Infraštruktúra - všeobecne
Na slovensku sme na tom dosť zle.Hlavné elektrifikované trate sú preťažené a na ostatné nikto ani nepomyslí.To spôsobuje že fabriky ktoré nie sú napojené na hlavnú infraštruktúru používajú kamionovú dopravu, ktorá potom upcháva naše cesty a je nákladnejšia a aj NEBESPEČNEJŠIA ako vlaková.Mali by stým niečo robiť.
Vypadol mi tam kus vety: za "a nie nejaké zlepšovanie užitných vlastností" patrí ešte "sa nejaká ekonomická efektivita stanovuje v podstate len tým, koľko dopravných zamestnancov som vyhodil a ušetrím za ich mzdy"
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852218/
Allegro: Ono to je ťažké. Keď zrušia je zle, keď nezrušia je tiež zle. Navyše existuje niečo ako pravidlá pre ekonomické hodnotenie stavieb a u stavieb, kde je hlavným účelom zabrániť tomu, aby sa to rozpadlo a nie nejaké zlepšovanie užitných vlastností, takže je dosť možné, že keby to vtedy nezrušili, žiadne DOT by nebolo a dnes by už možno nebola ani štreka. Takže sa na to treba dívať pozitívne, že sa doprava zvýšila natoľko, že je možné Nemčanku zasa vrátiť medzi stanice.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852217/
K tej Nemčanke: Výhybňa Nemčanku tu bola za socíka i potom, prečo ju zrušili počas rekonštrukcie zab.zar. na DOT ?? Teraz to vyjde o moc drahšie, tak isto aj zrušená Výhybňa Buková a Výh. Hlboké chýbajú. Prečouž konečne tých "expertov" čo nezmyselne rušia a rušia nepostihne trest za nesprávne rozhodnutia? Keď sa "fíra" alebo "úradník" zle rozhodnú tak je nešťastie na svete, ale tým úradníkom sa nikdy nič nestane pričom premrhávajú ťažké milióny.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852204/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852197/
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852190/
http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3568212&l=sk
šr, šr, šr, šr...... šr
Šuflíkových záležitostí nie je nikdy dosť. Doba, kedy len kopy žvástov na papieri dajú odpoveď na elementárne veci, poznateľné aj na prvý pohľad. O to lepšie, keď výsledok nemusí byť, a spravidla ani nie je objektívnym výstupom "študovania".
šr, šr, šr, šr...... šr
Šuflíkových záležitostí nie je nikdy dosť. Doba, kedy len kopy žvástov na papieri dajú odpoveď na elementárne veci, poznateľné aj na prvý pohľad. O to lepšie, keď výsledok nemusí byť, a spravidla ani nie je objektívnym výstupom "študovania".
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852103/
raperko: v podstate zbytocne az na jedno ale a to su tzv. fazove delice na niektorych zhlaviach. Na AC staci prejst bez trakcneho odberu, zatial oficialne so stiahnutym zberacom.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852057/
ad k prepojeniu-načo potom na AC cvičíme s hrablami pár-nepár?Teda mimo jednokoľajek.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852053/
milloss tvoja hovorkyňa tvrdí čosi íné.A určite to nemá z vlastného rozumu.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852052/
milloss: Ked som sa tu chcel v minulosti dozvediet, ako to na AC u nas je, nik z pritomnych mi to
a) nechcel vysvetlit
alebo
b) nebol taky znaly, aby mi to vysvetlil.
Doteraz som mal iba tu azerbajdzansku schemu. A vsetkych 12 napajaciek je tam identickej konstrukcie.
Schemu napajacky 25kV ZSR alebo SZDC mi nik nikdy neukazal. (No, jednu nevyraznu som raz dostal, len bola natolko zmensena, ze som z nej vela nevycital.)
Poriadna jednopolova schema by mi mnohe prezradila. Ale ako by to bola tajnost....
Zvyklosti 15kV 16Hz vychadzaju z nadradenej siete 110kV, ktora je zelezniciam vlastna a v ramci Rakuska, Nemecka a Svajciarska je prepojena a synchronna. A v ramci OBB su tie napajacky tiez jednotnej filozofie, ci maju 1, 2, 3 trafa a n>=3 vyvodov do trate... Navyse dokaze byt kazdy jeden vyvod v revizii tak, aby nebolo nutne odpojit napajanie ani jedneho troleja. A to prepnutie do revizie sa robi bez prerusenia napajania.
