Otázky + odpovede
Toto téma je založeno pro dotazy (mnohdy velmi specifické), pro které nemá cenu zakládat nové konkrétní téma.
iron999: Poviem ti to cez iný príklad. Prídeš do banky a vypýtaš si na ruku 10 litrov. Pani za okienkom bude na teba pozerať, ako keby si padol z Marsu. A toto je to isté.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273758/
robo;iron:
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273624/
ked uz sa to vola otazky + odpovede, odpovie mi nejaky rusnovodic jazdiaci na trase 120? bol by ma niekedy niekto schopny odviezt v 363/362?alebo aj inde? aj na takom kusku ako je puchov - povazska bystrica..mozno blba otazka ale viem ze realizovatelna
al by to bolo moc blaznive tak sorry
al by to bolo moc blaznive tak sorry
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273609/
a ozaj si všimnite ponuku prenájmu..."http://www.sd-kd.cz/showdoc.do?docid=47"
to by bolo za foto pod tatrami
to by bolo za foto pod tatrami
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273606/
"První prototyp 93E0, již s upraveným trakčním převodem pro podmínky DNT (jmenovité otáčky trakčních motorů při rychlosti 50 km/h) s maximální rychlostí 95 km/h, byl výrobně dokončen na začátku roku 1994 a od 20.2.1994 byl zkoušen"
prebrane z prototypy.cz
ťiže asi som to zle pochopil....že len behaju na max 50....neviem..ešte niekde mrknem
ale je to dosť možné že som sa kruto sekol
prebrane z prototypy.cz
ťiže asi som to zle pochopil....že len behaju na max 50....neviem..ešte niekde mrknem
ale je to dosť možné že som sa kruto sekol
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273605/
add 362 001
dakujem za odpovede vela si my vysvetlil ale ak sa sudruhovia prestrielali k tým 575 a 419 kn ???
toto mi nejde do hlavy...a len tak medzi nami.....184 90 nepojde lebo je na max 50....ale verim tomu že 2x184 potiahnu určite viac ako 3x 163 lebo 163 je robena ako univerzálna a 184 ako na ťažke nekladne vlaky....čiže nejaký rozdiel hoci pri rovnakých schémach tam bude....najlepšie by si to bolo otestovať v reale...ale kde ??? a ako ??
ale aj tak dakujem za odpovede...a len tak mi to neda.....
viem som to celý ja...ale trebars len tak na porovnanie....ER 20 vs 130....130 má večšiu hmotnosť večší trakčný výkon (o dosť) menšiu max rýchlosť a FT je menšia ako u Herkulesa......kde sa stala zrada ??? resp nebude mať Herkulkes aj večšiu trvalu FT ako 130 ??? viem je tam odporova regulacia ale aj tak....
tak tešim sa na odpovede tak zatim
dakujem za odpovede vela si my vysvetlil ale ak sa sudruhovia prestrielali k tým 575 a 419 kn ???
toto mi nejde do hlavy...a len tak medzi nami.....184 90 nepojde lebo je na max 50....ale verim tomu že 2x184 potiahnu určite viac ako 3x 163 lebo 163 je robena ako univerzálna a 184 ako na ťažke nekladne vlaky....čiže nejaký rozdiel hoci pri rovnakých schémach tam bude....najlepšie by si to bolo otestovať v reale...ale kde ??? a ako ??
ale aj tak dakujem za odpovede...a len tak mi to neda.....
viem som to celý ja...ale trebars len tak na porovnanie....ER 20 vs 130....130 má večšiu hmotnosť večší trakčný výkon (o dosť) menšiu max rýchlosť a FT je menšia ako u Herkulesa......kde sa stala zrada ??? resp nebude mať Herkulkes aj večšiu trvalu FT ako 130 ??? viem je tam odporova regulacia ale aj tak....
tak tešim sa na odpovede tak zatim
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273595/
362.001-Ak by začalo smokliť a zhoršili by sa adhézne podmienky, uviazli by s rovnakými tonami 3 peršingy ako dve 184-ky. čiste teoreticky ,prakticky,myslím,že tie 3 peršingy by mali menšie problémy
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/273087/
kazič:
Zjednodušujem to?
No áno.
Bez zjednodušení by ten elaborát čítal 10 a viac strán.
Ale nemyslím si, že pre potreby diskutujúcich som tu niečo neprípustne zjednodušil alebo opomenul.
Zoberiem si 240 a 771 a rozmýšľam.
Neviem však k čomu mám dôjsť.
V čom teda nemám pravdu?
350001-4:
mno neviem....neviem
Čo bratu, čo nevieš?
184-ka má tri peršingové podvozky.
Rovnaké TM, rovnaký výkon akurát inak sprevodované.
Na medzi adhézie potiahnu rovnako (v pomere 2:3 samozrejme), pri obmedzení výkonovom tiež rovnako.
