ŽSR 166: Plešivec - Slavošovce

Rozchod

1 435 mm

Správca

Železnice Slovenskej republiky

Základné informácie
Objekty
Dokumenty
Články
Diskusia

Koncesia pre výstavbu a prevádzkovanie tejto železnice bola nariadením MO č. 66616/93.VII.9 udelená Dr. Rafaelovi Neumannovi. Na základe koncesie vznikla akciová spoločnosť "Miestna železnica v údolí Štítnice" so sídlom v Budapešti a s účastinným kapitálom 1 055 200 zl. Jej stanovy boli schválené 30.9.1893. Vlastníkmi účastín boli Gemerská a Malohontská župa, papierne v Slavošovciach, mestečko Štítnik a celý rad drobných akcionárov.

Akciová spoločnosť zadala výstavbu železnice novoutvorenej Uhorskej stavebnej účastinnej spoločnosti pre výstavbu miestnej železnice v údolí rieky Štítnik. Táto spoločnosť stavbu začala - po bezproblémovom vyvlastnení pozemkov - v lete 1893, pričom zamestnala predovšetkým robotníkov, prichádzajúcich z dobudovanej železnice Plešivec - Muráň.

Železnica odbočovala z trate MÁV Bánréve - Dobšiná v stanici Plešivec a sledujúc tok riečky Štítnice končila v Slavošovciach. Jej výstavba bola pomerne náročná, žiadala si vybudovať násypy o výške 3 - 4 m a zárezy o hĺbke až 6 m. Bolo postavených tiež 70 priepustov a mostov, z ktorých mali 4 najdlhšie o dĺžke 18 a 10 m oceľovú konštrukciu. Na trati boli 4 stanice a 3 zastávky s 5 výpravnými budovami, 7 skladmi a 1 výhrevňou. Na šírej trati, ktorú križovalo 48 priecestí, bolo 5 strážnych stanovíšť. Na železnici, postavenej za 1 742 000 K, bola doprava otvorená 13.11.1894

Slavošovce - Chyžnian Voda (Lubeník) a Revúca - Tisovec (tzv. Gemerské spojky)

Po odstúpení trate Lučenec - Plešivec – Rožňava Maďarsku ostali trate Plešivec - Muráň, Plešivec - Slavošovce a Rožňava - Dobšiná bez priameho spojenia so sieťou SŽ. Prepojenie sa projektovalo v smere Tisovec - Revúca a Chyžnian Voda - Slavošovce na trať Brezno - Tisovec, ktorá sa mala rekonštruovať.

Projektovú prípravu a realizáciu stavieb zabezpečovala Stavebná správa SŽ v Brezne. Administratívna obchôdzka novostavby železnice Slavošovce - Chyžnian Voda (Lubeník) prebehla v dňoch 16. - 21.4.1941, stavebné povolenie vydalo MDaVP dňa 13.5.1941. Stavebná dĺžka novostavby dosiahla 14,842 km.

Trať mala odbočovať v km 21,890 trate Štítnik - Slavošovce, preťať Štítnický potok, veľkým oblúkom za obcou Slavošovce prejsť do západného svahu rudohoria Štítnickej doliny a vojsť do tunela pod Homolkou. Po opustení vrcholového tunela mala pokračovať ponad obec Kopráš, obísť po severnej strane obec Mníšany, po južnej strane obec Chyžnú a protioblúkom zaústiť do stanice Chyžnian Voda. Vrcholový tunel mal mať dĺžku 2750 m, druhý tunel medzi obcami Kopráš a Magnezitovce 400 m. Postavených bolo 12 mostných objektov, z ktorých najdlhším bol 120 m dlhý oblúkový viadukt pri Magnezitovciach. S výnimkou slavošovského portálu vrcholového tunelu boli dokončené tiež oba tunely. Zemné teleso bolo vybudované iba z cca 60 %.

Verejnoprávna pochôdzka novej trate Revúca - Tisovec prebehla 28.4.1941. Stavba bola rozdelená na tri stavebné úseky. Prvý úsek začínal v stanici Revúca (v km 31,931 trate Lubeník - Muráň) a končil v km 7,633. Zemné práce a 23 klenutých mostných objektov boli dokončené v celom rozsahu. Z oceľových mostov bol dokončený trojpoľový most cez rieku Muráňku v dĺžke 58 m, nedokončené ostali tri viadukty. Tento úsek stavala firma Ing. Ladislava Hitsa.

Druhý úsek začínal v km 7,633 a končil v km 15,900. V prvej časti, od začiatku úseku po km 10,550, sa so stavbou nezačalo. V ďalšej časti bolo vybudované zemné teleso v jednotlivých nenapojených úsekoch až po portál tunela v km cca 12,650, vrátane všetkých umelých stavieb. Tunel v dĺžke 2003 m bol najvýznamnejším vybudovaným objektom. Na úseku bola projektovaná jediná nová stanica - Muránska Lehota. Druhý úsek stavala firma Ing. Lozovský a Štefanec.

Tretí úsek začínal v km 15,900 a končil v km 19,872, kde sa nová trať mala napojiť na trať Brezno - Tisovec v km 39,275. Najvýznamnejším objektom na tomto úseku bol tunel za stanicou Tisovec v dĺžke 770 m. Realizované boli všetky umelé stavby železničného spodku a prevažná časť zemného telesa.

Súčasťou stavby bola i rekonštrukcia zapojenia trate Jesenské - Tisovec do stanice Tisovec v dĺžke 2,0 km, so značnou výškovou úpravou. Tretí úsek stavala firma Jaroslava V. Velfíka. Spomínaný tunel bol prerazený už 26.9.1941.

Km TTP

Km KCP

Objekt

Typ

0,000

Plešivec

ŽST

5,238

5,000

Pašková

Zastávka

7,059