Otázky + odpovede
Toto téma je založeno pro dotazy (mnohdy velmi specifické), pro které nemá cenu zakládat nové konkrétní téma.
Opačný prípad je Žilinskeé zhlavie v PB (a sním napr. Beluša, zhlavie pre zmenu od TN), kde je pomalá jazda 30km/h z dôvodu podomytia výhybiek a absolútnej neschopnosti TSS s tým za 1,5 roka čokoľvek urobiť /n-krát tam síce už dosýpali štrk,ale to že treba dať preč to bahno čo je do hĺbky pol metra pod pražcami to ich nenapadne/ ... to si asi budme museť počkať na koridor a najbližších 5-10 rokov tam bude ideálny fotoflek ... pekná krajina, bezprostredné okolie trate sa pravidelne kosí, rovinka, dobré nasvietenie, TV stĺpy ďaleko od seba a hlavne ... vlaky tade idú 30-60 (v závislosti od pozície fotografa voči tej pomalej ... a to isté v stanici z opačnej strany ...
Zasvěcenější určitě vysvětlí líp, já jsem ty čtyři pruhy jednou viděl v akci... V podstatě to ani nejsou pruhy, ale taková zobrazovací jednotka, která svítí bíle a tvoří písmeno Z, které se uplatňuje při sunutí souprav končících vlaků od Vinohrad směrem do depa.
Více než 40 km/h přes lamačské zhlaví opravdu nehrozí, navíc v tunelu je třicítka, ne?
Dalsie zvedave otazky:
Preco je na zhlavi Ba hl. st. cez vinohradske zhlavie dlhodobo obmedzena max. rychlost az na 30 km/h? To je v takom zlom stave? A tak dlhodobo?
Preco su odchodove navestidla Ba h. s. smerom na Lamac vybavene az styrmi svetelnymi pruhmi? Videl by som aj to len teoreticky zmysle v jednom zltom a 2 zelenych. To su tam pouzite vyhybky na rychlost 40, 60, 80 aj 100 km/h zaroven? A potom aj tak este naco ten stvrty pruh?
MIREL (myslím, že to znamená MIkroprocesorová Riadiaca ELektronika) je výrobok bratislavskej spoločnosti HMH, pod touto značkou sú napr. vlakové zabezpečovače (MIREL VZ 1), elektrické rýchlomery (MIREL RM), používajú na na rušňoch 162, 163, 263, 362, 363, 350, 131, 736, 773 - tu aj s el. rýchlomerom, na dalších rušňoch - 751, nejake 754 a ine sa používa len VZ bez el. rýchlomera. Okrem toho je to aj riadiaci systém rušňov 350.
Teraz sa vopred ospravedlňujem za monštruóznu dĺžku príspevku, ale budiž:
Jano63: činnosť koľajových obvodov a prenos návestného signálu na hnacie koľajové vozidlo mi raz vysvetľoval dobrý človek z praxe. Keďže jeho odpoveď mám rovno po ruke, rovno Ti ju sem pastnem:
kolajove obvody su liniove prostriedky vyhodnocujuce pritomnost kolajoveho vozidla v urcitom useku trate alebo stanice. Na bezpecne vyhodnocovanie volnosti sa vyuzivaju paralelne kolajove obvody (KO) = vysielac KO je cez regulacny prvok paralelne pripojeny k obom kolajnicovym pasom ktore tvoria (odizolovane kolajovym lozkom a izolovanymi spojkami) spojovacie vodice KO. Na opacnej strane je paralelne ku kolajnicovym pasom pripojeny prijimac. V pokojovom stave tecu KO signalne prudy (u nas pouzivane f=50, 75 a 275 Hz) - prijimac (spravidla rele) je trvale v pracovnom rezime a vyhodnocuje (kotva rele je pritiahnuta) nepritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku - usek je volny. V pracovnom stave (vstup kolajoveho vozidla do kolajoveho useku) dochadza k suntovaniu KO napravami vozidla, signalne prudy sa uzatvaraju cez vlakovy sunt. Male prudy Ip nestacia udrzat prijimac v pracovnom rezime a tento sa dostane do pokojoveho stavu (kotva rele odpadne) a vyhodnocuje pritomnost kolajoveho vozidla v kolajovom useku t.j. usek je obsadeny. Kazda porucha KO sa prejavi bezpecnejsim smerom - kotva rele odpadne a KO je vyhodnoteny ako obsadeny. Napr. pri strate napajania KO, lom kolajnice, prerusenie vodicov medzi kolajnicovymi pasmi a vysielacom alebo prijimacom.
