Otázky + odpovede
Toto téma je založeno pro dotazy (mnohdy velmi specifické), pro které nemá cenu zakládat nové konkrétní téma.
Počujte sem, teoretici 
, nechajte to tak.
MAXIMÁLNA ťažná sila závisí od súčinu KOEFICIENTU ADHÉZIE a ADHÉZNEJ HMOTNOSTI.
Ak nie je meraná v stúpaní, oblúku, vozidlo nemá behúne alebo tender, je to zároveň aj ťažná sila na háku.
Vozidlové odpory (v ložiskách) sa tu neuplatňujú, na medzu sklzu vplyv nemajú.
S tým bicyklom.
Áno, 10 ročné dieťa s ruksakom môže vyvinuť rovnakú maximálnu ťažnú silu ako dospelý chlap.
Teraz čo je maximálna Ft, kedy sa dá dosiahnúť?
No vtedy, keď je adhézia najlepšia, to znamená pri minimálnej rýchlosti, v momente pohýnania.
Adhézia je priľnavosť kolesa ku koľajnici a logicky bude najlepšia, najkvalitnejšia, keď sa koleso odvaľuje veľmi pomaly.
Pri vysokých otáčkach, obvodovej rýchlosti jej využitie logicky klesá.
Rozkrútené koleso už nestíha úplne priľnúť ku koľajnici a preniesť rovnakú silu.
Dobre.
Takže Ftmax je pri minimálnej rýchlosti.
Minimálnou rýchlosťou však dokážeme vyvinúť potrebnú Ft na medzi adhézie aj s malým výkonom. (P=F.v, kde v -> 0), takže je jasné, že výkon tu úlohu nehrá.
A je to aj pravda, každý fíraš potvrdí, že v princípe taký čmeliak pri posune "trhne" toľko isté čo rakaňa, ba kvôli jej technologickým limitom a tvrdšiemu odstupňovaniu možno ešte viac.
Hoci má úplne iný prevod a viac ako trikrát menší výkon.
Vy ste tu zabudli na jednu vec. U väčšiny, ba dovolím si povedať, že hádam u každého HDV je ťažná sila obmedzená najprv adhéziou a až od určitej rýchlosti výkonom.
Teda vozidla sa konštruujú tak, aby pri plnom prúde TM (výkone SM) dokázali dosiahnúť medzu adhézie a teda aj zabrúsiť.
Si predstavte, že by sme postavili mašinu, ktorá keď zastaví v kopci, rušňovodič povolí prídavnú brzdu, zaradí najvyšší stupeň a pri všetkej snahe sa začne pohybovať späť a kolesa odvaľovať dozadu...
Že skrátka nedokáže vôbec prešmyknúť..
Iste, tento sklz, teda max Ft pri nízkych rýchlostiach sa obmedzuje elektronicky (kvôli otepleniu rozjazd. prúdmi, mech.poškodeniu...), preto tie rozdielne ťažné sily u peršingov, ale naozaj, ak uvážime, že by sme išli povedzme na núdzovú jazdu, 162 aj 163 potiahnú na odlepenie z miesta úplne rovnako.
Ich schopnosti a možnosti končia tam, kde začnú brúsiť.
Ak sú rovnako ťažké, za rovnakých adhéznych podmienok (a pri rovnakom koeficiente využitia regulácie, čo u plynulej regulácie je rovnaký a rovný v podstate jednej) od pohnutia zabrúsia pri rovnakej ťažnej sile na háku, nech je prevod aj výkon aký chce.
A teda späť k peršingovmu bicyklu.
Predstavte si, že bicykel, ktorý má pomocné kolieska (aby jazdec pri státi a pomalom pohýnaní z neho nespadol) je na takom povrchu, aby dokázal zahrabať. Napríklad na snehu, to je veľmi dôležité, inak budujeme mylnú teóriu, na zlom príklade, lebo za normálnych okolností cyklista adhéziu na ťah nedokáže nikdy využiť, kým rušeň áno; a to aj do pomerne dosť vysokej rýchlosti.
Teraz ho prikvačíme za silomer alebo pružinu a nechame ho šlapať.
