ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
kedže vlak za týmto návestidlom už odbočnou vetvou výhybky neprechádza.
Pretože hneď za týmto návestidlom sa odbočnou vetvou výhybky prechádza.
Maťko: Kus sa potím pri analýze tých záznamov. Niekedy si budeme musieť k tomu spolu v kľude sadnúť..
vo Vydrníku dával prechod o 1:50, ale do skutočného prechodu sa nedostanem, cez Poprad prechádzal o 2:04, cez Svit 2:13.
45740:
vo Vydrníku dával prechod o 3:40, tak isto skutočný neviem, po zastavení u vchodu cez Poprad prechádzal o 4:02, cez Svit 4:10.
Z dispečingu mi zatiaľ neposlali nič... počkáme.
- 49706 (2743 ton) plynulý prechod po 10.SK o 2:04 hod.,
- 45740 (2332 ton) u vchodu zastavený a potom na voľno po 2.SK o 4:02 hod.
Medzi Lučivnou a Vydrníkom by v tom čase nemalo byť nič iné.
Zarátame aj rozdiel hmotnosti umocnený koeficientom vplyvu elementu pôsobiaceho vo vzťahu kreslo-pult a prípadne ďaľšie externé multiplikátory a budeme múdrejší... Dúfam...
Od vás akurát potrebujeme zabezpečiť raz to zastavenie u vchodu a potom prejazd po desiatej koľaji.
Len ešte treba zobrať do úvahy jeden nezanedbateľný fakt, a síce element medzi kreslom a pultom v rušni.
Skresliť môže meranie to, že napríklad bude drieť ešte neodbrzdený vlak, pôjde dlho na odporoch, bude zrýchlovať iným zrýchlením na inú rýchlosť, požadovaný rozjazd popri depe mu neumožní zhoršená adhézia a podobne...
Čo človek to iný štýl jazdy, čo jazda, to iné vonkajšie vplyvy.
Preto keď už, okrem spolupráce stanica- el-dispečer tam treba do trojuholníka aj toho rušňovodiča.
Nevnucujem seba, ale skrátka ide o to, že ak to 2x po sebe otočím, musíme sa uzrejmiť, odkiaľ pokiaľ by to meranie prebehlo. Tzn. ak by bola podmienka nie čas, ale nejaký bod trate, trebárs predzvesť do Svitu, kde bude v ooch prípadoch už ukončený rozjazd a rýchlosť ustálená na rovnakých 70 km/h. V prípade potreby stiahnerme aj záznam z rýchlomera.
Všetko je trochu zložitejšie ale tak orientačne vravím dopredu. Prehnať vlak odbočkou nie je v prípade Popradu nejaké terno.
Len sa bojím, že natrafiť na tú správnu dopravnú situáciu bude ťažké (žiadny iný vlak medzi meniarňami a zároveň vlaky zhruba rovnako dlhé a ťažké)...
P.S. Tak keď sa Ti kolegovia budú sťažovať, že fpoprade stvárajú s nimi psie kusy a nikde ani koleso - je to pre dobro veci...
Vieš, ono u mašin, a odporovierk zvlášť, je najlepšie, ak rozjazd trvá čo najrýchlejšie, najkratšie. Dá sa ísť ekonomicky aj odbočkou, nevravím, že nie...
Ale ak niekto, čo bežne vidím, ide cez stanicu na 26. stupni na dvojičke, čož je najnehospodárnejší jazdný stupeň, iba preto, že na tých 40 mu ten akurát pasuje (rozumej, vntilátory odporníkov hučia že vám ide stanicu odfúknuť) a rozjazd trvá potom až kdesi po letisko... Tak tá filozofia ekonomiky plynulého rozjazdu je kdesi v...
Ak aj sa rušňovodiči motivujú jazdiť ekonomicky, mnohí povedia, že sa to nedá... Veď ako inak som mal ísť, keď ma pustili odbočkou? Modifikovaná výhovorka sa dá pravdaže použiť aj pri státi u vchodu.
To je celé také...
Fakt verím, že ak by každé vlakové HDV malo vysielačku a výpravcovia by sa to naučili využívať, včasným vyrozumením a spomalením vlaku by sa ušetril nespočet zbytočných rozjazdov.
A ušetrená energia by rýchlo vrátila investičné náklady na vysielačky.
Ak aj sa cez peniaze dnes na všetko díva a bezpečnosť je druoradá, nepochopím, že ešte niekto takto doposiaľ nerozmýšľal... Fakt nechápem.
Ďalšia vec, čo vy neviete, že vlaky na klasáčiku od Filic vždy skúšajú brzdný účinok po JSB vykonanej v SNV. Takže ku vchodu sa brzdi vždy tak či onak, či to treba alebo nie.
"1. Zastavením vlaku u vchodu držíš v šachu frekventované priecestie."
To uznám. Lenže ak to porovnávame s prejazdom odbočkou, urobí to tak jednu-dve minúty. To už si hádam šoféri vlasy nevyskubú.
"niekedy po postavení vchodu prejde aj 10 -15 minút kým pohne"
Čoooo? Tak píšte na nás hlášenky. Veď 15 minút je nehorázne veľa.
S tým pribrzdením od Vydrníka by to pravdaže bolo úplne super. Presnejšie po výjdení na Filice, niekde medzi vrcholom stúpania a predzvesťou, resp. izol stykom pre Strážanské priecestie.
Ver, že ľudia by sa to časom naučili, každopádne ak by s predstihom vyradili pred vrcholom stúpania výkon, na kopci vyskúšali brzdu a na rozjazd využili klesáčik do Popradu, bola by spotreba navyše aj napriek zastaveniu "nulová".
Samozrejme na to treba vysielačky a to že nie sú, je Cargu neodpustiteľná vec.
Možno raz... až bude koridor, dlhé brady, holé hlavy a pravnúčence na kolenách.
Akurát mi volal výpravca - odobril som mu "pokus" - zastavíme nákladný pri vchode a po dohode s elektrodispečerom zistíme odber pri rozbehu a vchode do stanice.
V každom prípade dnešná zmena v doprave mi pripomenula ešte na dva dôležité momenty:
1. Zastavením vlaku u vchodu držíš v šachu frekventované priecestie. Frekventované = ak je zavreté 10 minút, zvonia telefóny zo všetkých strán.
2. Nemáš stojaci vlak "pod dozorom", niekedy po postavení vchodu prejde aj 10 -15 minút kým pohne (prejde za vchodové návestidlo). A výpravca nevie - neodbrzďuje mu, má poruchu, nebodaj drieme ? Vždy je lepšie mať vlak za oknom... najlepšie by bolo vhodne spomaliť vlak už vo Vydrníku (tak som to robil ja pred cca 15 rokmi a to bola iná doprava....)
P.S. Na vagonársku by sme museli vytlačiť...
Postrkár má vysielačku zapnutú vždy, otázka je, či sa bude unúvať vlakovému volať. Ak teda vlakový TRS-ku nemá.
A to samozrejme neplatí iba pre Poprad.
A rovnako, keď už z najrôznejších dôvodov stojí u vchodu a výpravca postaví, neuškodilo by zakričať: "Postrk na vlaku 49702, máte postavený prechod". On ten postrkár totižto po pohnutí netlačí, lebo nevie, či nie je na postavené len výstrahu prípadne do odbočky. A ak sa stretne vpredu a vzadu konštelácia sériových jazdcov, výpravcovia sa potom občas hnevajú, že sa vlak kolimaží cez stanicu 30.
To je už ale druhý, nepríliš častý extrém.