ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
- aké a koľko bude skutočne nástupísk (t.j. ako bude vyzerať koľajisko)
- aké bude zabezpečovacie zariadenie a kto a odkiaľ ho bude ovládať (jedná sa o ovládanie Svitu a výhybne Lučivná, ktorá vznikne na trati medzi Svitom a Štrbou)
- ako to bude s naviazaním na Poprad a hlavne čo sa plánuje medzi výh. Lučivná a Štrbou???
Ak niekto vie - ODPOVIE...
Pokiaľ ide o ten podchod, beriem a uznávam, že ak sa to urobí poriadne, môže to byť aj dva metre od rieky. Vzdialenosť nehrá rolu. Nepochopili sme sa však v jednej veci..
V mieste, ktoré zakreslil Maťko, terén pozvoľna klesá a trať sa narozdiel od "utopeného" žilinského zhlavia dostáva na násyp. Tým pádom by možno podjazd nemusel ísť pod úroveň hladiny spodných vôd a dal sa pasívne drenovať. Už samotný terajší podchod vyusťuje v podstate na úroveň okolitého terénu, viď foto. Takže aj keď podjazd musí byť čosi hlbší a "utopeniu" sa možno celkom nevyhne, i tak si myslím, že sú v týchto miestach priaznivejšie pomery ako tesne vedľa rieky a štrkových jazier. Skrátka spomenutý sedliacky rozum napovedá, že ak už sa má dakde zrealizovať podjazd, bolo by vhodné podkopať trať tam, kde je nad úrovňou terénu, nie pár metrov od rieky a jazier, len o to mi od začiatku išlo..
https://s3.amazonaws.com/gs-geo-images/0f6b3bc7-3222-413d-936f-96788d6960a6_l.jpg
ad. pražské metro..
Nie.
Väčšina tlakových uzáverov zavretá bola, no účel nenaplnili..
https://youtu.be/OJPHhCFqh_Y?t=878
To je presne to, o čom píšem.. veľa vodotesných objektov je vodotesných iba na papieri, teda do prvej povodne.
Veď a..?
Podchod, ktorý máš pod úrovňou hladiny spodnej vody, nemôžeš drenovať. Ako uviedol distefano, musí sa riešiť ako hermetická vaňa s aktívnym čerpaním v prípade nehôd. A s účinným odôvodnením povrchových vôd, čo je vždy problémové.
Takže tento svitovský je rovnako rizikový ako hričovský, pokiaľ prdne čerpadlo..
Áno, viem, viem, aj pražské metro je pod úrovňou Vltavy. Aj ono sa stavalo ako bezpečné, aj ono má hermetické prepážky pre prípad povodní..
Ako to celé fungovalo pri posledných veľkých povodniach, vieme.
Sedliacky rozum je práve o zlých skúsenostiach s nezodpovednosťou a podobnými problémami inde, stále sa nerozumieme?
Spojky na zhlaviach budú napokon aké.. jednoduché, dvojité?
Myslím, ze aj súkromníci, ktorí si medzi Svitom a Lehotou zvykli deliť vlaky, budú mať z konceptu novej stanice ohromnú radosť.
Aj tento sa zaiste budoval s najlepším úmyslom podľa platných technických noriem a to ani nemusela tiecť pár metrov od neho rieka..
https://myzilina.sme.sk/c/20626154/dva-dni-otvoreny-podchod-v-hornom-hricove-vzaplavilo-obec-zvazuje-podat-trestne-oznamenie.html
Preto som schválne napísal spojenie - "sedliacky rozum".
Opakujem, podjazd hlbeny v strkopieskovom podloží po úrovňou hladiny rieky a v jej tesnej blízkosti by skôr-neskôr problémový bol. A pri známej kvalite prevedenia koridorovych stavieb a podobných skúseností s nimi by to bolo určite skôr ako neskôr.
Drenážou... Potom str. 290 SO 402-38-03.2 Žst. Svit, preložka cesty III/3064, odvodnenie (NDS 507-00)
www.zsr.sk
Nie som žiaden stavbar ani nič podobné, ale ak len zapojím čisto sedliacky rozum, sa pýtam... pri všetkej úcte; ako chcete zostrojiť v mieste dnešného priecestia bezproblémový cestný podjazd, keď by bol len pár metrov od rieky Poprad a hlboko pod úrovňou jej hladiny.. ako by ste drenovali presakujuce spodné vody v presiakavom štrkopieskovom alúviu?
Podjazd bude približne v mieste odbočenia vlečkovej koľaje do Chemosvitu, na hlavnú cestu sa napojí novou svetelnou križovatkou cca 150 pred vlečkovým priecestím smer Poprad. Rovnako pribudnú svetlá na križovatke v dotyku s vlečkovým priecestím.
Na staničnej budove sa budú robiť len nevyhnutné úpravy týkajúce sa montáže novej technológie. Celú situáciu komplikuje aj fakt, že budova je navrhnutá alebo už zaradená (?) medzi technické pamiatky, čo takmer ohrozilo aj túto rekonštrukciu. A samozrejme skomplikuje prípadnú budúcu rekonštrukciu...
Počíta sa so zmenou trakcie na striedavú 25 kV, a taktiež sa SZZ prispôsobí výhľadovo na diaľkové ovládanie stanice z CDP Sp. Nová Ves. Či aj Poprad, to nie je spomenuté, ale ja predpokladám, že Poprad bude samostatný. Vydrník by ešte mohli do toho patentu zapojiť. Veľa sa píše o TM Lučivná, ale to ma tak veľmi nezaujímalo.
Má sa vybudovať svetelný informačný systém, nová tf ústredňa, zaviezť rádiofikácia GSM-R .
Ďalšie plány a vízie už presahovali môj daný časový horizont, takže myslím, že čas sa nezastaví, a na plány a naše vízie nepočká.