75-kilový chlap si logicky dá taký prevod pri ktorom sa do toho dokáže "oprieť", celá paráda končí, keď mu koleso prešmykne.
Na medzi sklzu dosiahol najvyššiu ťažnú silu.
Ak by išiel, už by bola medza adhézie iba nižšia.
No a teraz tam posadíme 40 kilového chlapca s 35 kg ruksakom.
Ak ho nezadlaví, pochopitelne nemá také silné nohy (výkon) ale našťukáme mu čo najľahší prevod, aby pod tým ruksakom dokázal zahrabať aj on.
Áno bude síce na rozdiel od chlapa "krútiť husto na mieste" ale koľko potiahne?
No?
Rovnako.
----------
No a dve 184-ky MUSIA na základe toho potiahnúť rovnako ako tri peršingy.
Možno plus mínus, ale nič viac, nič menej.
----------
Bohatstvo, to už aby som začal písať tie články o črievkách mašín, čo ma nabadal Zbyněk.
A hneď by patrilo začať trakčnou dynamikou.
, nechajte to tak.MAXIMÁLNA ťažná sila závisí od súčinu KOEFICIENTU ADHÉZIE a ADHÉZNEJ HMOTNOSTI.
Ak nie je meraná v stúpaní, oblúku, vozidlo nemá behúne alebo tender, je to zároveň aj ťažná sila na háku.
Vozidlové odpory (v ložiskách) sa tu neuplatňujú, na medzu sklzu vplyv nemajú.
S tým bicyklom.
Áno, 10 ročné dieťa s ruksakom môže vyvinuť rovnakú maximálnu ťažnú silu ako dospelý chlap.
Teraz čo je maximálna Ft, kedy sa dá dosiahnúť?
No vtedy, keď je adhézia najlepšia, to znamená pri minimálnej rýchlosti, v momente pohýnania.
Adhézia je priľnavosť kolesa ku koľajnici a logicky bude najlepšia, najkvalitnejšia, keď sa koleso odvaľuje veľmi pomaly.
Pri vysokých otáčkach, obvodovej rýchlosti jej využitie logicky klesá.
Rozkrútené koleso už nestíha úplne priľnúť ku koľajnici a preniesť rovnakú silu.
Dobre.
Takže Ftmax je pri minimálnej rýchlosti.
Minimálnou rýchlosťou však dokážeme vyvinúť potrebnú Ft na medzi adhézie aj s malým výkonom. (P=F.v, kde v -> 0), takže je jasné, že výkon tu úlohu nehrá.
A je to aj pravda, každý fíraš potvrdí, že v princípe taký čmeliak pri posune "trhne" toľko isté čo rakaňa, ba kvôli jej technologickým limitom a tvrdšiemu odstupňovaniu možno ešte viac.
Hoci má úplne iný prevod a viac ako trikrát menší výkon.
Vy ste tu zabudli na jednu vec. U väčšiny, ba dovolím si povedať, že hádam u každého HDV je ťažná sila obmedzená najprv adhéziou a až od určitej rýchlosti výkonom.
Teda vozidla sa konštruujú tak, aby pri plnom prúde TM (výkone SM) dokázali dosiahnúť medzu adhézie a teda aj zabrúsiť.
Si predstavte, že by sme postavili mašinu, ktorá keď zastaví v kopci, rušňovodič povolí prídavnú brzdu, zaradí najvyšší stupeň a pri všetkej snahe sa začne pohybovať späť a kolesa odvaľovať dozadu...
Že skrátka nedokáže vôbec prešmyknúť..
Iste, tento sklz, teda max Ft pri nízkych rýchlostiach sa obmedzuje elektronicky (kvôli otepleniu rozjazd. prúdmi, mech.poškodeniu...), preto tie rozdielne ťažné sily u peršingov, ale naozaj, ak uvážime, že by sme išli povedzme na núdzovú jazdu, 162 aj 163 potiahnú na odlepenie z miesta úplne rovnako.
Ich schopnosti a možnosti končia tam, kde začnú brúsiť.
