovak - voziť cestujúcich aj **tovar zadarmo** kde si počul že tovar sa prepravuje zadarmo ? To si opäť v komunizme :) na železnici sú zatiaľ len dôchodcovia zadarmisti ,zatiaľ :)
PS - nebol to reálny priklad,vozbu Cargo vlakov pevne ovláda súkromník,ani ty tvoji novi superodbornici v štátnom Cargu a.s.nepomozu aj keby urobili stojku na stole štátne Cargo a.s. v preprave Cargo vlakov je voči sukromnikom len chudobným príbuzným.

konosch, analýzy určite existujú, ale dopravný odborník vie často povedať aj bez drahej analýzy, či sa tam vlak oplatí alebo nie. Zdá sa Ti to ako rozhodovanie od stola, ale ekonomika nepustí. Vlaková doprava má význam len na prepravu veľkého množstva tovaru a cestujúcich. Keď v oblasti nemáš veľké firmy, nie je tam väčšie spádové mesto, nemáš koho alebo čo voziť.
V čase budovania miestnych tratí koncom 19. st. bola jediná možnosť prepravy vlakom. Konské povozy toho veľa a ďaleko neodviezli. V 30-tych rokoch sa zatvárali prvé takéto trate, lebo áut už bol relatívny dostatok a mali dostatočný výkon, aby obslúžili oblasti s menším osídlením a riedkym priemyslom. V 50-tych a 60-tych rokoch prišlo k ďaľšiemu rušeniu a na prelome milénia k ďaľšiemu. Cestu potrebuješ mať všade, jej údržba je lacnejšia a preto železnica má význam len tam, kde je veľký prepravný prúd, lebo na cestu sa to množstvo cestujúcich a tovaru kapacitne nezmestí.
Predstav si lokálku, napr. z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Cestujúcich málo, priemysel len miestny. Ak spočítaš náklady na motoráčik a alikvotné náklady na dopravnú cestu a porovnáš náklady na autobus spolu s alikvótnymi nákladmi na cestu, jasne sa ukáže, že náklady na cestnú dopravu sú nižšie. A cestu tam jednoducho potrebuješ, bez ohľadu, či tam jazdí autobus alebo nie. Pri nákladnom vlaku platí to isté. Môžeš túto lokálku zmodernizovať hoci aj na 200 km/h, voziť cestujúcich aj tovar zadarmo a aj tak o dopravu bude malý záujem, lebo ponuka bude síce veľká, ale dopyt sa nezväčší. Obyvateľstva, a teda aj cestujúcich nepribudne, tovaru sa viac nevyrobí. Iná situácia je napr. medzi Bratislavou a Trnavou. Kvôli hustote obyvateľstva a priemyslu silná nákladná aj osobná doprava, preťažená cestná sieť, tam má vlaková doprava veľký význam.

Po pandémii keď budete ekonomika na kolenách, žiadne veľké investície do železnici nepôjdu ,len tie najnutnejšie opravy možno.

**Zabudnime na nejaké zdvojkoľajňovania, elektrifikáciu vedľajších tratí alebo dokonca budovanie nových tratí. Investície idú, a aj pôjdu na trate, kde sú veľké prepravné prúdy. Do regionálnych tratí, kde jazdí raz za čas nejaký motoráčik a manipulák s piatimi vagónmi je škoda investovať.**

Existujú aj nejaké analýzi prečo by sa nemalo investovať tam kde sa to teraz javí zbytočne? Totiž presne takto ako píše hugonovlak sa na Slovensku zvykne od stola rozhodovať. Prečo dnes niekde jazdi jeden motoracik denne a manipulak s piatimi vozňami, je úlohou štátu t.j dopravcu a správcu infraštruktúry analyzovať a čo preto urobiť aby toho bolo viac a nie hľadať dôvody prečo to zabiť vyjadrením že je škoda do toho vrážať peniaze. Ale presne tak to u nás funguje a z toho mám strach .

**Údržba zahŕňa rôzne merania, nastavovania, kontroly a výmenu opotrebovaných častí zariadenia. Čo chceš ešte viac spraviť pre prevádzkyschopnosť trate? **

A.) Údržbou tratí, aby bol prevádzky schopné správca ŽI odstraňujú chyby na železničnom zvršku, spodku, umelých stavbách, mostov a tunelov ktoré obmedzujú plynulosť . Údržbou predchádzajú vzniku ďalších chýba nebodaj vzniku havarijných stavov. Sú to práce na železničnom zvršku ako plánované výluky pre zlepšenie technického stavu koľají a výhybiek, oprava geometrickej polohy výhybiek alebo koľaje, oprava koľajového lôžka, výmena podvalov, odstraňovanie smerových a výškových odchýlok koľaje atď.
B.) Ďalej nasledujú práce ako sú rekonštrukcie, pri ktorých sa čiastočne alebo úplne vymenia železničné zvršky alebo sa zlepší technický stav trate a pomocou modernizácie železničnej trate. Napr.: zvyšovanie rýchlosti, vybudovanie podchodov, rušenie priecestí a budovanie mimoúrovňových stykov komunikácii.
C.) To prvé za ''A'' sa robí v takej miere ako dovolí ''peňaženka''; a na za ''B'' je akosi príliš málo peňazí a i dlhodobo plánované výstavby, prestavby či modernizácie sa odsúvajú z jedného obdobia do druhého....

hugonovak len pre teba ( Zmatovic = Matovič ) uvidíme čo jeho ''odborníci'' v vedení ŽSR dokážu ak ostanú u moci 4 roky ja tvrdím že ani tie 4 roky nebudú stačiť , pretože potom prídu nové voľby a zas do vedenia ŽSR prídu noví odborníci,na Slovensku je taký obyčaj , že hoc by si bol ten najlepší odborník na svete pri zmene vlády musíš odyst z svojho miesta ,tu je prvoradá politická príslušnosť nad odbornosťou :(