Na tratiach bez elektrickej trakcie alebo s jednosmernou el. trakciou sa pouzivaju KO so signalnou f=50 Hz. Tieto sa z dovodu ovplyvnitelnosti inymi vedeniami novo neprojektuju, pouziva sa f=75 Hz spravidla na trati a f=275 Hz spravidla v staniciach.
Samozrejme, od stavu tychto rele vyhodnocujucich volnost KO (oznacovane pismenom J) resp. priamo tieto rele alebo ich opakovace Jo, JQ1... ovlyvnuju cinnost priecestnych zabezpecovacich zariadeni, navestne znaky navestidiel a vlastne od nich sa odvija akakolvek cinnost zabezpecovacich zariadeni
Vlakový zabezpečovač pozostáva z dvoch častí: Traťovej a vozidlovej. Traťový ( líniový ), prenáša kód od návestidla do koľaje smerom oproti vlaku. Kód vysiela kóder pri návestidle, podľa momentálnej návesti na návestidle. Tento kód zachytáva dekóder na rušni a návesť zobrazuje na návestnom opakovač, ktorý sleduje rušňovodič v kabíne. Zároveň posiela záznam do tachografu. Ak návesť na opakovači znamená zniženie rýchlosti, prípadne návesť Stoj!, upozorní zvukovým signálom, ak rušňovodič nereaguje, po určitom čase vypne hlavný vypínač a zapne rýchločinnú brzdu. Patrične urobí záznam do tachografu. Zároveň plní funkciu živáka, t.j. sleduje bdelosť rušňovodiča, ke)d po určitej dobe je potrebné po návesti stlačiť tl. bdelosti, ktoré kontroluje bdelosť rušňovodiča. Tento VZ-Ž pracuje na všetkých rušňoch , aj na tratiach bez prenosu návestí. A je jedna z podmienok prevádzkyschopnosti rušňa,ak nie je obsadený dvojčlennou čatou, tak isto ako správna činnosť tachografu.
Ad SplinterX: Remíza je pomenovanie budovy na uschovanie rušňov, prípadne iných strojov. Môžu byť v nej umiestnené aj rôzne zariadenia na bežnú údržbu, prípadne malé opravy. Výhrevňa je už zastaralý pojem, viac súvisel s parnou prevádzkou. Slúžila ako remíza , na úschovu, prípadne zakurovanie a ošetrovanie parných rušňov.
Známe sú tzv. rotundové haly vo veľkých depách, ktoré ústili na točňu, ktorá rozdelovala koľaje k jednotlivým vrátam a miestam na údržbu a zároveň slúžila na otáčanie parných rušňov.
Zdravím,
motorový vozeň rady 801 je historické hnacie vozidlo, podľa starého označenia M131, prezývané Hurvínek. Desiatky fotiek tohto vozidla sú v galérii "Historická jazda Vlaky.net objektívom účastníkov" alebo tak nejako.
Rušne radu 701.9 ,702.9 a 704.9 sú malé dvojnápravové posunovacie rušne. Doplnková číslica "9" znamená, že sú úzkorozchodné (rozchod menší ako 1435mm). Ak by tam bola 8-čka, sú širokorozchodné. Doplnkovým číslom (1-7) sa tiež môžu rozlišovať hnacie vozidlá iných prevádzkovateľov.