Ak sú rovnako ťažké, za rovnakých adhéznych podmienok (a pri rovnakom koeficiente využitia regulácie, čo u plynulej regulácie je rovnaký a rovný v podstate jednej) od pohnutia zabrúsia pri rovnakej ťažnej sile na háku, nech je prevod aj výkon aký chce.
A teda späť k peršingovmu bicyklu.
Predstavte si, že bicykel, ktorý má pomocné kolieska (aby jazdec pri státi a pomalom pohýnaní z neho nespadol) je na takom povrchu, aby dokázal zahrabať. Napríklad na snehu, to je veľmi dôležité, inak budujeme mylnú teóriu, na zlom príklade, lebo za normálnych okolností cyklista adhéziu na ťah nedokáže nikdy využiť, kým rušeň áno; a to aj do pomerne dosť vysokej rýchlosti.
Teraz ho prikvačíme za silomer alebo pružinu a nechame ho šlapať.
75-kilový chlap si logicky dá taký prevod pri ktorom sa do toho dokáže "oprieť", celá paráda končí, keď mu koleso prešmykne.
Na medzi sklzu dosiahol najvyššiu ťažnú silu.
Ak by išiel, už by bola medza adhézie iba nižšia.
No a teraz tam posadíme 40 kilového chlapca s 35 kg ruksakom.
Ak ho nezadlaví, pochopitelne nemá také silné nohy (výkon) ale našťukáme mu čo najľahší prevod, aby pod tým ruksakom dokázal zahrabať aj on.
Áno bude síce na rozdiel od chlapa "krútiť husto na mieste" ale koľko potiahne?
No?
Rovnako.
----------
No a dve 184-ky MUSIA na základe toho potiahnúť rovnako ako tri peršingy.
Možno plus mínus, ale nič viac, nič menej.
----------
Bohatstvo, to už aby som začal písať tie články o črievkách mašín, čo ma nabadal Zbyněk.
A hneď by patrilo začať trakčnou dynamikou.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/272572/
a taktiež som zabudol..taká ES 64 F4..nákladný 90 tonový s max 140 a má FT 300 kn.......alebo taký taurus..váha ta istá zhruba,max 230 a FT tiež 3OO kn...nebude aj tam niekde zrada ???? alebo sudruhovia germanci maju nejake inšie fyzikálne zákony a vzorce ???
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271941/
Dakujem chalani za odpovede..ale aj tak....bolo by možné aby 184 malá taku ťažnu silu za predpoklladu že má taký výkon aký má,max len 50 km,a vyhu aku má ???
"ale 162 ma taznu silu 258kN a 163 ma 300kN."
he.....dokonca aj 163 nie su rovnake...prva seria ma nižšiu FT ako druha....nejakých 15 kn je tam rozdiel 
"ale 162 ma taznu silu 258kN a 163 ma 300kN."
he.....dokonca aj 163 nie su rovnake...prva seria ma nižšiu FT ako druha....nejakých 15 kn je tam rozdiel
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271940/
Vie mi niekto povedat v akom radeni jazdi vlak 4202 (Sala-BA-Petrzalka)?
Byva plny?
Dakujem vopred za odpoved :-)
Byva plny?
Dakujem vopred za odpoved :-)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271933/
Keď pojdem košičanom po št. hr. na KMB a z hranice mám kúpený lístok ZSSK obyč. vlakom, koľko budem platiť prirážku za vypísanie EC príplatku vo vlaku? 
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271698/
persing:
To sa ti nezmenila adhezna sila, ale sila na haku, v nasom pripade na retiazke. Ako ti to napisal kazic, adhezna tazna sila sa nemeni, ked zoberieme do uvahy okamzity bod a konstantnu hmotnost. Tato adhezna tazna sila byva vacsinou nizsia ako sila na obvode kolies, ktora je menzia od indikovanej taznej sily (z hnacieho agregatu) o vozidlove odpory (loziska, prevodovka,...) a preto je tato sila na obvode kolies obmedzovana (sklzove ochrany) do vysky maximalnej adheznej sily (plus rezervy). To vsak este nieje hodnota sily, ktora ti taha supravu, tesa sily na spriahadle. Ta je znizena o dalsie odpory a kazic ti to uz naznacil, prave tam je pes zakopany s tymi prevodmi. Je to o momentoch a celkovom prekonavani odporov (valivy, ...), ktore mozu byt rozdielne aj vdaka inym prevodom.