Skusenosti Madarska, Francuzska, Velkej Britanie, Danska by ma bytostne zaujimali, ale tieto reci neovladam a asi sa k nicomu nedopracujem.
Hlavne tie francuzske by mohli byt zaujimave, kedze s 25kV 50Hz zacinali.
A 2x25kV pouzivaju na LGV.
To, co sa mi snazis vysvetlit, je zhrnute vo vete: Ma to ale jeden hacik a vola sa to nadradena 110kv sustava. A na tom to asi cele skape...
A ked je v kazdej napajacke k tomu este aj inak zapojene trafo, nie je o com.
Ale nikdy to tu nik neprezentoval...
Na druhej strane, kazda pridana hodnota stoji peniaze. Akurat mam pocit, ze ekonom tej pridanej hodnote nikdy rozumiet nebude, ale rozhodovat, zial, bude.
P.S. Diskusia je na to, aby som sa daco dozvedel. Ze to trvalo taku nekonecnu dobu, to je uz ina vec...
a) nechcel vysvetlit
alebo
b) nebol taky znaly, aby mi to vysvetlil.
Doteraz som mal iba tu azerbajdzansku schemu. A vsetkych 12 napajaciek je tam identickej konstrukcie.
Schemu napajacky 25kV ZSR alebo SZDC mi nik nikdy neukazal. (No, jednu nevyraznu som raz dostal, len bola natolko zmensena, ze som z nej vela nevycital.)
Poriadna jednopolova schema by mi mnohe prezradila. Ale ako by to bola tajnost....
Zvyklosti 15kV 16Hz vychadzaju z nadradenej siete 110kV, ktora je zelezniciam vlastna a v ramci Rakuska, Nemecka a Svajciarska je prepojena a synchronna. A v ramci OBB su tie napajacky tiez jednotnej filozofie, ci maju 1, 2, 3 trafa a n>=3 vyvodov do trate... Navyse dokaze byt kazdy jeden vyvod v revizii tak, aby nebolo nutne odpojit napajanie ani jedneho troleja. A to prepnutie do revizie sa robi bez prerusenia napajania.
Skusenosti Madarska, Francuzska, Velkej Britanie, Danska by ma bytostne zaujimali, ale tieto reci neovladam a asi sa k nicomu nedopracujem.
Hlavne tie francuzske by mohli byt zaujimave, kedze s 25kV 50Hz zacinali.
A 2x25kV pouzivaju na LGV.
To, co sa mi snazis vysvetlit, je zhrnute vo vete: Ma to ale jeden hacik a vola sa to nadradena 110kv sustava. A na tom to asi cele skape...
A ked je v kazdej napajacke k tomu este aj inak zapojene trafo, nie je o com.
Ale nikdy to tu nik neprezentoval...
Na druhej strane, kazda pridana hodnota stoji peniaze. Akurat mam pocit, ze ekonom tej pridanej hodnote nikdy rozumiet nebude, ale rozhodovat, zial, bude.
P.S. Diskusia je na to, aby som sa daco dozvedel. Ze to trvalo taku nekonecnu dobu, to je uz ina vec...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852040/
skrz prz - take blbe slovo.
Za nesymetricke zatazenie sa nic neplati, takze nevratilo. Za dalsie ekonomov nezaujima co bude za 20-30 rokov, ich kole v ociach pociatocne naklady. 1€ a 5€ je rozdiel to len ako priklad.
Ondro vidim nemas prehlad co sa tyka napajani u nas a v ČR. Na dvojkolajke AC su susedne kolaje/TV cez spinacky uz zopar rokov prepojene cim vsetko co si chcel kritizovat neplati. Takze toto je OK. Pri paralelnej spolupraci si uvedom ze trafa v TT su zapojene v jednej TT A tak aby sa vystriedali vsetky fazy tj. pri 2 trafach napr T1 medzi L1-L2 a T2 medzi L2-L3. Susedna TT B bude mat T1 medzi L2-L3 a T2 medzi L3-L1. V idealnom pripade by bola mozna spoupraca TT A T2 s TT B T1. Horsie ak mas napajanie trojuholnika alebo viacero odbocnych trati. V tomto pripade to hrozi prenos vykonov po sieti TV medzi TT A a B. Ak usek prepojis tak ze vymenis T aleboz celej napajacky napajas jednym trafom uz nic neplati. Je to celkom logicky rozdelene, rychla selektivita chyb a moznosti napajania. Tolko v kratkosti. Menicove TT by mali nejaku navratnost v kompenzacii ucinika, netreba FKZ(problematicke zariadenie, vysoke naklady na prevadzku aj pociatocne), no plati vyssie spominane co kole oci ekonomom to neprejde.
