Otázky + odpovede

martin.olo...zaujimave info, doteraz vzdy chodila na zavese R Spisan nejaka 162/163....pokial viem Banan/Krysa vozil len Horehronca z Ke do Margecian ale nie opacne , tam bol Persing zeleny. .. predpokladam ze colaloka bola nie na klasickom priprahu (druha za vlakovou loko) ale v cele ako vlakova po Margecany a nasledne sa odpojila, predpokladam, lebo by asi neodvesovali masiny v Margecanoch a nasledne nazad pripajali 362/363 alebo 350....kazdopadne je to divne ze nebola na zavese
Takze Colaloka nam beha teraz na vychode...........
inak uz je jedna 151ka vo farbach ceskej sporitelne, zltocerveny, nadhera... na ceskych forach je ze by sa mala pozriet aj k nam, bola vraj uz na R Excelsior na tratiach SZDC, ale pochybujem ze sa ukaze v SR vzhladom na reklamny nater a je to myslim 151ka, ktoru nasi moc nemusia...

Dnes na príprahu R 608 po Margecany išla Coca-Cola (v Margecanoch si počká na R 811 Horehronec).
S tým súvisia tieto otázky:
1) Je to trvalejší jav? České Banány/Krysy už Horehronca voziť nebudú?
2) Prečo na príprahu a nie na závese? České mašiny chodili na závese (pokiaľ viem). Môj s(ú)kromný laický názor je, že zo závesu sa mašina v Margecanoch rýchlejšie odpojí, než keď ide vpredu na príprahu.
Ďakujem.

Ad Bubo: máš pravdu, už som si to preveril. Čo sa týka Báthoryčky, vl. čazy spomínali keď to ešte chodilo u nás, že prechádzali cez depo a zabezpečovali to ako posunovú cestu. Niekde som to videl napísané aj v ZCP, ale už nepamätám. Raz som s tým cestoval zo svadby z Čadce, ale chodilo to ráno o 3. h, a bola hmla, tak som toho veľa nevidel.

rk_kn: R Favorit urcite nesiel ako pises... chodil na trati z Pha - Breclav - Kuty - Trnava - Galanta - NZ- KN-...... a jednu dobu tak jazdila aj Saxonia ze nesla cez Blavu ale z Kutov na Trnavu a Galantu...
R Bathory chodil tak ako pises a aj sezonny Nord Sud (Burgas - Warszava) a potom este jeden sezonny rychlik z Madarska (Budapest) do Polska (Lodz - Febryczna).. a je zaujimave ze nezachadzali do ZA ale sa priamo napajali do Cadce.. aj R Kysucan... a este jeden je tu R Bem aj ten chodil jeden cas tesne za Bathorym az kym ho nepresmerovali na trat Polonie ktora vtedy chodila cez ZA smer zvolen - LC - Hungaria....
z Trencina cez TT a Bylnice , Vsetin do Pha chodil R Moravan, naspat siel z Pha cez Brno, Veseli, Bylnice do Trencina
dalsi znamy vlak bol R Tekov.. Ba - Le - Luzianky - ZM - Zvolen - LC - KE a mal aj restaurak, bol to prvy vlak ktorym som siel zo Ziaru nad Hronom do Ba, dovtedy Bus, lebo to bolo podstatne rychlejsie..

zoznam R z Pha cez H.Lidec: Laborec, Hornád, Hron, Detvan, Vltava, Vsacan, Bečva, Dukla, Vihorlat.... a kopec nepomenovanych rychlikov.. dalsie co chodili do KE boli Thermal, Krivan, Liptov, .....

martin.olo:
mne ta stranka ide bez problemov

Rasťo, ta 120 je tam od roku 1988, od dokončení elektrizaci. O nějakých větších stavebních úpravaách trati však nevím, takže to spíše souviselo s náhradou okuliarnika 750/754 (100 km/h) na 363 (120 km/h). Ta 120 al epůvodně byla jen mezi stanicemi, průjezd nádražími byl jen 100 kn/h. Jedna z prvnívh reko stanic na 120 km/h byla Dubnica n.V.

Technická otázočka, rýchlosť 120 km/h je na trati Bratislava - Púchov presne od ukončenia elektrifikácie alebo tam bola už skôr, popr. až neskôr?

Páni, pri tích spomienkach ste ešte zabudli na 236/237 Báthory, zrejme pre cto, že nechodil do Bratislavy, ale cez Galantu - leopoldov d Čadce. Ale chodil dlhšie ako Varsovia, ktorá predtým chodila cez Komárno - N. Zámky. Potom ešte sezónny Favorit, ktorý chodil cez H. Lideč - Púchov - Leopodov - Galanta k Balatonu. Pokiaľ pamätám, tak R vlaky vozievali T 478.4 dvojmo, pretož bolo potrebnú aj kúriť. A v časoch pary to vozievali Albatrosy a Šlachtičné. Čo sa týka rychlíkov cez Štrbu, ja som zažil skôr príprahy , ako postrky.

Nakoniec sa to predsa len podarilo!
http://www.starekniznijizdnirady.ic.cz/ predsa len bezi

mrcheef,
dik za tip, na tuto stranku som sa pokusal dostat aj minule, a nejde to a nejde to , vam funguje?