To sa ti nezmenila adhezna sila, ale sila na haku, v nasom pripade na retiazke. Ako ti to napisal kazic, adhezna tazna sila sa nemeni, ked zoberieme do uvahy okamzity bod a konstantnu hmotnost. Tato adhezna tazna sila byva vacsinou nizsia ako sila na obvode kolies, ktora je menzia od indikovanej taznej sily (z hnacieho agregatu) o vozidlove odpory (loziska, prevodovka,...) a preto je tato sila na obvode kolies obmedzovana (sklzove ochrany) do vysky maximalnej adheznej sily (plus rezervy). To vsak este nieje hodnota sily, ktora ti taha supravu, tesa sily na spriahadle. Ta je znizena o dalsie odpory a kazic ti to uz naznacil, prave tam je pes zakopany s tymi prevodmi. Je to o momentoch a celkovom prekonavani odporov (valivy, ...), ktore mozu byt rozdielne aj vdaka inym prevodom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271380/
Sorry, prehliadol som Ta, kazič diky, toto som chcel, uz je to teda jasne, ja som automaticky ten vzorec bral ako taznu silu na haku, preto mi nesedel.
diky, toto som chcel, uz je to teda jasne, ja som automaticky ten vzorec bral ako taznu silu na haku, preto mi nesedel.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271379/
haldo11,
no ved presne o tom pisem, mam na najlahsom - mam podla mna vyssiu taznu silu, prehodim na najtazsie - mam nizsiu taznu silu.
Zmenila sa mi adhezna hmotnost alebo koeficient adhezie? Podla mna nie a tazna sila, podla mojho nazoru, rovnaka nie je. A podla toho vzorca by mala byt.
Nie je to skor len vzorec udavajuci maximalnu hranicu taznej sily v zavislosti od tych dvoch velicin? Logicky by mi to tak sedelo, ale ako som gugloval tak som gugloval, nic normalne mi nenaslo.
no ved presne o tom pisem, mam na najlahsom - mam podla mna vyssiu taznu silu, prehodim na najtazsie - mam nizsiu taznu silu.
Zmenila sa mi adhezna hmotnost alebo koeficient adhezie? Podla mna nie
a tazna sila, podla mojho nazoru, rovnaka nie je. A podla toho vzorca by mala byt.Nie je to skor len vzorec udavajuci maximalnu hranicu taznej sily v zavislosti od tych dvoch velicin? Logicky by mi to tak sedelo, ale ako som gugloval tak som gugloval, nic normalne mi nenaslo.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271378/
Ťažná sila = koef. adhézie x adhézna hmotnosť - presnejsie tažná sila na obvode kolies
Ťažná sila na háku = koef. adhézie x adhézna hmotnosť - sila na odpory vozidla. (iny prevod iny moment iny odpor pre pohnutie vozidla
Preto rozdiel 162 a 163
Ťažná sila na háku = koef. adhézie x adhézna hmotnosť - sila na odpory vozidla. (iny prevod iny moment iny odpor pre pohnutie vozidla
Preto rozdiel 162 a 163
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271377/
persing: Sadni na bike, prehod na najlahsie (163) a potom najtazsie (162) a ktora z tych taznych sil bude kedy vacsia?
k tomu vzorcu:
Fa max = u . Ga
Tuto maximalnu vyuzijes iba pokial sa HDV rozbieha, teda v pruznom sklze do nejakych 8 km/h. Dalej je uz znizovana rychlostou a skutocnostou, ze adhezia je v kazdom bode a okamihu ina... ale to asi vies. Ale ten vzorec je dobre.
u - sucinitel adhezie = Fa/Ga, v praxi = (116+9000/(V+42)).0,001
350001-4: v ideálnych podmienkách na piesku, no to su mi uz len idealne podmienky, kedze pieskovanim nezvysujes adheziu, ale trenie!!!
