ŽST Poprad-Tatry
Dnešná železničná stanica Poprad-Tatry leží v km 199,390 dvojkoľajnej trate Košice – Žilina. Súčasnú trať 180 tvorí bývalá Košicko-Bohumínska železnica, ktorá sa do Popradu dostala v roku 1871. Postupne sa do vtedajšej železničnej stanice Poprád-Felka v roku 1889 pripojila Miestna železnica v údolí Popradu a neskôr, v roku 1908, aj Tatranská elektrická železnica, vtedy ešte pod pôvodným názvom Smokovecká vicinálna elektrická železnica.
Roky ubiehali, názov stanice sa cestovným poriadkom 1948/49 zmenil do dnešnej podoby. Podstatne častejšie sa však menili názvy a prevádzkovatelia a majitelia zaústených tratí.
Ďalšími medzníkmi v živote popradskej stanice bol rok 1950, keď sa bývalá KBŽ zdvojkoľajnila a príslušne sa rozšírilo koľajisko a rok 1956, keď nám šíny zatrolejovali jednosmernou pavučinou s napätím 3000 V.
Novodobú históriu píše i rok 1977, keď sa položil základný kameň novej výpravnej budovy a sľubne vyzerajúcej kompletnej rekonštrukcii koľajiska, prednádražia i budúceho kontajnerového prekladiska. V roku 1982 definitívne zmizla zo sveta historická výpravná budova. Vlečúcu sa prestavbu definitívne zastavil rok 1989 spojený s politickými zmenami a tak okrem budovy postavenej v „socialistickej“ kvalite ostalo všetko po starom. Čo horšie, koľajisko a zabezpečovacie zariadenie ostalo v „prechodnom“ stave, vynútenom stavbou novej výpravnej budovy. Situácia sa teda pre dopravu ešte zhoršila. 15 rokov sa rozprávalo, špekulovalo, kreslili sa štúdie ale nedialo sa nič. Nakoniec motyka vystrelila a v rokoch 2006 až 2007 prebehla komplexná rekonštrukcia koľajiska, spojená s výstavbou ostrovných nástupíšť, podchodu a výstavbou nového staničného zabezpečovacieho zariadenia. Tým sa pre popradskú stanicu skončila 30-ročná éra dočasných a prechodných riešení.
Všetkým zmenám dúfam nie je koniec a v rokoch 2009 až 2010 napravíme (ak sa to ešte dá a nebude treba začať od znova na zelenej lúke) hrubé chyby minulosti spáchané na samotnej budove a tých, ktorí ju najviac využívajú – cestujúcich a zamestnancoch.
2) to vydržali dve hodiny?
Dobrý deň,
dňa 16.júna 2014 som zo Ždiaru prestupovala na Vašej železničnej stanici. Vždy ma poteší, keď zistím, že Slovensko má niečo pekné, čo ho môže reprezentovať. Tak tomu bolo aj na železničnej stanici Poprad. Moderná budova, upravené a príjemné pokladníčky, čisté sociálne zariadenie. Ale netešila som sa dlho. Po príchode na 2.nástupište sme zostali zdesení. Na jednej z lavičiek na pravé poľudnie súložil neskryte jeden pár. Nechcela som si ich veľmi prezerať, ale zrejme to boli Romovia. Za celé dve hodiny čo sme čakali na spoj do Bratislavy nikto z pracovníkov železnice tomuto javu nevenoval pozornosť. Myslela som, že existuje železničná polícia alebo poriadková služba. Takáto skutočnosť pokazí príjemný dojem z Vysokých Tatier každému návštevníkovi.
Prišlo poštou.... aj som si sprvu myslel, že konečne pochvala...
PS: ak to tu cita ta umelkina ta asi ocami prevracia
Realizácia 2014/2015.
A nelepivé umelecké dielo - ja som tiež čakal možno niečo zložitejšie, ale ani toto mi neni proti srsti. V jednoduchosti je krása, mierne osvieženie... lepšie ako niič Škoda len, že to nedrží a umelecký team špekuluje čo s team...