Za nesymetricke zatazenie sa nic neplati, takze nevratilo. Za dalsie ekonomov nezaujima co bude za 20-30 rokov, ich kole v ociach pociatocne naklady. 1€ a 5€ je rozdiel to len ako priklad.
Ondro vidim nemas prehlad co sa tyka napajani u nas a v ČR. Na dvojkolajke AC su susedne kolaje/TV cez spinacky uz zopar rokov prepojene cim vsetko co si chcel kritizovat neplati. Takze toto je OK. Pri paralelnej spolupraci si uvedom ze trafa v TT su zapojene v jednej TT A tak aby sa vystriedali vsetky fazy tj. pri 2 trafach napr T1 medzi L1-L2 a T2 medzi L2-L3. Susedna TT B bude mat T1 medzi L2-L3 a T2 medzi L3-L1. V idealnom pripade by bola mozna spoupraca TT A T2 s TT B T1. Horsie ak mas napajanie trojuholnika alebo viacero odbocnych trati. V tomto pripade to hrozi prenos vykonov po sieti TV medzi TT A a B. Ak usek prepojis tak ze vymenis T aleboz celej napajacky napajas jednym trafom uz nic neplati. Je to celkom logicky rozdelene, rychla selektivita chyb a moznosti napajania. Tolko v kratkosti. Menicove TT by mali nejaku navratnost v kompenzacii ucinika, netreba FKZ(problematicke zariadenie, vysoke naklady na prevadzku aj pociatocne), no plati vyssie spominane co kole oci ekonomom to neprejde.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852038/
Vyvody 1 a 2 napajaju tratove kolaje 1 a 2 na jednu stranu, 3 a 4 na druhu stranu.
Trafo faza A je zlta, B je zelena, C cervena ide do kolajnic.
Ak by susedna napajacka napajala tratove kolaje z tej istej fazy, paralelna spolupraca by bola mozna za predpokladu, ze trafaky davaju rovnake napatie. Ma to ale jeden hacik a vola sa to nadradena 110kv sustava. A na tom to asi cele skape...
Co vsak urcite mozne je, pri prislusnych upravach v ochranach a uprave postupov - spojit paralelne obe tratove kolaje (vsak su napajane z tej istej fazy) a zvysit tym schopnost troleja preniest vyssi vykon a odpadli by stahovacky medzi kolajami a rekuperacia by mala vacsi zmysel.
Paralelne spojenie a obojstranne napajanie je u OBB z dovodu, ze dnes treba prenasat znacne vyssie vykony ako v minulosti. A pre pripad rozpadu nadradenej 110kv siete sme robili automatiku, ktora rozpaja v niektorych bodoch delenie na trati (Schutzstrecke) a aktivuje prislusne navesti pre stahovanie zberaca.
Trafo faza A je zlta, B je zelena, C cervena ide do kolajnic.
Ak by susedna napajacka napajala tratove kolaje z tej istej fazy, paralelna spolupraca by bola mozna za predpokladu, ze trafaky davaju rovnake napatie. Ma to ale jeden hacik a vola sa to nadradena 110kv sustava. A na tom to asi cele skape...
Co vsak urcite mozne je, pri prislusnych upravach v ochranach a uprave postupov - spojit paralelne obe tratove kolaje (vsak su napajane z tej istej fazy) a zvysit tym schopnost troleja preniest vyssi vykon a odpadli by stahovacky medzi kolajami a rekuperacia by mala vacsi zmysel.
Paralelne spojenie a obojstranne napajanie je u OBB z dovodu, ze dnes treba prenasat znacne vyssie vykony ako v minulosti. A pre pripad rozpadu nadradenej 110kv siete sme robili automatiku, ktora rozpaja v niektorych bodoch delenie na trati (Schutzstrecke) a aktivuje prislusne navesti pre stahovanie zberaca.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852035/
Co sa mi dostalo do usi, Izraelci to chcu prave s tymi menicmi.... 