nech má aj osem hnacích osí, to je jedno, ale nie je ... ked by sme zobrali len pripad, ze HDV ma len polovicu naprav hnacich, potom:
Fa=u.g.Ma=u.g.1/2.M
k tomu vzorcu:
Fa max = u . Ga
Tuto maximalnu vyuzijes iba pokial sa HDV rozbieha, teda v pruznom sklze do nejakych 8 km/h. Dalej je uz znizovana rychlostou a skutocnostou, ze adhezia je v kazdom bode a okamihu ina... ale to asi vies. Ale ten vzorec je dobre.
u - sucinitel adhezie = Fa/Ga, v praxi = (116+9000/(V+42)).0,001
350001-4: v ideálnych podmienkách na piesku, no to su mi uz len idealne podmienky, kedze pieskovanim nezvysujes adheziu, ale trenie!!!
nech má aj osem hnacích osí, to je jedno, ale nie je ... ked by sme zobrali len pripad, ze HDV ma len polovicu naprav hnacich, potom:
Fa=u.g.Ma=u.g.1/2.M
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271375/
D.C.
nie, TM su uplne rovnake, rozdiel je iby v prevodom pomere (1:3,52 - 163 a 1:3,04 - 162). Ostatne vlastnosti su uplne rovnake.
nie, TM su uplne rovnake, rozdiel je iby v prevodom pomere (1:3,52 - 163 a 1:3,04 - 162). Ostatne vlastnosti su uplne rovnake.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271373/
A nie je tam rozdiel vo vykone trakcnych motorov? Pokial by mala 162 slabsie motory (co ale netusim, ci je to tak...) tak potom ostatne vlastnosti mozu byt rovnake, ked viac nepotiahne motor...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271369/
Teraz som si ale spomenul na jeden priklad, ktory podla vsetkeho ten vzorec vyvracia (myslim si) - 162 aj 163 maju rovnaku hmotnost, rovnake rozlozenie napravovych tlakov, rovnake napravy (material) = rovnaky koef. adhezie, ale 162 ma taznu silu 258kN a 163 ma 300kN.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271363/
Ťažná sila = koef. adhézie x adhézna hmotnosť 
To naozaj plati? Nechyba v tom vzorci este nieco? Neviem, ale nejak mi to logicky nesedi Ked si zoberies len taky priklad s bicyklom - na rovnakom bicykli pojdes Ty a potom nanho posadis nejake 10rocne dieta a das mu na chrbat batoh na vyrovnanie hmotností (Tvojej a jeho), tak mi tam ta rovnaka tazna sila nesedi . Koef. adhezie aj odhezna hmotnost by mali byt v oboch pripadoch rovnake, ale vysledok sa podla mna rovnat nebude 
. Neviem, len moj (logický) nazor.
To naozaj plati? Nechyba v tom vzorci este nieco? Neviem, ale nejak mi to logicky nesedi
Ked si zoberies len taky priklad s bicyklom - na rovnakom bicykli pojdes Ty a potom nanho posadis nejake 10rocne dieta a das mu na chrbat batoh na vyrovnanie hmotností (Tvojej a jeho), tak mi tam ta rovnaka tazna sila nesedi . Koef. adhezie aj odhezna hmotnost by mali byt v oboch pripadoch rovnake, ale vysledok sa podla mna rovnat nebude . Neviem, len moj (logický) nazor.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271362/
no a našiel som ešte niečo..."No, podľa nemeckých a francúzkych empirických vzorcov, v ktorých aj v tom najideálnejšom prípade (el.trakčné motory a protisklzová ochrana) udávajú koeficient adhézie 0,32 , t.j. 320 N/kN,sa mi zdá byť 519kN priveľa... "
autor janyx Maxima vs ER 20
dufam že sa autori nemudu hnevať dakujem
takže ako to vlasne je ????vysvetli to niekto ??
autor janyx Maxima vs ER 20
dufam že sa autori nemudu hnevať dakujem
takže ako to vlasne je ????vysvetli to niekto ??
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271348/
neda mi to a to som celý ja
dufam že sa 362 001 nebude hnevať
"Čo sa týka 184-ky, tiež ma udivilo, kde na ten údaj v ŽM atlase vozidiel prišli.