To by zaujimave rozhodne bolo. Hadam sa na to niekto, kto ma dost obrazoveho a textoveho materialu, chyti.

Designer: Fakt dost dobre foto

Chlapi co tak urobit reportaz Trat 120 pred elektrifikaciou

Podla mna by sa na to nasli kladne ohlasy

Mna to teda fakt zaujima

martin.olo
Skus na tejto stranke: http://www.starekniznijizdnirady.ic.cz/
su tam aj z obdobia CSD. O inych neviem. Ak by si chcel este mam CP trate 132 z rokov 94-2002. To je vsetko co viem

bubo,
nižšie píšeš, že "ak by ste chceli mam naskenovany CP z roku 1990 resp je na nete....". Ja by som mal záujem, kde na nete sa ten CP z roku 1990 (prípadne aj staršie) dá nájsť?
Vďaka.

3. žst. Bratislava Nové Mesto - R 233 "Varsovia"
(c) fotoarchív Designer - (09/1991)

Designer... , nemas viac foto????
predpokladam ze na Varsovii tiez je okuliarnik este v case motorov do Rajky
to boli casy......... mna by zaujimalo na akom vlaku sa prvy krat pozrela Gorila do KE.. (EX Tatran alebo R Cingov??) viem ze Cingov maval v obehu 350ku...

tratovak.. veru pravdu mas, Slovakia, Dukla, Vltava to boli vlaky do Moskvy ale s vylucenou vnutrostatnou prepravou obdobne aj sezonne vlaky typu Nord Sud, Vitoša.... na ramene Sturovo - Pha a Sturovo - Cadca.... Ten bezmenný rýchlik čo jazdil v sobotu ráno mal aj meno R Prešovčan.

jazdil este R Devin BA - NMnV - Pha, R Polom a Povazan do ZA, Kysucan do Cadce, Turiec do Martina a Cingov do SNV, inak casy dnes a vtedy na useku BA - ZA by ste sa divili skoro ziaden rozdiel (+ 10 - 15 min vtedy).... najvacsie zrychlenie bolo v casti ZA - KE

EX Tatran BA - Piestany - Trencin - Ruzomberok - LM - Strba - Poprad - SNV - Kysak - KE.

a inak este chodili na strbskej rampe postrky....a rychliky typu Margecany - Chomutov a Margecany - Drazdany.. a podobne... proste na tom ramene to bolo hustee ale hlavne pre spoje do sucasnej ceskej republiky.

mernoše, splinterX, bobo:
1. žst. Púchov - E499.0082+T478.4004+T478.4072
2. úsek BHS-Ba.vinohrady - R 507 "Spišan" - T478.4035+4032
3. žst. Bratislava Nové Mesto - R 233 "Varsovia"
(c) fotoarchív Designer - (06/1986 a 04/1985 a 09/1991)

Mermoše, splinter X............. pred elektrifikáciou ramena Ba - Púchov jazdili do púchova okuliarniky a z Púchova Bobiny, prípadne aj Rakana..
po elektrifikácií chodili Peršingy ale v Žiline bol preprah na radu 162/163 (12 min, zastavenie), pričom na R Šarišan jazdila Bobina.. neskôr až 162/163..
Potom sa prestal robiť preprah a začali jazdiť 362/362 priamo do Ke a začali sa sem tam objavovať aj 350ky.. čo je zaujímavé tak na R Šarišan s apreprah 363/162/163 stále robil... do PO sa 362/363 pozreli neskôr ako do Ke..
v procese elektrifikácie v rámci skúšobnej prevádzky jazdila na Šarišanovi z BA-do Leopoldova Laminátka...
inak v 90om roku chodili R Dargov, Spišan,a nočné rýchliky Ružín a Zemplín, plus EX 100/101 Tatran, Považan jazdil do ZA.. Slovakia do Moskvy
Kriváň, Gerlach, Liptov .. to boli R na ramene KE-ZA-OVA-a dale (Pha, Liberec..atď)
ak by ste chceli mam naskenovany CP z roku 1990 resp je na nete.... ked si pozriete kolko jazdilo vtedy sezonnych rychlikov tak .........

co sa tyka chronologie rokov to neviem.. a aj cislovanie rychlikov bolo ine... moj odhad na zacatie jazdy Goril na tomto ramene je cca rok 95... aj to len vynimocne

mernoše: ja pamatám následovné
úsek Brunovce - Púchov bol elektrifikovaný tuším 2.2.1988. Dovtedy jazdili na rychlíkoch z Ba po Púchov (P. Bystricu, Žilinu - pri R do týchto staníc) okuliarniky, na Dargove dva (mal 16 vozňov). Do zavedenia nového GVD, kedy 363 išli miesto 754 prichádzali vlaky do každej stanice cca 4 min s náskokom (dynamika jazdy, 120 km/h na trati). Sprvoti boli v púchove/žiline preprahy z 363 na 1xx, lebo 363 bolo málo.
Počet vlakov bol vtedy oproti dnešku "smiešny" - ak sa nemýlim: Dargov, v sobotu ráno nejaký bezmenný, potom Spišan, v A a N Šarišan, Tatran (povinne miestenkový) a večer Zemplín. A samozrejme Slovakia do Moskvy, ale neviem či s vylúčenou vnútroštátnou prepravou.