11x a stále dobre

Veľkolepé oslavy okrúhleho výročia rok predtým nasadili pomyselnú latku značne vysoko. V jedenásty rok existencie síce nepribudla na čestné miesto knihovničky nová knižka, ba ani z narodeninovej torty sme si neodhryzli, avšak pripravená jazda by mohla hrdo pozrieť do očí aj významnejšiemu jubileu. Za celú históriu narodeninových jázd, a to som sa ich osobne zúčastnil všetkých, bola len jedna z nich v rozsahu prekračujúcom jednodňové podujatie. Stalo sa tak pri oslavách piateho výročia, na úzkom rozchode v Čiernom Balogu. Vďaka sviatku ukončenia druhej svetovej vojny pripadajúcemu aj v roku 2015 na piatok, vznikla možnosť usporiadať akciu v podobnom rozsahu aj pri uplynulých jedenástych narodeninách.

Program podujatia

V ich programe sa dalo nájsť hneď niekoľko pomyselných vrcholov. Už len plánované sobotné celodenné križovanie trate na pomedzí Slovenského raja a Slovenského Rudohoria, radenej medzi najpanoramatickejšie železničné trate na Slovensku, možno smelo považovať za dostatočné potešenie pre železničného fanúšika. Bez zaujímavosti neboli ani úvodné a záverečné trasy verejných návozov. V piatok náš mimoriadny vlak prekonal slovenský Semmering, scénickú trať z Hornej Štubne cez Kremnicu do Hronskej Dúbravy, v nedeľu na spiatočnej trase pre zmenu trať Slovenského národného povstania z Banskej Bystrice do Diviak. Po oba tieto dni náš vlak tiež prešiel po síce kratšej, no nemenej zaujímavej trati z Handlovej do Hornej Štubne, plus ako nemalý bonus tu bola možnosť previezť sa po inak osobnou dopravou nevyužívanej chrenoveckej spojke.

Bošany © Kamil Korecz

Samostatnou kapitolou bolo zastavenie na Čiernohronskej železnici so zachádzkou do nákladiska Hronec, či plánované fotozastávky a zvláštne fotovlaky. Práve nezvyklo široká ponuka fotovlakov medzi Telgártom a Mlynkami, dokonca s nočným fotením pod nasvieteným telgártskym viaduktom, dávala predzvesť na jedinečnú akciu. Nasadenie beztlmičového stroja v dnes už historickom nátere už len celému podujatiu nasadzovalo pomyselnú korunu.

sv. Ján © Kamil Korecz

Napriek všetkým týmto lákadlám a vskutku mimoriadnym ponukám koncentrovaným do jedného víkendu neobyčajne laxný záujem zo strany členov klubu vlaky.net sklamal asi aj najväčšieho pesimistu. Dvanásť prihlásených naozaj nemôže ufinancovať akciu takéhoto rozsahu a od totálnej blamáže nás zachránilo len plánované spojenie nášho narodeninového vlaku s prepravou členov klubu turistov z Prievidze za túrami do Slovenského Raja. Príčin tohto neutešeného stavu bude zrejme niekoľko, identifikovať sa podarilo niektoré z nich. Napríklad svoj diel na tom celkom určite nesie aj fakt, že pozvánka na akciu bola zverejnená nezvykle neskoro, až začiatkom apríla oproti obvyklému februárovému termínu. V tom čase už mohli mať viacerí naplánovaný iný program na predĺžený víkend. Taktiež potreba zabezpečenia si individuálneho nocľahu mohla na časť záujemcov pôsobiť demotivujúco. V neposlednom rade si niektorí, najmä zo vzdialenejších domovských destinácií, jednoducho nemohli dovoliť obetovať toľko času na jednu akciu a presuny na miesto jej konania.

Napriek všetkému sa narodeninová jazda uskutočnila. Pre nízky záujem však v mierne modifikovanej podobe. Avizované bolo odrieknutie všetkých fotovlakov, ostať mali len ranné a večerné presuny medzi Mlynkami a Telgártom za účelom rozvozu turistov. Vznikol tak priestor na individuálny program v tomto nie najlepšie prístupnom kúte Slovenska. Okrem potuliek okolitou prírodou si možnosti nájde aj železničný fanúšik – dnes už bývalá stanica Vernár bola najodľahlejšou od obce (8 km) a zároveň najvyššie položenou stanicou normálneho rozchodu (930 m.n.m.) a neďaleký tunel pod Besnickým sedlom v sebe stále ukrýva najvyššie položený bod našich normálnerozchodných tratí (955,5 m.n.m.).