Znova hovorím, v ideálnych podmienkách na piesku sa to namerať snáď aj dalo, ale prakticky je to nemožné. Neviem, či máš doma modelovú železnicu, ak áno, tak vieš, že ťažná sila mašinky závisí iba od adhéznej hmotnosti (keď ťahajú všetky osi) Dvakrát taká ťažká potiahne dvakrát toľko, polovicu ľahšia potiahne polovicu, nech má aj osem hnacích osí, to je jedno.
Ťažná sila = koef. adhézie x adhézna hmotnosť.
Jedine žeby mala na kolesách gumičky - bandáže, ale to zas už by bol vyšší koeficient adhézie.
A čo som videl reálnu 184-ku (1:1), tá gumičky na kolesách nemá..
Ver mi, nemôže na pohnutie potiahnúť viac ako jeden a pol peršinga (ak má dobre nastavenú sklzovku a vyrovnávanie nápr.tlakov), nijak raz. "
áno ani mne nejde tých 575 KN FT do hlavy...ale jeden malý detail.....184 má max rýchlosť 50 km/h !!!! a to som si do nedávna myslel že 95 km /h....takže nemože aj to mať vplyv na také vysoké číslo ??? lebo aj tak aj tak som n pochybách a uvítal by som keby mi to niekto vysvetlil dakujem
dufam že sa 362 001 nebude hnevať
"Čo sa týka 184-ky, tiež ma udivilo, kde na ten údaj v ŽM atlase vozidiel prišli.
Znova hovorím, v ideálnych podmienkách na piesku sa to namerať snáď aj dalo, ale prakticky je to nemožné. Neviem, či máš doma modelovú železnicu, ak áno, tak vieš, že ťažná sila mašinky závisí iba od adhéznej hmotnosti (keď ťahajú všetky osi) Dvakrát taká ťažká potiahne dvakrát toľko, polovicu ľahšia potiahne polovicu, nech má aj osem hnacích osí, to je jedno.
Ťažná sila = koef. adhézie x adhézna hmotnosť.
Jedine žeby mala na kolesách gumičky - bandáže, ale to zas už by bol vyšší koeficient adhézie.
A čo som videl reálnu 184-ku (1:1), tá gumičky na kolesách nemá..
Ver mi, nemôže na pohnutie potiahnúť viac ako jeden a pol peršinga (ak má dobre nastavenú sklzovku a vyrovnávanie nápr.tlakov), nijak raz. "
áno ani mne nejde tých 575 KN FT do hlavy...ale jeden malý detail.....184 má max rýchlosť 50 km/h !!!! a to som si do nedávna myslel že 95 km /h....takže nemože aj to mať vplyv na také vysoké číslo ??? lebo aj tak aj tak som n pochybách a uvítal by som keby mi to niekto vysvetlil dakujem
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271342/
Ahoj,kto by so mnov isiel prejst trat byvalej povazsko lesnej zeleznice?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/271105/
Almeida
Ten pracovný vlak tam nie je prvýkrát. HDV tam momentálne nemá, ale býva tam niektorá kraľovanská 751, videl som napr. 204 a tuším 207. Na "medzibrodzskom záhlaví" Kubínskej stanice asi (neviem čo robí ten stroj v skutočnosti) čistia lôžko. Zajtra ak budem mať cestu okolo, tak ti spravím nejakú fotku.
Ten pracovný vlak tam nie je prvýkrát. HDV tam momentálne nemá, ale býva tam niektorá kraľovanská 751, videl som napr. 204 a tuším 207. Na "medzibrodzskom záhlaví" Kubínskej stanice asi (neviem čo robí ten stroj v skutočnosti) čistia lôžko. Zajtra ak budem mať cestu okolo, tak ti spravím nejakú fotku.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/268114/
No a aby tu pre dnešný deň nebolo mojich otázok málo, tak ešte jedna - vie niekto, prečo bol (a zrejme ešte stále je) v ŽST Dolný Kubín odstavený nejaký pracovný vlak? Nemá tam ani HDV...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/268055/
Všetko sedí.