Napríklad ak by išli s X tonami hore Štrbou 3 peršingy 90-kou, tak dve 184-ky by s tými istými X tonami tiež vytiahli len tých 90.
Ak by začalo smokliť a zhoršili by sa adhézne podmienky, uviazli by s rovnakými tonami 3 peršingy ako dve 184-ky.
Ak teda nemajú nejakú lepšiu sklzovku alebo vyrovnávanie nápravových tlakov atď... ale pre princíp tam rozdiel nie je.
162 vs. 163:
Trakčné charakteristiky, ak si ich pozrieš, sú v podstate rovnaké, vo výkonovej časti ÚPLNE rovnaké. Pri jazde na medzi maximálneho pomerného odbudenia pri najvyšších rýchlostiach (pomer Ib/Ik) dosiahne úplne samozrejme 162 dokonca väčšiu ťažnú silu ako 163!
Akurát pri jazde plným budením na medzi adhézie (v oblasti pod výkonovým obmedzením) majú 162 NASTAVENÚ menšiu rozjazdovú ťažnú silu, nakoľko regulátor reguluje kotevné prúdy na rovnaké hodnoty (kvôli otepleniu TM atď.), a potom samozrejme, 162 má pri rovnakej rýchlosti menšiu ťažnú silu lebo:
-pri určitej rýchlosti má rovnaký rozjazdový prúd ako 163, ale menšie napätie na kotve TM (kvôli ťažšiemu prevodu dosahuje maximálne pomerné otvorenie - napätie na kotve a začiatok odbudzovania neskôr, t.j pri vyššej rýchlosti ako 163), potom ak príkon Pp = U . I, tak 162-ka dosahuje za rovnakých podmienok (menšom U) menší príkon;
-prepočítaním cez účinnosť teda aj v rovnakom pomere menší výkon;
Pri menšom výkone a rovnakej rýchlosti bude na základe P = Ft . v, potom Ft = P/v v rovnakom pomere aj menšia ťažná sila.
Ale je to iba vďaka NASTAVENIU REGULÁTORA!!!
Nesúvisí to s váhou ani s koeficientom.
Ešte raz a inak.
Obídeme regulátor.
Pôjdeme teraz cez "malú nulu" na núdzovú jazdu až na medzu adhézie.
Vykrútime vypínač na 163 na niektorý stupeň, pri ktorom nám mašina začne brúsiť.
Bude tam povedzme kotevný prúd 700 A.
Teraz to isté skúsime so 162.
Tá je "lenivšia", tej treba na to, aby sme dosiahli medzu adhézie a dostali mašinu ku sklzu, vyšší stupeň na spínači núdzovej jazdy.
Až začne brúsiť, kvôli ťažšiemu prevodu si "scucne" povedzme niečo vyše 800 A. Obišli sme regulátor, ktorý by na oboch rušňoch nastavil rovnaký rozjazdový prúd, nejakých 600 A.
--------------
Jeden rušeň má 85 ton aj druhý.
Jeden ide na medzi adhézie aj druhý.
Jeden vyvinul rovnakú ťažnú silu ako druhý.
Bodka.
-------------
ES64F4.
No buď si istý, že pri vyššej rýchlosti tých 300 kN už nedosiahne.
Nijak raz, lebo adhézna krivka s narastajúcou rýchlosťou klesá. To som už ale písal.
Akurát že pôjde dlhšie na medzi adhézie.
Aj tam, kde peršingová ťažná sila bude už limitovaná jeho výkonom, F4-ka dokáže využiť adhézne podmienky ešte stále.
O tom ten výkon je.
Plus tá regulácia. Asynchrónne motory pripojené vo dvojiciach paralelne na napäťový striedač sa pri sklze jedného z nich negatívne neovplyvňujú, plus sa tam určite lepšie kompenzuje rozváženie nápravových tlakov.
Takže tam z tých cca 85 ton sa dá vyťažiť ešte trošku viac ako z peršingových 85 ton.
A toto sú tie nuansy, na ktoré zrejme myslel kazič.
Ale pre pochopenie princípu zbytočné. Ba možno iba mätúce.
Zjednodušujem to?
No áno.
Bez zjednodušení by ten elaborát čítal 10 a viac strán.
Ale nemyslím si, že pre potreby diskutujúcich som tu niečo neprípustne zjednodušil alebo opomenul.
Zoberiem si 240 a 771 a rozmýšľam.
Neviem však k čomu mám dôjsť.
V čom teda nemám pravdu?
350001-4:
mno neviem....neviem
Čo bratu, čo nevieš?
184-ka má tri peršingové podvozky.
Rovnaké TM, rovnaký výkon akurát inak sprevodované.