Ono by pri menicoch 3f 50Hz na 1f 50Hz odpadli problemy s kompenzaciou ucinnika, s nevyvazenou zatazou..... Pri dnesnej polovodicovej technike by asi nebolo ani treba vlastny 1f 110kV rozvod.
Co si ale viem predstavit aj v sucasnosti, je paralelny beh dvoch trafakov v jednej napajacke. Akorat zmena fazy by musela byt vzdy v strede medzi napajackami.
Co som pozeral schemy, tych deleni na 25kV je trochu moc.
Kazda tratova kolaj zvlast, delenie v mieste napajacky a este delenie uprostred medzi napajackami, ergo kazdych 20km vypni prud, stiahni zberac a pod....
Neviem, ktore delenia su trvalo zapnute a ktore vypnute, ale nejako zracionalizovat by to urcite slo.
25kv napajacku poznam akurat z projektu pre Azerbajdzan. Primitivne napisane - trat nalavo od napajacky bola napajana z jednej fazy, trat napravo z druhej fazy (obe kolaje rovnaka faza). Delenie je v mieste napajania neutralnym polom so 4 odpojovacmi. Medzi napajackami uprostred delenie s 2 odpojovacmi.
Ale podla zapojenia sa medzi kolajami fazy nejako zasadne nestriedali. (Ergo zelena ciara bola vsade zelena a zlta vsade zlta......) Vynimocne na celej 500km dlhej trati sa v ramci jednej tratovej kolaje zo 2x vystriedala faza.
Tu by som si paralelnu spolupracu dvoch napajaciek predstavit vedel.
Skusim najst obrazok.
Ono by pri menicoch 3f 50Hz na 1f 50Hz odpadli problemy s kompenzaciou ucinnika, s nevyvazenou zatazou..... Pri dnesnej polovodicovej technike by asi nebolo ani treba vlastny 1f 110kV rozvod.
Co si ale viem predstavit aj v sucasnosti, je paralelny beh dvoch trafakov v jednej napajacke. Akorat zmena fazy by musela byt vzdy v strede medzi napajackami.
Co som pozeral schemy, tych deleni na 25kV je trochu moc.
Kazda tratova kolaj zvlast, delenie v mieste napajacky a este delenie uprostred medzi napajackami, ergo kazdych 20km vypni prud, stiahni zberac a pod....
Neviem, ktore delenia su trvalo zapnute a ktore vypnute, ale nejako zracionalizovat by to urcite slo.
25kv napajacku poznam akurat z projektu pre Azerbajdzan. Primitivne napisane - trat nalavo od napajacky bola napajana z jednej fazy, trat napravo z druhej fazy (obe kolaje rovnaka faza). Delenie je v mieste napajania neutralnym polom so 4 odpojovacmi. Medzi napajackami uprostred delenie s 2 odpojovacmi.
Ale podla zapojenia sa medzi kolajami fazy nejako zasadne nestriedali. (Ergo zelena ciara bola vsade zelena a zlta vsade zlta......) Vynimocne na celej 500km dlhej trati sa v ramci jednej tratovej kolaje zo 2x vystriedala faza.
Tu by som si paralelnu spolupracu dvoch napajaciek predstavit vedel.
Skusim najst obrazok.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852033/
Nevrátilo by sa to časom za nižšie poplatky skrz symetrické zaťaženie 3f?
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852031/
Co urobis ak napajacka v Puchove vypadne, vyhori 110kV rozvodna a pod ako sa stalo pred par rokmi v Galante? Cela napajacka par mesiacov mimo, este stastie ze mas dookola ine napajacky. Bez TT ZA pri vypadku TT PU nebudes mat nic dookola, jedine TT NMNV ktora utiahne tak Puchov a trat na Horni Lidec s odretymi usami.
Ved som uz napisal aky je plan B ked sa v ZA nic neurobi, co to chces s kruhovy razitkom poslat?
Najavacsie trafa zo 110kV na 25kV (27) su 18M. Samozrejme paralelna spolupraca v nasom systeme 3 faz napajania bez pouzitia menicovej technologie nepripada v uvahu. Pri TT s menicovou technologiou sa bavime niekolko nasobne v inych cenach oproti sucasnym cenam za TT, co by bolo vynikajuce keby to mame len kto nam to zaplati. Zatial je stale rozhodujuca cena.
