ČHŽ – obnova trate Čierny Balog - Dobroč a jej slávnostné uvedenie do ostrej prevádzky 30.4.2012

Najlepšie je vidieť toto dielo naživo 30.4., keď bude oficiálne otvorená obnovená trať. Pre tých, ktorí túto možnosť využiť „predĺžený“ víkend na návštevu Čierneho Balogu a vidieť obnovenú trať „na vlastné oči“ nemajú, sú určené aspoň nasledujúce riadky a fotografie.

Oslávte s nami 20 rokov Čiernohronskej železnice!

Nariadenie vlády SSR o úplnej likvidácii ČHŽ do  roku 1985 priam ukážkovo vykonali štátne lesy už v roku 1984 keď sa im podarilo vytrhať železničný zvršok v časti Dobroč a priľahlých dolinách, ktorý bol postavený v roku 1913. Prvé „semienko“ obnovy, bolo zasiate už v roku 1990 keď sa podarilo zemné teleso trate do Dobroča zachrániť a pozemky previesť na obec. Samotná obnova trate sa začala realizovať až teraz, nakoľko takéto projekty si vyžadujú nemalé investície, ktoré v predošlých rokoch pre ČHŽ neboli z vlastných zdrojov prístupné. Vstup SR do EU umožnil čerpanie prostriedkov z eurofondov na podobné projekty a ten, ktorý predložila ČHŽ bol úspešný. Jedná sa o projekt, ktorý bol zaradený do programu cezhraničnej spolupráce Maďarskej republiky a Slovenskej republiky 2007-2013. V prípade tohto projektu ide  o spoluprácu ČHŽ s unikátnou lesnou úvraťovou železnicou Nagybörzsöny kisvasut.

Obnova bola financovaná prostredníctvom eurofondov

Vďaka tomu, že pozemky už boli v roku 1990 prevedené na obec a zemné teleso zostalo v relatívne zachovalom stave, išlo teraz „iba“ o obnovu pôvodnej vrchnej stavby dráhy so zachovaním jej smerovania a využitia umelých stavieb – dvoch 10 metrových mostov ponad Čierny Hron. Jeden z nich, v areáli bývalej píly Jánošovka bol obnovený vrátane pôvodnej oceľovej konštrukcie, pri druhom vypomohli vyradeným mostným provizóriom ŽSR.

Obnovený pôvodný most v areáli bývalej píly Jánošovka, leto 2011

Stavbu realizovala na základe výsledkov zo zákona povinného výberového konania cestná stavebná firma Korekt, s.r.o. z Komárna. Z pôvodného zemného telesa boli najskôr odstránené náletové dreviny, následne bola rýpadlom strhnutá nanesená vrstva zeminy až na pôvodné štrkové lôžko a bol vyčistený odvodňovací systém pozdĺž dráhy. Po dôkladnom zhutnení železničného spodku vibračným valcom, boli položené dve podkladové vrstvy umelého drobného kameniva a štrku frakcie 22-63, ktoré boli tiež priebežne dokonale zhutňované. Až na toto štrkové lôžko sa následne roznášali pomerne kvalitné, recyklované drevené podvaly z rekonštrukcie koridorového úseku Čadca – Mosty u Jablúnkova, Košicko-bohumínskej dráhy.

Pokládka a montáž koľajových polí

Montáž rôznych typov postupne získavaných koľajníc (Xa, A a i mad) bola vykonávaná kombináciou priameho aj nepriameho upevnenia vrtuľami i klincami. Pred ihriskom na Jánošovke je umiestnený skúšobný úsek s betónovými podvalmi a s rôznymi typmi upevnenia koľajníc. Uzatváranie brán ohradenia futbalového štadióna bude ovládané diaľkovo, obnovené priecestie je zabezpečené dopravnými značkami.