Na medzi adhézie potiahnu rovnako (v pomere 2:3 samozrejme), pri obmedzení výkonovom tiež rovnako.
Napríklad ak by išli s X tonami hore Štrbou 3 peršingy 90-kou, tak dve 184-ky by s tými istými X tonami tiež vytiahli len tých 90.
Ak by začalo smokliť a zhoršili by sa adhézne podmienky, uviazli by s rovnakými tonami 3 peršingy ako dve 184-ky.
Ak teda nemajú nejakú lepšiu sklzovku alebo vyrovnávanie nápravových tlakov atď... ale pre princíp tam rozdiel nie je.
162 vs. 163:
Trakčné charakteristiky, ak si ich pozrieš, sú v podstate rovnaké, vo výkonovej časti ÚPLNE rovnaké. Pri jazde na medzi maximálneho pomerného odbudenia pri najvyšších rýchlostiach (pomer Ib/Ik) dosiahne úplne samozrejme 162 dokonca väčšiu ťažnú silu ako 163!
Akurát pri jazde plným budením na medzi adhézie (v oblasti pod výkonovým obmedzením) majú 162 NASTAVENÚ menšiu rozjazdovú ťažnú silu, nakoľko regulátor reguluje kotevné prúdy na rovnaké hodnoty (kvôli otepleniu TM atď.), a potom samozrejme, 162 má pri rovnakej rýchlosti menšiu ťažnú silu lebo:
-pri určitej rýchlosti má rovnaký rozjazdový prúd ako 163, ale menšie napätie na kotve TM (kvôli ťažšiemu prevodu dosahuje maximálne pomerné otvorenie - napätie na kotve a začiatok odbudzovania neskôr, t.j pri vyššej rýchlosti ako 163), potom ak príkon Pp = U . I, tak 162-ka dosahuje za rovnakých podmienok (menšom U) menší príkon;
-prepočítaním cez účinnosť teda aj v rovnakom pomere menší výkon;
Pri menšom výkone a rovnakej rýchlosti bude na základe P = Ft . v, potom Ft = P/v v rovnakom pomere aj menšia ťažná sila.
Ale je to iba vďaka NASTAVENIU REGULÁTORA!!!
Nesúvisí to s váhou ani s koeficientom.
Ešte raz a inak.
Obídeme regulátor.
Pôjdeme teraz cez "malú nulu" na núdzovú jazdu až na medzu adhézie.
Vykrútime vypínač na 163 na niektorý stupeň, pri ktorom nám mašina začne brúsiť.
Bude tam povedzme kotevný prúd 700 A.
Teraz to isté skúsime so 162.
Tá je "lenivšia", tej treba na to, aby sme dosiahli medzu adhézie a dostali mašinu ku sklzu, vyšší stupeň na spínači núdzovej jazdy.
Až začne brúsiť, kvôli ťažšiemu prevodu si "scucne" povedzme niečo vyše 800 A. Obišli sme regulátor, ktorý by na oboch rušňoch nastavil rovnaký rozjazdový prúd, nejakých 600 A.
--------------
Jeden rušeň má 85 ton aj druhý.
Jeden ide na medzi adhézie aj druhý.
Jeden vyvinul rovnakú ťažnú silu ako druhý.
Bodka.
-------------
ES64F4.
No buď si istý, že pri vyššej rýchlosti tých 300 kN už nedosiahne.
Nijak raz, lebo adhézna krivka s narastajúcou rýchlosťou klesá. To som už ale písal.
Akurát že pôjde dlhšie na medzi adhézie.
Aj tam, kde peršingová ťažná sila bude už limitovaná jeho výkonom, F4-ka dokáže využiť adhézne podmienky ešte stále.
O tom ten výkon je.
Plus tá regulácia. Asynchrónne motory pripojené vo dvojiciach paralelne na napäťový striedač sa pri sklze jedného z nich negatívne neovplyvňujú, plus sa tam určite lepšie kompenzuje rozváženie nápravových tlakov.
Takže tam z tých cca 85 ton sa dá vyťažiť ešte trošku viac ako z peršingových 85 ton.
A toto sú tie nuansy, na ktoré zrejme myslel kazič.
Ale pre pochopenie princípu zbytočné. Ba možno iba mätúce.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/272954/
peršing: Ber to ako dôkaz toho, že na Slovensku je veľmi čisté ovzdušie ... tzn. vo vzduchu lietalo minimum chemického bordelu a tak tuhé skupenstvo snehu aj pri možnom čiastočnom roztopení nevytvorilo dostatočné prostredie na priebeh elektrického náboja ...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/272885/
Dokáže mi niekto vysvetliť, ako je možné, že toto http://www.vlaky.net//upload/images/reports/001635/obr11.jpg po zdvihnutí zberača nevyhodilo meniareň? (foto © 362.001)
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/272845/