Telgárt © Kamil Korecz

Samotný priebeh narodeninovej jazdy začal podľa plánu, odchodom z Topoľčian v piatok o 6:25. Jazda ubiehala pomerne rýchlo, krátke zastavenie vo Veľkých Uherciach z dôvodu križovania rušňová čata využíva na pripevnenie odlievaných tabuliek. Zanedlho nasleduje jazda po nedávnej preložke trate za Novákmi, kúsok ďalej na nás čaká jeden z vrcholných zážitkov dňa – prejazd Chrenoveckej spojky. Prechodom cez Handlovú bez zastavenia opúšťame osídlené údolia a vnárame sa do odľahlých lesov stredného Slovenska. V Hornej Štubni pristupuje hŕstka vlakyneťákov a už rezko pokračujeme ku Zvolenu, kde je naplánovaná pauza. Medzerou v grafikone pokračujeme do Banskej Bystrice, kde definitívne opúšťame krátky úsek našej cesty vedený pod trakčným vedením. Fuj elektrika, dnes čucháme spálenú naftu! Prvá oficiálna fotozastávka je v Slovenskej Ľupči, pri križovaní s protiidúcim osobákom. Okolo Podbrezovej naša rýchlosť povážlivo klesá, pomalé jazdy a nízka traťová rýchlosť na odbočke Hronec sú len jednou z príčin.

Zvolen: čakanie na rýchlik © Kamil Korecz

Tou vážnejšou je porucha na T478 1131. Prerazené tesnenie na čerpadle chladenia, voda v olejovom okruhu a škoda okolo 1000€… Do nákladiska Hronec celú súpravu dotlačila klubová Fontána, ktorá sa sem viezla na závese, aby mohla celú letnú sezónu voziť prípojné vlaky k parnej zubačke. Cestujúci nie sú v tejto chvíli ochudobnení, prestup hrana-hrana, či skôr tráva-tráva do úzkorozchodného vláčika ČHŽ sa podaril a spoločný výlet pokračuje smerom na Čierny Balog. Kapustnica navarená, podávaná a konzumovaná uprostred lesov chutí výborne, pauza po obede s prechádzkou po okolí odbočky na Svätom Jáne padne tiež vhod. Neplánovane, na vyplnenie času potrebného na riešenie mimoriadnej situácie pokračujeme na úzkom rozchode až do Čierneho Balogu, kde je príležitosť osviežiť sa jedným čapovaným, alebo kávičkou.

Hronec: prestup tráva-tráva © Kamil Korecz

Zanedlho už netrpezlivo vyčkávame na zastávke vo Chvatimechu, čo povezie náš narodeninový vlak ďalej. Pred nečinnú prievidzskú múzejnú bardotku nastúpil rovnaký stroj ZSSK Cargo, zapožičaný priamo z prevádzky. Čo je potešiteľné, ani táto lokomotíva nie je vybavená tlmičom hluku a tak sa  máme v hlbokých údoliach Slovenského Raja na čo tešiť. Je až neuveriteľné, ako rýchlo a brilantne dokázal koko a ľudia z jeho partie vybaviť a dopraviť náhradný stroj, navyše bez výraznejšej straty nostalgickej hodnoty celej súpravy. Je vidieť, že je v jeho silách vymyslieť a zorganizovať takúto náročnú akciu, čo iste nie je úloha na „dva večery“.

Dobšinská ľadová jaskyňa © Kamil Korecz

Ďalšia jazda do cieľa piatkovej cesty, do Mlynkov, už prebehla bez mimoriadností a tak mohli všetci účastníci spokojne zaľahnúť a tešiť sa na sobotný deň. Pre prievidzských turistov bol vyplnený túrami po okolitých kopcoch, srdce železničného fanúšika zaplesalo nad fotojazdami. Napriek všetkým peripetiám sa podarilo odjazdiť takmer všetky pôvodne naplánované fotovlaky na asi najkrajšom traťovom úseku, čo doma máme. Ako čerešnička na pomyselnej narodeninovej torte nechýbala ani nočná fotozastávka pod osvetleným telgártskym viaduktom.

Dobšinská ľadová jaskyňa o jeden deň neskôr © Kamil Korecz

Nedeľa ako posledný deň akcie sa niesla v duchu spiatočnej cesty. Kto bol z ďaleka, mohol využiť ranný pár pravidelných vlakov, kto mal ešte chvíľu čas, mohol sa zúčastniť posledných fotojázd. A kto vytrval až do úplného konca, odviezol sa nostalgickým vlakom naspäť cez Banskú Bystricu, Harmanec, Diviaky a Handlovú až do Topoľčian, kde už za tmy náš narodeninový vlak svoju 11-tu cestu šťastlivo ukončil.

Telgárt: čakanie na prechod REx © Kamil Korecz

A čo tento rok? Zverejnený kalendár nostalgie už čo-to naznačil. Po prvý raz sa náš narodeninový vlak vydá za hranice Slovenska. Udeje sa tak na tratiach medzi Skalicou, Hodonínom a Holíčom. Akcia to bude celkom určite vydarená, tak ako všetkých jedenásť predošlých. A tak, ako na všetkých predošlých, ani moja maličkosť určite nebude na palube mimoriadneho vlaku chýbať. A čo tento rok? Zverejnený kalendár nostalgie už čo-to naznačil, následná pozvánka upresnila.