Pred štadiónom Jánošovka - vľavo leto 2011, vpravo jeseň 2011

Zaštrkovanie, podbitie a konečná úprava zvršku boli vykonávané s použitím samovýsypných vozňov a strojnej podbíjačky ČHŽ SP 760 001, v niektorých prípadoch sa podbíjalo aj ručne. Ukončenie úseku na Dobroči bolo realizované malou dvojkoľajnou stanicou s možnosťou obehu súprav. V mieste pôvodného odbočenia trate do Brôtova sa budú nachádzať sociálne zariadenia, bufet a krátky náučný chodník s vyhliadkovou vežou na Pustom vrchu. Priestor stanice a hlavne dĺžku staničných koľají žiaľ výrazne obmedzili medzičasom postavené štyri nové rodinné domy v tesnom susedstve dráhy, čím prakticky zanikla možnosť využitia tohto priestoru pre prípadnú prekládku dreva. V územnom pláne je síce zakomponované ďalšie možné predĺženie trate do doliny Brôtovo, súvisiace s obnovením ťažby kameňa v miestnom lome, riešením by ale bolo už iba vedenie trate v cestnom telese na spôsob mestskej električky.

Ukončenie trate dvojkoľajnou stanicou na Dobroči, jeseň 2011

Miestne občianske združenie „Miazga“ vybudovalo vedľa stanice malý športový areál a detské ihrisko, v blízkosti stanice je reštauračné zariadenie a Dobročský kostol. Pravdepodobne tu pribudne aj požičovňa bicyklov, pretože okolie Čierneho Balogu je priam stvorené na cykloturistiku. Za zmienku stojí napríklad cyklotrasa zo Sihly do Hronca cez 20km dlhú Kamenistú dolinu. Táto cyklotrasa vedie v niektorých miestach po bývalom telese trate, ktorá bola v čase najväčšej slávy jednou z najdôležitejších vetiev ČHŽ, ale o tom už čoskoro v inej reportáži.

Hlavným cieľom ČHŽ v spolupráci s ochranármi je vybudovanie interaktívneho turistického infocentra, ktoré bude venované ďalšej významnej atrakcii Čierneho Balogu – Dobročskému pralesu. Táto prísna rezervácia je síce pre verejnosť úplne uzatvorená, ale návštevníci samozrejme chcú vidieť ako to v najstaršom uhorskom pralese vyzerá.

Čierny Balog – miestna časť Dobroč

Zapojenie celej obce Čierny Balog do turistického ruchu bolo hlavným dôvodom obnovy tohto úseku. Predpokladom je, že aktivita a vzťah miestnych občanov k železničke sa tým bude zlepšovať.

Od 1.9.2012 má ČHŽ navyše v pláne vyskúšať využitie vyše 7 km dlhého úseku Nový Krám – Dobroč, vedúceho obcou Čierny Balog, k zavedeniu pravidelných vlakov určených predovšetkým pre školskú mládež, starších občanov a ostatných nemotorizovaných vrstiev obyvateľstva (akási obdoba MHD v Čiernom Balogu). Predpokladom úspechu tohto pomerne ambiciózneho projektu je predovšetkým dohovor s prevádzkovateľom dotovaných autobusových spojov SAD Zvolen a vytvorenie mikrointegorvaného dopravného systému so vzájomnou harmonizáciou cestovných poriadkov, tarifného odbavenia a pod.

Dedina má 5 500 obyvateľov a pritom len jednu centrálnu školu, centralizované služby, úrady a zdravotné stredisko. Obsluhované územie je takmer vzorovým príkladom tzv. rybacej kosti - hlavná tiahla dolina s kolmými nadväznými dolinkami. Vytvorenie optimálneho modelu verejnej dopravnej obslužnosti s využitím ČHŽ je preto veľkou výzvou. Pre prvotné štádium sú plánované vratné súpravy zložené z diaľkovo ovládanej lokomotívy RÁBA a upraveného riadiaceho vozňa z TREŽ-ky. V prípade, ak sa projekt osvedčí, bude nutné obstarať pre túto prevádzku moderný motorový vozeň.

Historický motorák M 21.004 bude tvoriť prevádzkovú zálohu. Otázka celoročného využívania potenciálu ČHŽ je stále nanajvýš aktuálna, pretože tržby z cca 4 mesačnej letnej sezóny nedokážu finančne pokryť zvyšných 8 mesiacov nútenej odstávky železničky. Najlogickejšie celoročné využívanie – zvoz dreva zatiaľ stále naráža na organizačné problémy a finančnú náročnosť manipulácie pri prekládke guľatiny a samozrejme i na minimálny tlak štátnych i samosprávnych orgánov vo vzťahu k ekologizácii dopravy v regióne. Úspešná preprava reziva v rokoch 2001 – 2004 sa žiaľ bezprecedentnou likvidáciou vyše 150-ročnej parnej píly Jánošovka stala už len krásnou spomienkou...