ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
Ad.2.: ...no... To, že je koľaj na niečo v zmysle predpisu a od rysovacieho stola prioritne určená... to je sice pekné, ale vždy až život ukáže, aké využitie je zmysluplné - samozrejme v kontexte s ostatnými koľajami. A 3x hoblíkovať zálohu na jednom zhlaví namiesto jedného pekného vytiahnutia... mi bars neštimuje.... posun sa má predsa vykonávať o.i. aj hospodárne. Veď aj na psychotestoch po nás chcú vykonať modelový posun s čo najmenej ťahmi... Aj keď - mohli by chlapci vytiahnuť autovozeň aj s lôžkom až na vagonársku koľaj... len to už je kdesi v tme, v kríkoch, vedľa strmej škarpy a potme... a predsa - je to vozeň obsadený osobami, ktorý je lepšie mať pod nosom...
Tri roky nám odskakovali zberače na dvojičkách pod trakčnou podperou č. 3 v žst. Kraľová Lehota. Až po tom, čo som sa prinútil sformulovať pre elektroúsek pár riadkov, konečne sa veci pohli, OTV-čkari tam falat troleja vymenili a.. nechcem zakriknúť, ale zatiaľ dobre.
Takže ono sa dá, len treba tiež "otvoriť ústa". Hundraním vo fajčiarne v depe sa nevybaví nič.
Jo a keď sme pri Poprade, dve pripomienky ešte.
1. Ak to dopravná situácia vyžaduje, bolo by dobre ťažké nákladné vlaky "pribrzdiť" radšej zastavením u vchodu, ako im umelo nahnať minútky prechodom odbočkou po 10. koľaji prípadne do rovna na dvojsvetelnú návesť. Viem, že ľudia veria, že je lepšie, ak vlak ide ale nezastane ale plynule pomalšie prejde, je to aj všeobecne tak, len v prípade Popradu to celkom neplatí.
Ak totiž zastanem u vchodu z jednej alebo druhej strany, stanica je v "lavóriku", čiže rozjazdu dopomôže skutočnosť, že vlak je ešte celý na spáde. Potom má na rozbeh celú rovnú stanicu a do stúpania za stanicou je už rozbehnutý na hospodárnom paralelnom stupni.
Ak ale ide na nehospodárnych odporových stupňoch odbočkou 40 celou stanicou, ťažký rozjazd zo 40-ky začne uskutočňovať až okolo depa v prudkom stúpaní. Občas je to krajne nepríjemné. Nehovoriac, že ekonomicky nevýhodné.
Nuž a ad.2;
To je síce taká zvlštna pripomienka aj podľa mňa, ale tak zdelím..
Večerný nástup v SNV o 20:45 na žilinu temer vždy vychytá prejazd Popradom odbočkou, po 8, v horšom prípade po 10.
Na "tranzitnej" druhej koľaji totiž stojí odstavená klasa s autovozňom, čakajúca na autovlak. Chápem, že na prvú príde od Svitu osobný a na 4. rýchlik a ak by to kolegovci mali odstavovať na 8 alebo 10, urobili by pri vyťahovaní spod mosta o dva posunové manévre na žilinskom zhlaví navyše.
Len no...bola taká sťažnosť, že 2. staničná koľaj bola primárne určená na tranzit, nie na odstavovanie autovozňov alebo zriaďovanie manipulantov.
Každopádne výpravcom dávam za pravdu, neraz to inak ani nejde... len teda keď sa dá...
Hmm.. ak by aj nič ďalšie nezaznelo, toto uspokojivé vysvetlenie mi úplne stačí.
Ale už som brnkol správcovi, či s tým môže niečo spraviť...
Tak som dokonca rád, že pripomienka padla na úrodnu pôdu.
V prípade poruchy výťahu Ťa ale z neho vyprostíme na počkanie...
Vec názoru. Rušňovodič má reflektor, keby celkom.
Ide mi o to, že v širokom okolí temer každá stanica okrem Svitu vypína medzi tou polnocou až štvrtou nepotrebné svietidlá, prípadne ich preriedi, pokiaľ to zapojenie osvetľovacích telies dovoľuje.
Aj susediaci väčší Poprad v noci pekne pozhasína veľké stožiarové sodíkové výbojky, prečo by mal svietiť Svit? Len preto, že to má v názve?
Ale vážne, myslím, si že zbytočné osvetlenie staníc a zastávok ide dosť do peňazí.
Pokiaľ staničný pracovník, prípadne signalista potrebuje vybehnúť do terénu, nech si samozrejme vtedy zapalí, aby ho bolo vidno.
Prečo je vždy počas celej noci stanica vo Svite vysvietená ako na Vianoce..?
Viac už svieti hádam iba súkromník na píle v L.Hrádku.
Mnohé väčšie stanice už dávno majú v nočnej dobe zapálený iba nutný počet svietidiel okolo nástupišťa, jedine vo Svite svieti temer všetko čo môže, vrátané oboch zhlaví, skladov a parkovísk pri nakladacej rampe. V noci celých 5 hodín pritom manipulant ani žiaden osobný vlak tadiaľ nechodí a ostatný tranzit má na mašine reflektory.
Nie že by som vŕtal, len keď už je v podobných diskusiách trendy vyhadzovať na oči, ako trebárs ja prežieram splinterX-ové peniaze, trošku by mohli pošetriť aj kolegovia zo ŽSR.
Oni sú po Cargu druhí, ktorí tiež žijú z pôžičky, na ktorú ťažkou prácou vydrel splinter.
Ja v rámci "budfit" chodím len po schodoch. Výnimočne, v rámci "kontroly kultúry"nastúpim do výťahu... veď čo keby som sa zasekol...
Aspoň budú mať čo povedať na otázku od lekárky - internistky , či športujú, nejakú kladnú uspokojivú odpoveď. Najmä pri mojich 105 kg živej hmotnosti.
Eskalatory vnutri fungovali... Este dobre, ze bol piatok a nikto sa nikde neplasil...
Akurát toho som sa presne bál.
A tak skončí aj celý náš slávny koridor.
Prax ukáže že podobne ako v Poprade tie ultraúžasné bezperónové hlavné koľaje budú slúžiť na odstavovanie nákladných vlakov, na výmenu čiat, na prestávky na jedlo, na odstavovanie vozidiel a rýchliky budú chodiť 80-kou odbočkou popri peróne.
Hlavne že sa veselo po vzore Popradu za stolom rysuje ďalej. Potom si budeme biť hlavu o stôl všade, keď bude neskoro.
Mno, ale máme stanicu akú máme, takže k problému;
Posun by mal byť efektívny a hospodárny, to súhlasím, no rovnako prejazd vlakov by mal byť plynulý a hospodárny. Nerozhodný konflikt záujmov, kým neuvážime, že za vlakovú cestu na rozdiel od posunovej sa platí.
Mohli by sme vyrátať, koľko spáli nafty 742ka pri dvoch posunových manévroch navyše s 2 vozňami a koľko 2500 tonový vlak elektriky, pri plynulom prejazde 70-80-kou a koľko pri rozjazde zo 60 či 40.
Každopádne mne je to jedno. Ja tu šťavu neplatím. A kamarátom zo ŽOP-kárskeho posunu viac roboty v žiadnom prípade vymýšľať nechcem ani nemám najmenší dôvod.
My ten rozjazd prežijeme, len píšem to, na čo sa sťažujú "naši" ľudia.
PS: Predsa len, trošku nerozumiem, ako by posunovali, ak by si to vytiahli na vagonársku?