Ved som uz napisal aky je plan B ked sa v ZA nic neurobi, co to chces s kruhovy razitkom poslat?
Najavacsie trafa zo 110kV na 25kV (27) su 18M. Samozrejme paralelna spolupraca v nasom systeme 3 faz napajania bez pouzitia menicovej technologie nepripada v uvahu. Pri TT s menicovou technologiou sa bavime niekolko nasobne v inych cenach oproti sucasnym cenam za TT, co by bolo vynikajuce keby to mame len kto nam to zaplati. Zatial je stale rozhodujuca cena.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852030/
Ad ferdinandka: Na cca 80km trate slusna vykonova rezerva...
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852029/
Pre zaujimavost - nova napajacka v Angern (stara ferdinandka) bude mat vykon dimenzovany na 45MW plus kratkodobo dvojnasobok.
(Stara ma doteraz 2x10MW.) Napaja to usek od Viedne po Bernhardsthal Gr. Z viedenskej strany je napajacka Floridsdorf s vykonom 2x10MW....
(Stara ma doteraz 2x10MW.) Napaja to usek od Viedne po Bernhardsthal Gr. Z viedenskej strany je napajacka Floridsdorf s vykonom 2x10MW....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852024/
milloss: Pisal som "ak by bola v Puchove dostatocna vykonova rezerva".
Samozrejme, ak ta vykonova rezerva nie je, tak je to o nicom.
Aka je pravdepodobnost, ze cela napajacka v Puchove vykape?
V takom pripade napajat trat z NMNV az po Strelenku mi pride za vlasy pritiahnute, to uz moze byt aj znacny ubytok napatia na konci trate, nehovoriac o vykone trafa v NMNV....
Aj preto by bolo zaujimave vediet, ci je nejaky plan B, keby sa v ZA nic nerobilo...
Neviem, ake vykony napajaciek su na ZSR.
Mam info iba o napajackach OBB, kde sa razi ina filozofia - napajanie obojstranne a trafaky maju vykony zvacsa 10MW alebo 15MW s kratkodobou pretazitelnostou 100%, ergo kratku dobu 20 alebo 30MW. Zvacsa pracuju v napajacke 2 trafa paralelne a pri obojstrannom napajani je vykonova rezerva nadmieru dostatocna.
Samozrejme, ak ta vykonova rezerva nie je, tak je to o nicom.
Aka je pravdepodobnost, ze cela napajacka v Puchove vykape?
V takom pripade napajat trat z NMNV az po Strelenku mi pride za vlasy pritiahnute, to uz moze byt aj znacny ubytok napatia na konci trate, nehovoriac o vykone trafa v NMNV....
Aj preto by bolo zaujimave vediet, ci je nejaky plan B, keby sa v ZA nic nerobilo...
Neviem, ake vykony napajaciek su na ZSR.
Mam info iba o napajackach OBB, kde sa razi ina filozofia - napajanie obojstranne a trafaky maju vykony zvacsa 10MW alebo 15MW s kratkodobou pretazitelnostou 100%, ergo kratku dobu 20 alebo 30MW. Zvacsa pracuju v napajacke 2 trafa paralelne a pri obojstrannom napajani je vykonova rezerva nadmieru dostatocna.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852022/
Ondro: 2x25 ti vyriesi aj to ked vypnes totalne TT Puchov a budes napajat z TT NMNV po Zilinu a este aj vetvu na Horni Lidec? Vykonovo ti to ani trafo neutiahne.
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852017/
tratovak:
Ja mam stale pocit, ze na Slovensku nejde o to, nieco vyriesit.
Asi som blby, ze za kazdym projektom vidim ciel - nieco vyriesit.
Aky je rozdiel medzi optimistom a pesimistom?
1. Pesimista je dobre informovany optimista.
2. Pesimista moze byt prijemne prekvapeny.
Tak sa necham prekvapit.....
Ja mam stale pocit, ze na Slovensku nejde o to, nieco vyriesit.
Asi som blby, ze za kazdym projektom vidim ciel - nieco vyriesit.
Aky je rozdiel medzi optimistom a pesimistom?
1. Pesimista je dobre informovany optimista.
2. Pesimista moze byt prijemne prekvapeny.
Tak sa necham prekvapit.....
Odkaz na príspevok: https://www.vlaky.net/diskusia/link/852013/
