22.12.2024 Práve prihlásených 51 užívateľov
TRASA BIŠKEK – MOSVA KAZANSKAJA (3769 km). 14. deň – 5.5.2006 piatok. Nasledujú kazašské stepy, púšť Kyzylkum, pasúce sa ťavy, mestá Čimkent, Arys, Timur, Turkestan, Kyzyl-Orda. Za Džusaly po pravej strane míňame kozmodróm Bajkonur, ktorý je odtiaľto veľmi ďaleko, takže ho nevidíme. Blížime sa k Aralskému jazeru, ktoré napájajú rieky Amudarja a Sydarja.
20.4.2007 9:15, František Halčák
TRASA BIŠKEK – KARAKOL – ČOU AŠUU (3822 m) – KARAKOL – TOKMOK – BIŠKEK (1040 km). 11. deň – 2.5.2006 utorok. Príchod do Karakolu o 7:30 hod. Išli sme severnou stranou jazera Issyk-Kuľ cez Rybače, Čolpon-Ata. Jazero je hlboké 1607 m a je druhým najhlbším na svete (po Bajkali 1637 m). Jazero je ešte zaujímavé tým, že má 80 prítokov a ani jeden odtok.
18.4.2007 8:10, František Halčák
TRASA OŠ – DŽALAL ABAD – BIŠKEK (680 km). 9. deň – 30.4.2006 nedeľa Ráno sme sa zbalili, batohy nechali v hoteli a išli sme na Ošský bazár. Vládne tu pravý ázijský chaos – rikše a rozličné káry sa tlačia medzi ľuďmi a stánkami, predavači vykrikujú, všade veľa neporiadku. Predáva sa tu všetko možné, živé zvieratá, potraviny, zelenina, náradie, ručne tkané koberce, bavlnené látky, hodvábne šatky atď.
13.4.2007 7:40, František Halčák
TRASA NAVOI – BUCHARA – SAMARKAND – TAŠKENT - OŠ (1116 km). 7. deň – 28.4.2006 piatok O 5.26 hod. vystupujeme v meste Navoi, kde prestupujeme na passažirskij póezd N 662 Taškent Pass Centr. – Buchara 1, s odchodom o 6.05 hod. Príchod do Buchary (UNESCO) o 7.52 hod. Maršrutkou (mikrobus) za 250UZS/os sa odvezieme do historického centra, kde nám začalo pršať. Mesto Buchara, mesto mešít, kopúl, bolo kedysi centrom islamu v strednej Ázii, preto je tu veľa pamiatok.
4.4.2007 8:10, František Halčák
TRASA MOSKVA PAVELECKAJA - SARATOV - NAVOI (4356 km). 4. deň – 25.4.2006 utorok: Z Moskvy sme odišli presne načas. Náš vlak mal 18 vagónov, niektoré majú hmotnosť až 65 ton, takže dopravná hmotnosť vlaku mohla byť okolo 1000 ton. Vlak ťahal rušeň ČS2-768 (Škoda 53 E6, rakaňa, =3kV).Lôžka sme mali vo vozni č. 9, u sprievodcu sme si museli zakúpiť posteľné prádlo za 67 RUB. Príchod do Saratova bol o 9.08 hod., dážď. Hneď sme išli za načáľnikom stáncii (prednosta).
30.3.2007 8:40, František Halčák
Je tomu už takmer rok, čo sme uskutočnili našu poznávaciu cestu po stredoázijských krajinách – Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, po krajinách, na území ktorých sa kedysi dávno v 14. storočí rozprestierala veľká Timurova ríša, keď ešte predtým tu vládol jeden z najväčších dobyvateľov, najvyšší náčelník všetkých turko-mongolských kočovných kmeňov - Džingischán („vládca všetkého sveta“).
26.3.2007 8:45, František Halčák
Myslím, že som sa ešte nezmienil o tom, že aj v Rusku a aj na Ukrajine bolo zaujímavé to, že železničné mosty neboli stavané tak ako u nás /klasický most pre 2 koľaje/, ale každá koľaj mala svoju vlastnú mostnú konštrukciu a naviac boli tieto mosty od seba vzdialené min. 10m! Asi to bolo z bezpečnostných, resp. „hospodársko-strategických dôvodov“, neviem si predstaviť, čo by asi bolo, keby im spadol most a oni by niekoľko dní museli „stáť“...
23.1.2007 21:35, Martin Marčaník
Nedávno sme mali možnosť sa zúčastniť železničnej expedicie v Chile a v Argentíne. Cestu sme začali v hlavnom meste Santiago de Chile. Mesto je pomerne veľké s populáciou cez 6 mil. obyvateľov a a skladá sa z množstva od seba výrazne odlišných štvrtí. Obchodná časť na juhu mesta je najmodernejšia, nové sklenené budovy, odtiaľto na niekoľko kilometrov severne je staršie centrum so španielskou a francúzskou architektúrou.
18.1.2007 18:15, Eugen Takács
Každý z nás má svoje sny. Ten môj bol (okrem iných samozrejme) aj prejsť si Transsibírsku magistrálu v celej svojej dĺžke. Vždy ma lákalo cestovanie vlakom spoznávanie blízkych ale aj ďalekých krajín. Sníval som o tejto ceste už od strednej školy. Vedel som, že zamestnanci ŽSR majú „režijky“ a FIP-ky, ktoré by mi dosť pomohli pri cestovaní, vzhľadom na to, že všetko je dnes drahé, tak aspoň by som niečo ušetril za cestu na lístkoch.
16.1.2007 19:35, Martin Marčaník
Sliboval jsem vám povídání o městské kolejové dopravě v Tunisu – a skutečně to bude jen takové (snad i víceméně souvislé) povídání o ní doprovázené nějakými fotografiemi. Vzhledem k tomu, že jsem jejích služeb nepoužil a prohlížel si ji jen tak říkajíc zvenčí, při nepříliš dlouhém pěším putování městem, nejde o žádnou reportáž v pravém slova smyslu. Zkrátka předestřu vám jen něco přehledně uspořádaných dostupných faktů a pár vlastních postřehů.
23.7.2006 21:25, PhDr. Zbyněk Zlinský
